Názory, Svet » Čína

Zákulisné informácie odhaľujú paniku v Pekingu po amerických útokoch na Irán (Komentár)

Údery USA na iránske jadrové zariadenia prinútili čínske vedenie urýchlene prehodnotiť vojenské plány a vonkajšiu komunikáciu.

Podľa čínskeho disidenta Juana Chung-pinga sa po amerických náletoch na iránske jadrové zariadenia v Pekingu rozpútala panika. Odkazuje pritom na dôveryhodný zdroj z prostredia Čínskej komunistickej strany (ČKS).

Juan, bývalý profesor práva na Pekinskej univerzite, ktorý žije v exile v Austrálii, povedal pre Epoch Times, že rýchly vývoj na bojisku medzi Izraelom a Iránom prinútil čínske vedenie okamžite prehodnotiť plány na inváziu Taiwanu a zmeniť diplomatickú a propagandistickú komunikáciu.

Spojené štáty uskutočnili 22. júna 2025 koordinované nálety na tri hlavné iránske jadrové zariadenia – Fordow, Natanz a Isfahán. Operácia, ktorá nadviazala na skoršie izraelské útoky začaté 13. júna, mala za cieľ paralyzovať iránske jadrové kapacity.

Po niekoľkých dňoch vyostreného konfliktu a odvetných raketových útokov sprostredkovali USA dočasné prímerie medzi Iránom a Izraelom. To zmiernilo bezprostredné obavy z rozšírenia vojny a otvorilo priestor pre diplomatické úsilie.

Podľa Juanovho zdroja vyvolali útoky v najvyššom vedení ČKS – najmä u Si Ťin-pchinga – „stav paniky“. Juan sa domnieva, že rozhodná vojenská reakcia administratívy Donalda Trumpa poslúži ako silný odstrašujúci signál voči ambíciám Pekingu smerom k Taiwanu.

Reakcia Pekingu

Juan uviedol, že čínske úrady začali pripravovať globálnu diplomatickú kampaň už v priebehu niekoľkých hodín po prvých izraelských úderoch na Irán v polovici júna. Ministerstvo zahraničných vecí nariadilo ambasádam a konzulátom po celom svete, aby verejne odsúdili izraelské akcie a označili ich za „agresiu“, pričom vyzývali na rozhodnú podporu iránskeho práva na sebaobranu. Štátne médiá zároveň dostali pokyny, aby tieto stanoviská výrazne komunikovali.

Už o 36 hodín sa však rétorika náhle zmenila. Oficiálne vyjadrenia začali zdôrazňovať „mier“, vyzývali na zdržanlivosť z oboch strán a kritika Izraela sa výrazne zmiernila.

Podľa informácií, ktoré má Juan od svojho zdroja, došlok zmene tónu preto, že čínske vedenie zaskočil rýchly vojenský vývoj – keď americké a izraelské sily nielenže vážne poškodili iránsku jadrovú infraštruktúru, ale zároveň uskutočnili presné „úderné“ nálety, ktorými zlikvidovali kľúčové postavy iránskeho vojenského velenia a jadrového programu.

Zničenie iránskej protivzdušnej obrany umožnilo izraelským lietadlám voľne operovať v iránskom vzdušnom priestore – scenár, s ktorým Peking nepočítal. Ohromení týmito útokmi začali čínske ozbrojené sily podľa zdroja budovať „tieňové veliteľské štruktúry“ – záložné jednotky velenia, ktoré by v prípade podobného útoku zabezpečili kontinuitu riadenia armády.

Politický komentátor Cai Shenkun, ktorý žije v USA, uviedol, že rozumie čínskej panike – a že strach ďaleko presahuje bezprostredné vojenské dôsledky straty niekoľkých veliteľov.

„Ak Čína rozpúta vojnu v Taiwanskom prielive, Spojené štáty by mohli použiť presné zbrane na likvidáciu vysokých veliteľov Čínskej ľudovej armády. A toho sa Peking obáva najviac – ak pár generálov padne, ostatní môžu odmietnuť bojovať a armáda sa môže obrátiť proti režimu a vydať sa späť na Peking, aby obkľúčila Zhongnanhai,“ povedal Cai pre Epoch Times. Zhongnanhai je centrálny komplex, kde sídli najvyššie vedenie ČKS.

