Zmena hraníc prírodnej rezervácie Katarína podľa vlády zjednoduší záchranu ruín Kostola a kláštora sv. Kataríny Alexandrijskej
Vláda na návrh ministerstva životného prostredia nanovo vyhlásila prírodnú rezerváciu Katarína v katastrálnom území obce Dechtice v okrese Trnava. Nariadením zmenila jej doterajšie hranice, z prírodnej rezervácie vylúčila lokalitu, v ktorej sa nachádzajú ruiny Kostola a kláštora sv. Kataríny Alexandrijskej. Celková výmera prírodnej rezervácie sa tak zníži z 18 hektárov na 17,17 hektára.
Vylúčenie malej časti územia s ruinami kostola a kláštora zo 4. stupňa ochrany zjednoduší činnosť občianskeho združenia Katarínka, ktoré sa už tri desaťročia venuje záchrane kultúrnej pamiatky, konzervovaniu ruín, archeologickému a geofyzikálnemu výskumu.
Občianske združenie podľa jeho predsedu Petra Hercega muselo doteraz na akékoľvek verejné podujatie na tomto mieste, ale aj na iné činnosti, ktoré sa týkali záchrany pamiatky, žiadať výnimku. Herceg zdôraznil, že zníženie stupňa ochrany na 2. stupeň sa nijako nedotkne ochrany zelene, pretože priamo v areáli pamiatky sa žiadna nenachádza.
Opätovným vyhlásením prírodnej rezervácie Katarína podľa rezortu životného prostredia tiež prestane platiť ochranné pásmo prírodnej rezervácie, ktoré sa na výmere 19,57 hektára prekrýva s Chránenou krajinnou oblasťou Malé Karpaty. Tu bude platiť 2. stupeň ochrany, pričom zvyšná menšia časť ochranného pásma s výmerou 5,72 hektára, väčšina je vedená ako orná pôda, bude v 1. stupni ochrany, t. j. mimo osobitne chránených častí prírody a krajiny.
Prírodná rezervácia Katarína je chráneným územím od roku 1984. Pôvodne bola vyhlásená ako chránené nálezisko úpravou Ministerstva kultúry Slovenskej socialistickej republiky. Od roku 1995 je prírodnou rezerváciou a v roku 2004 v nej bol vyhláškou Krajského úradu životného prostredia v Trnave určený 4. stupeň ochrany.
Vznik združenie Katarínka
Kláštor Katarínka v lesoch pri Dechticiach bol zrušený dekrétom Jozefa II. v roku 1786, odvtedy mal len občasných obyvateľov a pomerne veľký areál začal chátrať. „Objavil“ ho až v roku 1994 Bratislavčan Peter Herceg, ktorý začal organizovať letné prázdninové tábory na záchranu pozostatkov tejto historickej pamiatky pre ďalšie generácie.
Výsledkom prác bolo nielen čistenie lokality, konzervovanie múrov, ale aj archeologické výskumy, Pri práci dobrovoľníci využívajú dobové techniky murovania, škárovania, kresania dubových trámov, používajú aj vlastnoručne tesaný rumpál. Občianske združenie Katarínka získalo za vyhliadkovú vežu v bývalom kostole ocenenie Fénix – Kultúrna pamiatka roka 2017.
Ako hodnotíte tento článok? Zanechajte nám spätnú väzbu.