Domov

Vládny kabinet na druhý pokus schválil novelizáciu školského zákona aj nové pravidlá financovania škôl

Vláda na druhý pokus schválila novelizáciu školského zákona aj nové pravidlá financovania škôl. Ficov kabinet tiež odobril nový zákon o školskej správe, avšak s pripomienkami. Ministerstvo školstva sedem materiálov predložilo ešte na stredajšie rokovanie. Vláda na dnešnom rokovaní s pripomienkou schválila novelizáciu školského zákona, ktorej cieľom je komplexná reforma špeciálnych výchovných zariadení, úprava podmienok vykonávania diagnostiky v diagnostických centrách a poskytovania starostlivosti v reedukačných centrách.

Zavádzajú sa napríklad spoločné pravidlá pre všetky druhy zariadení či zverejňovanie informácií o voľných kapacitách. Pobyt v diagnostickom centre sa skráti maximálne na 12 týždňov, rušia sa tiež liečebno-výchovné sanatóriá. Návrh tiež prináša postupné zníženie veku dieťaťa, pre ktoré bude povinné predprimárne vzdelávanie. Od roku 2027 čaká povinná škôlka štvorročné deti, o rok neskôr bude predprimárne vzdelávanie povinné pre deti od troch rokov.

Prihlášky do škôl budú jednotné a skúšanie doma vzdelávaných žiakov bude každý polrok

Úpravou tiež prejde hodnotenie žiakov v základných a stredných školách, okrem iného sa rozšíria možnosti slovného hodnotenia. Novela tiež zjednocuje prihlášky na vzdelávanie a prináša ich elektronizáciu v materských, základných aj stredných školách. Upravujú sa aj pravidlá individuálneho vzdelávania a vzdelávania podľa individuálneho učebného plánu.

„Žiaka v domácom vzdelávaní už nebude možné preskúšať dištančne, preskúšanie sa vykoná povinne každý polrok a ak sa pri preskúšaní žiaka na domácom vzdelávaní zistí podozrenie na výskyt prejavov rizikového správania žiaka, učiteľ to oznámi riaditeľovi, ktorý navrhne rodičovi vykonanie odbornej činnosti v zariadení poradenstva a prevencie,“ píše sa v materiáli. Zavádza nový druhu strednej školy, a to strednej priemyselnej školy, namiesto doterajšieho typu strednej odbornej školy. Niektoré doterajšie stredné priemyselné školy, ktoré budú mať „odborovú čistotu“ sa transformujú, ostatné ostanú strednými odbornými školami.

Zavádza sa povinná maturita z matematiky na gymnáziách, stredných priemyselných a niektorých odborných školách

Návrh prináša aj zavedenie povinnej maturitnej skúšky z matematiky pre žiakov gymnázií, stredných priemyselných škôl a tých stredných odborných škôl, kde sa praktické vyučovanie realizuje formou odbornej praxe. Podľa schváleného materiálu ide o reakciu na dlhodobo pretrvávajúci problém nízkej úrovne matematickej gramotnosti u časti absolventov stredných škôl, a tiež rastúci dopyt trhu práce po zamestnancoch disponujúcich analytickými a logickými zručnosťami.

„Zavedením povinnej maturity z matematiky sa zároveň podporí rovnosť kvalifikačných nárokov naprieč strednými školami všeobecného aj odborného zamerania a prispeje k súladnosti so stratégiami EÚ v oblasti vzdelávania, zamestnanosti a digitálnej transformácie. Povinná maturita z matematiky sa netýka stredných športových škôl, konzervatórií a škôl umeleckého priemyslu, ako aj študijných odborov stredných odborných škôl, v ktorých sa praktické vyučovanie vykonáva formou odborného výcviku a v nadstavbovom štúdiu,“ píše sa v materiáli. Povinná maturita z matematiky sa nemá vzťahovať na žiakov, ktorí začnú študovať pred 1. septembrom 2027.

Cirkevným a súkromným školám nebude poskytnuté rovnaké množstvo financií ako štátnym

Rezort školstva tiež opätovne predložil na rokovanie vlády návrh zákona o financovaní škôl a školských zariadení. Jeho cieľom je najmä komplexná právna úprava financovania škôl a školských zariadení podľa predkladateľa by mala byť dosiahnutá vyššia prehľadnosť, systematickosť a zrozumiteľnosť právnej úpravy. Schválený návrh zákona tiež obsahuje pravidlá hospodárenia a podnikania škôl a školských zariadení, koncipovaný je tak, aby nadväzoval na paralelne pripravovaný nový zákon o školskej správe. Medzi najvýznamnejšie zmeny, ktoré prináša, patrí úprava postavenia cirkevných a súkromných materských a základných škôl, v nadväznosti na zavedenie inštitútu verejného poskytovateľa.

