Domov

Vianoce: Štedrá večera sa na Slovensku líši podľa regiónu, v minulosti sa podávalo až 12 jedál

Hoci si dnes väčšina Slovákov spája Štedrú večeru s vyprážanou rybou a zemiakovým šalátom, pohľad do tradícií odhaľuje oveľa pestrejšiu paletu chutí a zvykov, ktoré sa už od minulosti v jednotlivých regiónoch líšili. Etnologička Katarína Nádaská uviedla, že na východnom Slovensku sa v prvej polovici 20. storočia podávalo až 12 jedál, čo symbolicky odkazovalo na 12 mesiacov v roku, kým v strednej a západnej časti krajiny to bývali najčastejšie tri jedlá, šesť alebo deväť, čo boli zasa magické čísla.

Každé jedlo predstavovalo určitú prosbu či želanie – zdravie, bohatstvo či spokojný dobytok. „Išlo o malé porcie. Každý mal ochutnať z každého jedla, ktoré sa podávalo, lyžičku či dve, pričom všetky jedlá, ktoré sa uvarili na Štedrý večer, sa museli zjesť. Nič sa nemohlo odkladať na ďalší deň, pretože vtedy sa už varilo nové jedlo,“ hovorí Nádaská.

Hoci sa dnes zdá klasická vyprážaná ryba so šalátom ako večný slovenský štandard, realita je iná. „Toto jedlo sa na Slovensku rozšírilo až po 2. svetovej vojne,“ objasňuje etnologička. Skôr ju podľa nej pripravovali len v Prešporku, ktorý bol ovplyvnený viedenskou kuchyňou a práve tam boli vyprážané mäsá oveľa známejšie. Výrazný vplyv priniesla aj prvá Československá republika. „Prichádzajúci Česi si so sebou priniesli české zvyky a časť ich národnej kuchyne, pre ktorú sú tradičné práve vyprážané mäsá. To nás výrazne ovplyvnilo,“ dodala etnologička.

Katolíci držali pôst, protestanti si dopriali

Nádaská opisuje aj ďalšie odlišnosti v našej kultúre. Zásadné rozdiely spôsobovalo náboženské rozvrstvenie Slovenska. „Katolíci držali pôst počas celého adventu a aj na Štedrý večer, preto u nich dominovali ryby – varené, dusené, pečené, kyslé, solené či sušené,“ poukázala. Naopak, protestanti, kde pôst pred Vianocami nebol, si zvykli dopriať výdatnejšie jedlá. Zabíjačky tesne pred sviatkami boli u nich bežné, a tak na stoloch nechýbala kapustnica, klobásy, huspenina, jaternice či krvavničky.

Aj keď dnes má väčšina domácností na štedrovečernom stole kapustnicu, v minulosti to nebolo pravidlom a tento zvyk sa na našom území udomácnil až oveľa neskôr. Podľa etnologičky mal každý región svoju vianočnú polievku. Kým na juhu krajiny preferovali rybacie polievky ako halászlé z viacerých druhov rýb, v Bratislave a okolí prevládala prešporská vianočná rybacia polievka. Inde zasa obľubovali strukovinové polievky ako šošovicová, fazuľová či zemiaková. Po polievke nasledovala najčastejšie ryba, po nej zasa rôzne druhy kaší.

Gazdiné najčastejšie pripravovali obilninové kaše, ktoré zvykli osladiť medom, kukuričné kaše, ale aj takzvanú „Ježiškovu kašičku,“ ktorú dnes poznáme ako tradičnú krupicovú kašu. „Niekde sa okrem toho podávali aj prívarky – napríklad šošovicový prívarok, alebo hrachová zapekaná kaša. Ďalej sa pripravovali aj pirohy plnené zemiakmi či bryndzou, ale aj opekance, lámance s makom poliate maslom, no a v neposlednom rade koláče ako štedrák či vianočka,“ uzatvára odborníčka.

ZDIEĽAŤ ČLÁNOK