Svet

Trumpov vianočný mier nevyšiel: Berlín ponúkol Ukrajine aspoň garancie

Dvojdňové rokovania u berlínskeho kancelára. Témou bol mier na Ukrajine. Za rokovacím stolom sedeli Američania, Európania, Ukrajinci – ale žiadni Rusi. Hlavné problémy zostali nevyriešené. Želanie amerického prezidenta Trumpa dosiahnuť mier do Vianoc zostalo nesplnené. Čo sa však podarilo dosiahnuť?

Stretnutie USA s ukrajinskými a európskymi hlávami štátov a vlád účastníci hodnotia pozitívne, keďže viacero štátov sa zaviazalo poskytnúť Ukrajine bezpečnostné záruky v prípade uzavretia mierovej dohody.

To je však až druhý krok. Na Ukrajine totiž na fronte pokračujú boje v plnom rozsahu a obe strany sa navzájom ostreľujú najmä v noci pomocou dronov. Prímerie zatiaľ nie je ani zďaleka na dohľad. Všetky zložité problémy medzi Ukrajinou a Ruskom zostávajú naďalej nevyriešené.

Napriek tomu nemecký spolkový kancelár Friedrich Merz (CDU) v pondelok večer 15. decembra napísal na X v angličtine: „Now is the time for peace.“ (Teraz je čas na mier.)

Bezpečnostné záruky na obdobie po bojoch

Pozoruhodné je, že desať hláv štátov a vlád, ako aj dvaja americkí hlavní vyjednávači Steve Witkoff a Jared Kushner sa dohodli na vyhlásení, ako pomôcť Ukrajine, akonáhle bude dosiahnutá mierová dohoda. V Berlíne boli prítomní aj šéf NATO Mark Rutte a predsedníčka Komisie Ursula von der Leyenová.

Tieto európske štáty, ktoré sa samy nazývajú „koalíciou ochotných“, sú pripravené poskytnúť Ukrajine bezpečnostné záruky: Nemecko, Fínsko, Švédsko, Dánsko, Taliansko, Holandsko, Nórsko, Poľsko, Francúzsko a Veľká Británia.

Vo svojom spoločnom vyhlásení účastnícke štáty trvajú na tom, že Ukrajina by mala aj v mierových časoch udržiavať armádu s 800 000 vojakmi, aby mohla odstrašiť konflikty a brániť územie Ukrajiny. V predchádzajúcom americkom mierovom pláne z novembra sa ešte hovorilo o znížení počtu ukrajinských ozbrojených síl na minimálne 600 000 mužov.

Opatrenia vedené Európou

Okrem toho by mala byť vytvorená Európou vedená a USA podporovaná mnohonárodná jednotka na podporu ukrajinskej armády a na obranu vzdušného priestoru a pobrežia Ukrajiny.

USA sa tiež zaviazali, že pod ich vedením budú dohliadať na budúce prímerie. Na tento účel má byť vyvinutý mechanizmus na monitorovanie a kontrolu prímeria, aby bolo možné včas varovať pred budúcimi útokmi. Okrem toho majú byť vyvinuté mechanizmy, pomocou ktorých bude možné včas dosiahnuť prevenciu konfliktov a deeskaláciu.

Koalícia ochotných by sa naďalej právne zaviazala, že v prípade ozbrojeného útoku na Ukrajinu prijme po uzavretí mierovej dohody opatrenia, ktoré slúžia na obnovenie mieru a bezpečnosti.

Tieto právne záväzné povinnosti, ktoré boli 15. decembra vyhlásené v Berlíne, však podliehajú výslovnému súhlasu národných parlamentov. V tomto ohľade zostáva neisté, či všetky štáty koalície ochotných a USA budú skutočne schopné poskytnúť bezpečnostné záruky v plnom rozsahu.

Účastníci stretnutia v Berlíne sa zamysleli aj nad obnovou Ukrajiny. Hovorí sa o poskytnutí rozsiahlych zdrojov a o vzájomne výhodných obchodných dohodách.

Pri tom sa má zohľadniť, že Rusko nahradí Ukrajine spôsobené škody. Aby sa to zabezpečilo, ruské štátne aktíva boli od začiatku vojny zmrazené v európskych bankách, uvádza sa vo vyhlásení. Európania už dlho zvažujú, či tieto ruské aktíva použiť na pomoc Ukrajine. Doposiaľ však prevládali právne obavy proti takémuto kroku.

Nakoniec sa desať európskych hláv štátov a vlád zhodlo na tom, že podporia vstup Ukrajiny do Európskej únie.

Kyvadlová diplomacia pokračuje

Napriek maratónu rokovaní v Berlíne a rovnako dlhým rozhovorom predtým na Floride a v Abú Zabí stále nebolo dosiahnuté mierové riešenie medzi Ukrajinou a Ruskom. Vzniká teda otázka: Akú hodnotu majú takéto rokovania? Americký prezident Donald Trump, frustrovaný z neústupčivých pozícií Ruska a Ukrajiny, nedávno viackrát vyhlásil, že už nemá chuť strácať čas.

Jedným z dôvodov rozsiahlych rokovaní medzi oboma vojnovými stranami je to, že USA sa rozhodli pre klasickú kyvadlovú diplomaciu v štýle bývalého ministra zahraničných vecí USA Henryho Kissingera.

USA sú teda centrom rokovaní, kde sa zbiehajú všetky nitky. USA rokujú raz s Rusmi, raz s Ukrajincami, vždy samostatne, inokedy samostatne s tromi kľúčovými štátmi EÚ – Nemeckom, Veľkou Britániou a Francúzskom, potom zase spoločne s Európou a Ukrajinou, ako teraz v Berlíne. Týmto spôsobom vzniká množstvo rôznych návrhov a dohôd, pri ktorých nie je ľahké udržať prehľad. To môže byť ďalší dôvod, prečo sa Putin rozhodol prijať výlučne návrhy Trumpa.

Po berlínskom kole je totiž opäť na osobitnom splnomocnencovi Witkoffovi a Donaldovom Trumpovi, aby predložili berlínske návrhy Rusom. Pritom je potrebné zohľadniť, že na ich realizáciu je najskôr potrebné podpísať mierovú dohodu. Berlínske kolo však k tomu nijako neprispelo. Tam išlo hlavne o to, aby sa rozptýlili obavy a starosti Ukrajiny týkajúce sa obdobia po prímerí a mierovej dohode.

Pokiaľ sa medzi Kyjevom a Moskvou nedosiahne dohoda o budúcnosti ukrajinských území v Donbase okupovaných Ruskom, všetky ďalšie úvahy sú bezpredmetné.

Britský denník The Guardian informoval, že americkí vyjednávači sú na 90 percent istí, že sa blížia k dohode. Zelenskyj naopak v Berlíne opäť potvrdil, že Ukrajina „nikdy neuzná okupované územie za ruské“. Ani nebudú existovať žiadne ekonomické zóny voľného obchodu pod ruskou kontrolou.

Zostáva otázka, ako dlho bude americký prezident ešte ochotný zasadzovať sa za ukončenie vojny. Trump dal vážny náznak pred týždňom, keď v rozhovore pre noviny „Politico“ označil európskych politikov za „slabých“ a naznačil, že sa stiahne z rokovaní medzi Ukrajinou a Ruskom.

Článok bol preložený z nemeckej edície Epoch Times

ZDIEĽAŤ ČLÁNOK