Svet

Zlato už nie je bezpečná záruka: ECB varuje pred globálnou finančnou krízou

Zlato sa považuje za bezpečnú voľbu, no podľa Európskej centrálnej banky by sa čoskoro mohlo stať hrozbou. Podceňovaný mechanizmus na trhu so zlatom ohrozuje globálny finančný systém. Varovné signály nebezpečne pripomínajú predzvesť poslednej veľkej finančnej krízy.

Európska centrálna banka (ECB) v nedávnej správe o rizikách vydala naliehavé varovanie: Turbulencie na trhu so zlatom by mohli spôsobiť nielen oslabenie jednotlivých finančných inštitúcií, ale aj destabilizáciu celého globálneho finančného systému. Jadrom obáv sú futures kontrakty, t. j. kontrakty, v ktorých sú dohodnuté skutočné dodávky zlata. Za týmto zdanlivo technickým vývojom sa skrýva veľmi výbušný scenár, ktorý svojou komplexnosťou a silou pripomína finančné krízy minulých desaťročí.

Zlato: Od bezpečnej voľby po systémové riziko

Tradične sa zlato považuje za „bezpečnú voľbu“ – uchovávateľa hodnoty v časoch politickej nestability, inflácie a nestability trhu. Od globálnej finančnej krízy v roku 2008 zostal dopyt po zlate vysoký, živený geopolitickým napätím a menovopolitickou neistotou. Cena drahého kovu od roku 2023 prekonala niekoľko rekordných úrovní.

V roku 2024 sa podľa portálu Statista priemerná cena zlata pohybovala okolo 2 394,86 USD za trojskú uncu. V porovnaní s predchádzajúcim rokom to predstavuje nárast o približne 23,3 %. V porovnaní s rokom 2019 je cena vyššia o približne 72 %.

Vo svojej analýze, ktorá je súčasťou prehľadu Financial Stability Review za máj 2025, štyria ekonómovia ECB analyzujú najnovší vývoj na trhu so zlatom a prichádzajú s nie veľmi priaznivými závermi. Najmä prudký nárast počtu zlatých futures kontraktov na newyorskej burze COMEX je podľa ECB potenciálnym urýchľovačom krízy.

Rastúci dopyt – systém sa dostáva do nerovnováhy

Mechanizmus týchto futures kontraktov je jednoduchý, ich účinok však môže byť ničivý, ak sa rovnováha naruší. Predávajúci sa zaväzujú dodať zlato v konkrétnom termíne; kupujúci očakávajú fyzické prevzatie kovu. Za bežných okolností sú tieto záväzky štandardnou súčasťou komoditného obchodovania. No začiatkom roka 2025 dosiahli oznámenia o dodávkach fyzického zlata podľa ekonómov ECB historické maximá. V správe sa uvádza:

„[…] zatiaľ čo počet futures kontraktov na zlato registrovaných na dodanie dosiahol v roku 2025 historicky najvyššiu úroveň, dodávky oznámené na január 2025 boli najvyššie od júla 2007.“

Náhly nárast dopytu po fyzickom zlate viedol k tomu, že obrovské objemy kovu boli presunuté z Londýna, tradičného miesta skladovania inštitucionálneho zlata, do New Yorku. Dôvod: v New Yorku bola cena zlata za trójsku uncu až o 50 dolárov vyššia než v Londýne. K tomu sa pridali špekulácie o možných clách USA na dovoz zlata. To všetko vytvorilo tlak na dodávky, ktorý logistické systémy len ťažko zvládali.

Výsledok: banky, najmä tzv. bullion banks, ktoré sa špecializujú na obchodovanie a skladovanie drahých kovov, sa dostali do problémov. Tieto banky sa zvyčajne zabezpečujú prostredníctvom short pozícií na burze COMEX, teda predajom futures kontraktov na zlato. Spoliehajú sa pritom na to, že budú môcť fyzické zlato rýchlo dopraviť z Londýna do USA. Ak však táto logistika prestane fungovať, obrovské straty sú nevyhnutné.

Nebezpečenstvo „short squeeze“: Keď ceny zlata raketovo vzrastú

ECB výslovne varuje pred takzvaným short squeeze. K tomuto scenáru dochádza, keď cena zlata prudko stúpne a predajcovia, ktorí stavili na pokles cien, sú nútení odkúpiť svoje pozície so stratou. Keďže mnohé futures kontrakty nie sú kryté reálnym zlatom, banky by v takom prípade museli zaobstarať veľké množstvá zlata na voľnom trhu – za extrémne vysoké ceny. Mohlo by dôjsť k začarovanému kruhu rastúcich cien, obmedzenej ponuky a panického predaja. Dôsledky by boli dramatické: platobná neschopnosť bánk, strata dôvery investorov a potenciálny požiar na svetových finančných trhoch.

Pohľad na čísla ilustruje závažnosť situácie: podľa ECB je trhová hodnota nesplatených zlatých derivátov v eurozóne približne 1 bilión eur. To zodpovedá približne trojnásobku celosvetovej ročnej produkcie. Tento nepomer ukazuje, ako veľmi je trh s derivátmi nafúknutý a aký zraniteľný sa v dôsledku toho stal.

