Zasadnutie ministrov OBSE: Tvrdá výmena medzi ruským ministrom zahraničných vecí a západnými politikmi
Na ministerskom zasadnutí Organizácie pre bezpečnosť a spoluprácu v Európe došlo k ostrej výmene názorov medzi ruským ministrom zahraničných vecí a západnými diplomatmi. Sergej Lavrov poskytol v posledných dňoch sériu rozhovorov o ruskom postoji k urovnaniu konfliktu na Ukrajine. Diskusia je teraz v plnom prúde.
Ruský minister zahraničných vecí Sergej Lavrov pricestoval vo štvrtok 5. decembra na Maltu na ministerské zasadnutie Organizácie pre bezpečnosť a spoluprácu v Európe (OBSE). Vo štvrtok a v piatok bude viesť ruskú delegáciu a uskutoční bilaterálne stretnutia na Malte. Ide o prvú Lavrovovu návštevu EÚ od začiatku vojny na Ukrajine v roku 2022.
„Nemáme v úmysle na nikoho útočiť. USA na nás zaútočili prostredníctvom splnomocnenca v podobe ukrajinského režimu. Vedú proti nám vojnu prostredníctvom splnomocnenca v podobe ukrajinských neonacistických síl tým, že ich vyzbrojujú, pomáhajú im ostreľovať naše územie z diaľkových zbraní a priamo sa podieľajú na príprave takýchto útokov,“ povedal na tlačovej konferencii na Malte. „To nie je naše rozhodnutie,“ zdôraznil.
Zvolenie Donalda Trumpa podporilo nádeje na prímerie vo vojne na Ukrajine. Hoci Trump nastúpi do úradu až koncom januára, ruské vedenie v poslednom čase čoraz viac hovorí o podmienkach možného prímeria.
Lavrov na Malte
Podľa ruskej štátnej tlačovej agentúry TASS Lavrov na zasadnutí Rady ministrov obvinil OBSE z ignorovania údajného porušovania ľudských práv ukrajinskou vládou. „Západné krajiny, predsedníctvo, generálny tajomník a všetky inštitúcie OBSE, ktoré pravidelne vyjadrujú svoje obavy o ľudské práva, zamlčali konanie nacistického režimu v Kyjeve,“ zdôraznil.
Od roku 2017 podľa Lavrova „tento režim“ prijal sériu zákonov zameraných na „likvidáciu ruského jazyka vo všetkých oblastiach – vo vzdelávaní, médiách, kultúre a umení“. Nedávno bola zakázaná aj ukrajinská pravoslávna cirkev,“ uviedol diplomat. Lavrov upozornil, že prvý článok Charty OSN požaduje rešpektovanie jazykových a náboženských práv všetkých ľudí.
Ako informovala ruská štátna tlačová agentúra RIA Novosti, Lavrov na konferencii na Malte tiež povedal, že Západ stojí za „novým vydaním studenej vojny“, „len tentoraz je nebezpečenstvo prechodu do horúcej vojny oveľa väčšie“.
Lavrov tiež obvinil USA, že vojenskými cvičeniami v Tichomorí prispievajú k destabilizácii Európy a Ázie: „Bidenova administratíva pokračuje v rozširovaní infraštruktúry NATO v ázijsko-tichomorskom regióne. Vojenské cvičenia sú čoraz častejšie […]. Ide o jasný pokus destabilizovať celý euroázijský kontinent.“
Minister sa vyjadril aj k myšlienkam európskych politikov nasadiť na Ukrajine vojenské jednotky ako mierové sily po uzavretí prímeria. Podľa neho sú tieto myšlienky v rozpore s jasnými varovaniami Ruska: „Som presvedčený, že všetky tieto fantázie len zhoršujú situáciu a ukazujú, že ľudia s takýmito nápadmi tvrdohlavo odmietajú brať do úvahy veľmi jasné varovania, ktoré opakovane verejne vyslovil prezident Putin,“ povedal Lavrov.
