
Čínska „rastúca armáda“ v OSN
Peking využíva mimovládne organizácie ako nástroj na umlčanie kritikov Čínskej komunistickej strany v OSN, uvádza sa v novej správe. Počet čínskych mimovládnych organizácií na zozname rečníkov v Rade pre ľudské práva sa za šesť rokov zvýšil z troch na 33. „Žiadna z nich nekritizovala Čínu.“
Čínsky režim vysiela do OSN čoraz viac skupín, ktoré sa vydávajú za mimovládne organizácie, aby potlačili kritiku svojej politiky v oblasti ľudských práv. Potvrdzuje to správa Medzinárodného konzorcia investigatívnych novinárov (ICIJ) z 28. apríla.
Desaťmesačné vyšetrovanie, ktoré ICIJ vykonalo v spolupráci s 42 mediálnymi organizáciami, sa zameralo na cezhraničné represie Číny pod vedením hlavy štátu Si Ťin-pchinga. Hlavný dôraz sa kladie na infiltráciu Rady OSN pre ľudské práva „rastúcou armádou čínskych mimovládnych organizácií“.
„Od znovuzvolenia Si Ťin-pchinga za generálneho tajomníka Komunistickej strany v roku 2017 a za prezidenta v nasledujúcom roku sa Čína snaží posilniť svoj vplyv v rámci systému OSN pre ľudské práva a agresívnejšie postupuje proti odlišným názorom,“ uvádza sa v správe.
Počet čínskych mimovládnych organizácií sa takmer zdvojnásobil
ICIJ zistilo, že počet čínskych mimovládnych organizácií (MVO) s poradenským statusom pri OSN sa od roku 2018 takmer zdvojnásobil. Tento status umožňuje MVO zúčastňovať sa na zasadnutiach OSN a predkladať ústne aj písomné stanoviská pred zasadnutiami OSN. Toto oprávnenie udeľuje Hospodárska a sociálna rada OSN.
Analýza ICIJ, ktorá sa týkala 106 mimovládnych organizácií z Číny, Hongkongu, Macaa a Taiwanu, ukázala, že 59 z nich nie je nezávislých, ale „úzko prepojených s Čínskou komunistickou stranou.“
ICIJ označuje tieto mimovládne organizácie podporované Pekingom ako „GONGOs“ – „štátom organizované mimovládne organizácie“ („government-organized nongovernmental organizations“). Desať z týchto GONGOs získava viac ako polovicu svojho financovania z Pekingu, uvádza sa v správe.
V najmenej 46 z týchto skupín zastávajú vedúci pracovníci a vysokopostavení zamestnanci aj funkcie v štátnych orgánoch alebo v rámci ČKS.
Okrem toho 53 z týchto mimovládnych organizácií sa na svojich webových stránkach alebo v oficiálnych dokumentoch hlási k lojalite voči čínskemu režimu. Dvanásť z nich prenecháva svoje rozhodnutia strane, napríklad pri obsadzovaní vedúcich pozícií.
300 vystúpení na zoznamoch rečníkov
„V roku 2024 sa 33 čínskych mimovládnych organizácií objavilo približne 300-krát na zozname rečníkov na zasadnutiach Rady pre ľudské práva. V roku 2018 to boli len tri. Žiadna z nich nekritizovala Čínu,“ uvádza sa v správe.
Rana Siu Inboden, vedúci pracovník Robert Strauss Center for International Security and Law na Texaskej univerzite v Austine, vysvetlil v správe: Peking používa mimovládne organizácie ‚jednoznačne ako nástroj‘.
„Povzbudzujú ich, pomáhajú im, usmerňujú ich, koučujú ich, ako môžu získať tento [poradný] status,“ povedala Inboden. „A keď sú potom tam [v OSN], ich vyhlásenia, či už v Rade pre ľudské práva alebo inde, slúžia vláde.“
Taktiky Číny
Delegáti skupín podporovaných Pekingom sa snažia zabrániť kritike Číny, vychvaľovať ČKS a sledovať a zastrašovať tých, ktorí prichádzajú do Ženevy, aby svedčili proti režimu. „Je to deštruktívne. Je to nečestné. Je to subverzívne,“ citovala Michèle Taylorová vo výsledkoch ICIJ. Taylorová bola od februára 2022 do januára 2025 veľvyslankyňou USA pri Rade OSN pre ľudské práva.
Skupiny podporované Pekingom sa „vydávajú za mimovládne organizácie“, aby v rámci rozsiahlej kampane ČKS „zakryli svoje vlastné porušovanie ľudských práv a preformulovali naratív o čínskych činoch a zodpovednosti“, uviedla Taylorová.
ICIJ a jeho mediálni partneri hovorili s 15 aktivistami a právnikmi, ktorí sa zasadzujú za ľudské práva v Číne. Tí opísali, že boli „sledovaní alebo šikanovaní osobami, ktoré sú pravdepodobne zástupcami čínskej vlády“. K týmto incidentom došlo ako v areáli OSN, tak aj v meste Ženeva.
Niektorí aktivisti podľa ICIJ uviedli, že ich príbuzní – pravdepodobne pod tlakom čínskych orgánov – ich vyzývali, aby prestali s verejným angažovaním sa, alebo ich varovali pred rizikami ich konania.
Tajné stretnutia z bezpečnostných dôvodov
Správa spomína incident z marca 2024, keď niektorí aktivisti za ľudské práva odmietli vstúpiť do budovy OSN. Obávali sa, že prítomnosť Pekingu by mohla viesť k odvetným opatreniam voči ich rodinám v Číne.
„Namiesto toho sa zišli na tajnej schôdzke na najvyššom poschodí nenápadnej administratívnej budovy v blízkosti. Boli tam, aby hovorili s vysokým komisárom OSN pre ľudské práva Volkerom Türk o porušovaní ľudských práv v Číne a Hongkongu,“ uvádza ICIJ.
V januári 2024 prešla Čína, podobne ako viaceré iné štáty, takzvaným „univerzálnym periodickým hodnotením“ pred Radou OSN pre ľudské práva. Rushan Abbas, spoluzakladateľka organizácie Campaign for Uyghurs so sídlom v USA, informovala ICIJ, že počas hodnotenia „nás tieto čínske GONGOs fotografovali“.
„Nahlásila som to orgánom OSN, pretože som v nich stratila dôveru. Čína sa správala, ako keby OSN bola jej ihriskom,“ cituje Abbasová v správe.
ICIJ uviedlo, že vzhľadom na celosvetový vzostup autokratických režimov majú nezávislé organizácie väčšiu zodpovednosť za to, aby hovorili o zverstvách. „Ak orgány OSN nekontrolujú moc Číny, ohrozuje to dôveryhodnosť tejto inštitúcie pri monitorovaní a dokumentovaní porušovania ľudských práv a zneužívaní. A to nielen v Číne, ale na celom svete,“ uvádza organizácia.
Pôvodný článok
ZDIEĽAŤ ČLÁNOK
Ako hodnotíte tento článok? Zanechajte nám spätnú väzbu.