„Cieľom je vyrovnať podmienky financovania medzi verejnými školami a školami neštátnych zriaďovateľov vo vzťahu k plneniu verejnej funkcie vo vzdelávaní (napr. poskytovanie bezplatného vzdelania, neprípustnosť selektívneho prístupu pri prijímaní žiakov). Súčasná prax, v ktorej neštátne školy dostávajú rovnaké financovanie ako verejné, hoci môžu vyberať školné alebo iné poplatky, zvýhodňuje žiakov z domácností s vyššími príjmami a môže viesť k oslabeniu verejného vzdelávacieho systému,“ uvádza materiál. Odvolávajúc sa na hodnotenia OECD uvádza, že takáto prax vytvára nerovnosti v prístupe ku vzdelaniu a negatívne vplýva na kvalitu vzdelávacieho systému. Predkladateľ rovnako argumentuje tým, že súčasný systém financovania cirkevných a súkromných škôl je v rozpore s cieľom štátu konsolidovať verejné vzdelávanie do škôl optimálneho rozsahu.

„Jedným z nástrojov na podporu efektívnych škôl je zrušenie požiadavky, aby sa cirkevným a súkromným školám poskytovalo zo štátneho rozpočtu rovnaké množstvo finančných prostriedkov ako na žiakov vo verejných školách (s výnimkou mzdových nákladov),“ uvádza sa v návrhu zákona. Obsahuje aj ďalšie vecné zmeny, ktoré sa týkajú napríklad racionalizačných opatrení v súvislosti s optimalizáciou siete škôl a školských zariadení, úpravy garantovaného minima pri financovaní škôl či úpravy niektorých nenormatívnych príspevkov a mechanizmov kontroly financovania škôl a školských zariadení. Navrhované zmeny vo financovaní súkromných a cirkevných škôl vyvolali rozsiahlu vlnu kritiky od viacerých politických subjektov, ako aj od niektorých zriaďovateľov neštátnych škôl.

Právna forma škôl bude pre štátne školy rozpočtová respektíve príspevková organizácia a pre súkromné nezisková organizácia

Posledným schváleným materiálom z balíčka školských zákonov je návrh zákona o školskej správe. Vláda ho schválila s pripomienkami. „Cieľom návrhu je najmä zjednotenie pravidiel a povinností pre školy a školské zariadenia bez ohľadu na zriaďovateľa a sprehľadnenie systému,“ uvádza sa v materiáli. Nový zákon tiež jednoznačné nastavuje právnej formy, a to rozpočtová organizácia, respektíve príspevková organizácia pre školy a školské zariadenia zriadené samosprávami alebo regionálnym úradom školskej správy, pre cirkevných a súkromných zriaďovateľov je to nezisková organizácia.

Upravuje sa aj zriaďovanie škôl a školských zariadení, cieľom je tiež zvýšenie transparentnosti napríklad pri zverejňovaní dokumentov, respektíve výberovom konaní na obsadenie miesta riaditeľa. Zákon prináša aj jednotné pravidlá pre výberové konanie na post riaditeľa, a to bez ohľadu na zriaďovateľa. Spresňuje zloženie rady školy a výberovej komisie, a tiež komplexnejšie nastavuje funkciu zástupcu riaditeľa a pedagogickej rady. Prináša tiež nástroje na zefektívnenie zmien v sieti škôl, ako sú zlúčenie, splynutie a rozdelenie. Zefektívniť by sa mal aj spôsob určovania školských obvodov a zavádza sa inštitút vereného poskytovateľa výchovy a vzdelávania aj v nadväznosti na zákon o financovaní.

Návrhy ešte musia prejsť schválením v parlamente, podpísať by ich mal aj prezident Peter Pellegrini.

Vládny kabinet v stredu 20. augusta prerokoval a schválil novely zákonov o odborných a pedagogických zamestnancoch, o odbornom vzdelávaní a príprave a o podpore práce s mládežou, rovnako ako vysokoškolský zákon. Rokovanie ale bolo prerušené pri novele školského zákona, zákone o financovaní škôl a školských zariadení, a tiež v prípade zákona o školskej správe. Minister školstva Tomáš Drucker (Hlas-SD) následne avizoval, že vláda ich opätovne prerokuje. „Bola veľká, široká debata o mnohých veciach, ktoré rezonujú,“ skonštatoval vtedy šéf rezortu školstva. Uviedol tiež, že s koaličnými partnermi budú o návrhoch ešte debatovať. „Mohli sme to dnes schváliť, ale myslím si, že je fér, aby sme podebatovali vo vnútri. Pán predseda vlády sa vyjadril, že plne podporuje všetky tri návrhy,“ uviedol Drucker v stredu.

„Zákony boli predložené, rokovanie bolo prerušené po debate a po diskusii aj mňa s pánom premiérom. Prišlo nejaké avízo, že niektorí poslanci by si to chceli ešte prekonzultovať,“ povedal vtedy minister školstva, zdôraznil, že je naklonený diskusii, podľa jeho názoru ide o tak závažné zmeny v školskej legislatíve, že potrebujú širokú politickú aj spoločenskú zhodu. Uviedol, že diskusiu inicioval jeden z koaličných partnerov. Po piatkovom rokovaní vlády Drucker uviedol, že sa stretol s koaličnými partnermi, za účasti premiéra. „Všetci jednoznačne súhlasia,“ prízvukoval. Doplnil, že diskutoval aj s podpredsedom vlády Tomášom Tarabom (nom. SNS), ktorý mal podľa Druckera niekoľko pripomienok.

ZDIEĽAŤ ČLÁNOK