Tvrdé slová na adresu Lavrova v Rade ministrov OBSE
Po Lavrovovom prejave reagoval americký minister zahraničných vecí Antony Blinken ostrými slovami. Obvinil Lavrova, že po svojom prejave opustil miestnosť, a teda nepočúval svojich partnerov. Zároveň povedal: „A samozrejme, náš ruský kolega je veľmi dobrý v tom, že dokáže utopiť publikum v cunami dezinformácií.“
Spolková ministerka zahraničných vecí Annalena Baerbocková na Malte varovala pred „hybridnou vojnovou hrou“ ruského prezidenta Vladimira Putina, ktorý sa tiež snaží paralyzovať OBSE. „Tak, ako Rusko používa bomby a bezpilotné lietadlá na mier a bezpečnosť v Európe, Putin berie sekeru aj na OBSE,“ vysvetlila Baerbocková na stretnutí, na ktorom sa zúčastnil aj Lavrov. „Nedovolíme Putinovi, aby rozbombardoval náš spoločný mierový poriadok na prach a popol, ani nedovolíme Rusku, aby tu hralo svoju cynickú hru bez komentára,“ dodala.
Putin hrá „hybridnú vojnovú hru“, útočí nielen na Ukrajinu, ale „aj na naše demokratické spoločnosti v celej Európe“ „hybridnými útokmi“, „falošnými správami“ a „nenávisťou a agitáciou“ a „musíme sa tomu postaviť“, zdôraznila Baerbocková.
Na Lavrova sa od februára 2022 vzťahujú sankcie EÚ v súvislosti s útokom na Ukrajinu. Ruský minister zahraničných vecí naposledy cestoval do EÚ v decembri 2021, keď navštívil Štokholm na zasadnutí OBSE.
OBSE vysiela pozorovateľov na konflikty a voľby po celom svete a realizuje programy na boj proti obchodovaniu s ľuďmi a zabezpečenie slobody médií. Od začiatku vojny na Ukrajine však má problémy s vykonávaním svojej práce. Rusko vetovalo niekoľko dôležitých rozhodnutí, ktoré si vyžadujú konsenzus.
Rozhovor s Tuckerom Carlsonom
Tucker Carlson 4. decembra na X oznámil, že pristál späť v Moskve, aby urobil rozhovor s Lavrovom. Carlson spravil rozhovor s Putinom vo februári tohto roka. Novinár sa prezidenta pýtal na príčiny konfliktu na Ukrajine a na vzťahy medzi Ruskom a NATO.
Hovorkyňa ruského ministerstva zahraničných vecí Maria Zacharovová vysvetlila, že rozhovor s Lavrovom trval približne hodinu a pol. Carlson sa ministra okrem iného pýtal na súčasné vzťahy so Spojenými štátmi a Ukrajinou. Očakáva sa, že rozhovor bude čoskoro zverejnený.
Rusko je vraj pripravené na akýkoľvek zvrat udalostí
Lavrov poskytol koncom novembra rozhovor ruským novinám Rossijskaja gazeta. Vysvetlil v ňom, že súčasná eskalácia nemá vplyv na základné ciele Ruska v rámci „špeciálnej vojenskej operácie“. Cieľom je odstrániť „hlbšie príčiny konfliktu“, konkrétne „dlhodobé ohrozenie bezpečnosti Ruska zo strany Západu“. Medzi ne patrí expanzia NATO na východe a systematické porušovanie práv Rusov a ľudí spojených s ruskou kultúrou a pravoslávnou vierou kyjevským režimom.
Minister uviedol, že ruské vedenie je pripravené na akýkoľvek zvrat udalostí, ale vždy uprednostňuje „riešenie sporov mierovými prostriedkami“. Preto je podľa Kremľa „demilitarizácia a denacifikácia“ Ukrajiny nevyhnutným prvkom politického riešenia konfliktu. Prioritou Ruska je zabezpečiť „neangažovaný, neutrálny a bezjadrový štatút“ území pod kontrolou kyjevského režimu.
Lavrov tiež poznamenal, že z ruského hľadiska existuje niekoľko bodov, ktoré vyvolávajú obavy. Po prvé, že Západ počúva „vo všetkých bodoch“ len Zelenského. Po druhé, obával sa, že prímerie by sa mohlo využiť na ďalšie vyzbrojovanie Ukrajiny.
Minister vysvetlil, že Rusko je pripravené rokovať o prímerí, „ale aby sa tak stalo, musí sa zrušiť dekrét ukrajinského prezidenta, ktorý to zakazuje“. V októbri 2022 ukrajinský prezident vydal dekrét, ktorý v skutočnosti vylučuje rokovania s Putinom. Podľa Lavrova je zrušenie tohto zákazu pre rokovania nevyhnutné.
Pôvodný článok
ZDIEĽAŤ ČLÁNOK