Cai ako silný zástanca amerických leteckých útokov považuje jadrové zbrane v rukách autoritárskych režimov za „najväčšiu hrozbu pre globálnu bezpečnosť“. Zároveň pochválil prezidenta Donalda Trumpa za to, že opustil podľa neho neúčinnú politiku ústupkov voči Iránu.

Juan tiež uviedol, že časť čínskej infraštruktúry velenia a riadenia sa nachádza hlboko pod zemou – a práve schopnosť americkej armády zničiť opevnené iránske zariadenia pomocou špeciálnych bômb schopných preniknúť hlboko do zeme vyvolala v čínskom vedení silný poplach. Psychologický dopad týchto útokov na čínske vedenie opísal ako „hlboký a mimoriadne znepokojujúci“.

Cieľom je narušiť pozíciu Číny na Blízkom východe

Podľa Juana je skutočným cieľom spoločnej operácie USA a Izraela demontovať strategické pozície ČKS na Blízkom východe. „Čínsky režim poskytol Iránu rozsiahlu politickú, hospodársku a vojenskú podporu,“ uviedol a dodal, že Peking dlhodobo využíva Irán – ako aj militantné spojenecké skupiny ako Hizballáh, Hamas a Húthíov – na rozširovanie svojho vplyvu v regióne.

Čína podľa odhadov investovala do Iránu približne 400 miliárd dolárov v rámci iniciatívy Jeden pás, jedna cesta a denne z krajiny dováža až 1,7 milióna barelov ropy so zľavou.

Juan opísal partnerstvo medzi Čínou, Ruskom, Iránom a Severnou Kóreou ako „novú os zla“, ktorej spoločným cieľom je oslabiť vedúcu úlohu Spojených štátov vo svete a nahradiť ju Čínou vedeným medzinárodným poriadkom založeným na komunistickej ideológii.

Podľa neho sa ČKS už dlho snaží pomocou aliancie s Iránom viazať americké jednotky na Blízkom východe, aby tak vytvorila priestor na ofenzívu voči Taiwanu alebo rozšírenie vplyvu v Indo-Pacifiku.

Su C’-jün, riaditeľ taiwanského Inštitútu pre výskum národnej obrany a bezpečnosti, Juanovo názor podporil. V rozhovore pre Epoch Times označil nedávne údery za „moderný bleskový útok“, ktorého cieľom bolo zničiť schopnosť Iránu vyvíjať zbrane hromadného ničenia a zároveň oslabiť vplyv Číny a Ruska v regióne.

„Ak terajší iránsky režim padne, môže to preformátovať globálnu rovnováhu síl,“ uviedol Su. „Zároveň by to Spojeným štátom uvoľnilo kapacity na riešenie dlhodobej hrozby zo strany čínskej armády.“

Ako môže Peking zareagovať

Juan predpokladá, že Čína bude režim v Teheráne naďalej podporovať – otvorene aj skrytou formou. Zároveň sa podľa neho môže pokúsiť Irán motivovať k dvom zásadným krokom.

Prvým je rozšírenie konfliktu v regióne, napríklad zablokovaním kľúčových námorných priechodov, ako sú Hormuzský prieliv a Červené more, čím by Spojené štáty prinútila udržiavať zvýšenú vojenskú prítomnosť na Blízkom východe.

Druhým je podpora globálnych teroristických útokov prostredníctvom zvyškov iránskych spriaznených skupín, ktoré by cielili na americké a izraelské záujmy po celom svete.

Hoci podľa odborníka na obranu Sua môže dôjsť ku krátkodobému narušeniu námornej dopravy a hospodárskym stratám, americké nálety podľa neho majú širší strategický význam a môžu vytvoriť predpoklady pre stabilnejší a bezpečnejší Blízky východ. „V súkromí mnohé arabské štáty podporujú spoločné úsilie USA a Izraela proti Iránu,“ uviedol.

Článok bol preložený z americkej edície Epoch Times

ZDIEĽAŤ ČLÁNOK