Riziko prichádza od štátov BRICS

Mimoriadne znepokojujúca je podľa ECB úloha štátov BRICS (Brazília, Rusko, India, Čína a Južná Afrika). Centrálna banka varuje pred medzerami v krytí zlatých derivátov.

Po skonfiškovaní devízových rezerv ruskej centrálnej banky hľadajú štáty BRICS alternatívy pre svoje rezervy v dolároch a eurách. V tomto kontexte budujú rozsiahle zlaté rezervy. Ak by si centrálne banky týchto krajín chceli nechať zlato fyzicky dodať, hrozil by nielen nekontrolovateľný nárast cien, ale aj možné problémy s dodávkami, vysoké marže alebo dokonca úplné neplnenie záväzkov, čo by ohrozilo existenciu zmluvných partnerov – bánk v eurozóne.

V komentári k trhu „Stabilitas-Marktkommentar“ komentuje správu ECB Martin Siegel, výkonný riaditeľ poradenskej spoločnosti pre fondy so zameraním na drahé kovy Stabilitas: „ECB poukazuje na zásadný problém. Ak by investori vo veľkom trvali na fyzickom dodaní, cena zlata by prudko stúpla a dopyt by sa nedal uspokojiť. Jediným spôsobom, ako zabrániť kolapsu trhu a krachu zúčastnených strán, by boli masívne zásahy regulačných orgánov – vrátane dočasného uzavretia trhov.“

Podľa ECB obchoduje väčšina bánk v eurozóne s derivátmi zlata s protistranami mimo eurozóny. To znamená, že externý šok, napríklad politicky motivovaný útok na fyzické zlato, by mohol mať masívne dôsledky pre európske banky.

Neprehľadný trh s explozívnym potenciálom

Kriticky sa ECB stavia aj k nedostatočnej transparentnosti trhu so zlatom. Väčšina obchodov s derivátmi prebieha mimo burzy (over the counter, OTC) a nepodlieha centrálnemu dohľadu. Tým pádom chýba prehľad, kto nesie aké riziká – ide o nebezpečný „let naslepo“, aký predchádzal aj finančnej kríze v roku 2008.

Ironicky pritom ECB kritizuje nedostatok transparentnosti, hoci sama vo svojich výročných súvahách uvádza zlato len ako „zlato a pohľadávky zo zlata“, bez toho, aby uviedla, koľko fyzického zlata skutočne drží a koľko požičala. Tu ide o problém dôveryhodnosti ECB: inštitúcia, ktorá požaduje transparentnosť, by mala ísť sama príkladom.

Tento posun smerom k fyzickému dodaniu je prejavom hlbokého nedostatku dôvery vo finančné systémy – a varovným signálom pre stabilitu trhov. Fyzické zlato nemožno ľubovoľne rozmnožovať. Ak by zrazu všetci chceli, aby boli ich kontrakty reálne dodané, hrozila by vlna platobných neschopností.

Regulačné orgány pod tlakom: potreba konať rastie

Ak by sa situácia vyostrila, regulačné orgány by boli nútené konať. Do úvahy by prichádzali napríklad úpravy dodacích lehôt, vyššie požiadavky na vlastné zdroje pre banky s vysokými objemami derivátov alebo dokonca obmedzenia obchodovania. Takéto opatrenia by si však vyžadovali čas – a ten by v eskalujúcej trhovej situácii mohol byť nedostatkovým tovarom.

Vo svojej analýze BIS Quarterly Review z marca 2025 analyzuje Banka pre medzinárodné zúčtovanie (BIS) riziká vyplývajúce z vysokých objemov derivátov a poukazuje na možnosť, že regulačné orgány by v núdzovej situácii mohli sprísniť kapitálové požiadavky alebo zaviesť obmedzenia obchodovania s cieľom zachovať stabilitu finančného systému.

Zlato už nie je tichým útočiskom

Z dlhodobého hľadiska sa natíska otázka, či je súčasná prax zapožičiavania zlata zo strany centrálnych bánk stále aktuálna. Ak tieto transakcie predstavujú systémové riziko, je potrebné nastaviť jasné limity. V súčasnosti mnohé centrálne banky požičiavajú svoje zlato investičným bankám za nízku leasingovú sadzbu, aby si tak zabezpečili dodatočné výnosy. Túto prax potvrdzuje aj každoročne publikovaný prieskum World Gold Council, ktorý sa v sekcii „Gold Lending and Swaps“ výslovne venuje otázkam zapožičiavania zlata.

Vzhľadom na riziká, ktoré v analýze načrtla ECB, ide o tichý, no rizikový faktor dynamiky trhu.

Z analýzy ECB vyplýva: trh so zlatom už dávno nie je pokojným útočiskom pre investorov, ale vysoko komplexným systémom s významným potenciálom k destabilizácii. Kombinácia geopolitickej neistoty, netransparentných trhov, tlaku na fyzické dodanie a derivátového trhu, ktorý výrazne prevyšuje objem reálne existujúceho zlata, predstavuje vážnu hrozbu.

To, čo sa začalo ako ochrana pred krízami, sa môže samo stať krízou. Zlato nie je len lesklý kov, je aj odrazom rastúcej nervozity v čoraz krehkejšom svete.

Článok bol preložený z nemeckej edície Epoch Times

ZDIEĽAŤ ČLÁNOK