Názory

Skutočný zámer Čínskej komunistickej strany za zmluvou WHO o pandémii (Komentár)

V júli 2025 Spojené štáty oficiálne odmietli zmeny a dodatky medzinárodných zdravotných predpisov Svetovej zdravotníckej organizácie (WHO) týkajúce sa reakcie na pandémiu v roku 2024. Ako dôvod uviedli obavy o národnú suverenitu. Americkí predstavitelia argumentovali, že tieto zmeny by poskytli WHO nadmernú autoritu v prípade ohrozenia verejného zdravia a ohrozili by národné záujmy.

V reakcii na to expert Čínskej akadémie sociálnych vied ostro kritizoval odmietnutie zo strany Washingtonu a označil ho za neuvážené rozhodnutie, ktoré by mohlo poškodiť globálne riadenie v oblasti zdravia.

Čínska komunistická strana (ČKS) však môže strategicky, politicky a ekonomicky profitovať z rozsiahleho medzinárodného prijatia zmien predpisov WHO a už teraz využíva nesúhlas USA ako propagandistický nástroj na oslabenie vedúcej pozície USA na svetovej scéne.

Počas pandémie Covid-19 ČKS agresívne propagovala svoju „politiku nulovej tolerancie voči Covidu“ ako globálny model a tvrdila, že jej prísne lockdowny, masové sledovanie a opatrenia sociálnej kontroly boli úspešné tam, kde demokracie zlyhali. Prostredníctvom starostlivo manipulovaných údajov a agresívnej propagandy Peking prezentoval svoj autoritársky prístup ako účinnejší než zdanlivo chaotické reakcie slobodnejších spoločností.

Tento naratív pomohol legitimizovať politický systém ČKS a formovať spôsob globálneho riadenia v oblasti zdravia, ktorý WHO teraz presadzuje prostredníctvom pandemického dohovoru. Čínsky model sa však ukázal ako neuveriteľne deštruktívny. Počas vlny Omicronu čínske mestá ako Šanghaj prešli drakonickými lockdownmi, ktoré obyvateľom odopreli prístup k potravinám a zdravotnej starostlivosti, oddelili deti od rodičov a dokonca došlo k zabíjaniu domácich zvierat zo strany úradov.

Tento totalitný rámec, ktorý umožnil takú krutosť na svojom území, teraz tvorí základ zmluvy WHO o pandémii, ktorú ČKS presadzuje v zahraničí. Zakotvením tohto prístupu do multilaterálnej dohody sa Peking snaží rozširovať svoj model medicínskej tyranie za svoje hranice pod rúškom globálnej spolupráce.

Strategická vízia ČKS

Americkí predstavitelia zmluvu odmietli čiastočne preto, že neriešila úlohu Číny v počiatočnom šírení Covidu-19 a chýbali v nej mechanizmy na zabezpečenie transparentnosti a zodpovednosti. V širšom zmysle však odmietnutie zmluvy odzrkadľuje neochotu legitimizovať systém, ktorý ohrozuje národnú suverenitu a replikuje diktátorský model ČKS v globálnom meradle.

Účasť Spojených štátov na dohovore WHO o pandémii by legitimizovala multilaterálny rámec, ktorý je v súlade so strategickou víziou Pekingu pre oblasť globálneho riadenia. Hoci Peking tvrdí, že zastupuje hlas globálneho Juhu, jeho skutočným cieľom je vybudovať alianciu a vytvoriť nový medzinárodný poriadok s čínskym režimom na čele.

Čínsky vodca Si Ťin-pching opakovane vyzval Čínu, aby „viedla reformu systému globálneho riadenia“ v mene spravodlivosti a rovnosti. Táto rétorika signalizuje posun smerom k tomu, čo Peking opisuje ako multipolárny svet, ale v skutočnosti predstavuje medzinárodný poriadok vedený ČKS s oslabeným vplyvom USA. Táto vízia sa opiera o konkrétne projekty, ako sú „Jeden pás, jedna cesta“, Digitálna hodvábna cesta, Globálna rozvojová iniciatíva, Globálna bezpečnostná iniciatíva a Zdravotná hodvábna cesta.

Peking sa posunul od regionálneho zamerania ku globálnej expanzii, ktorej cieľom je ovládnuť medzinárodné inštitúcie, rozbiť západné aliancie a nahradiť liberálne normy autoritárskymi. Schválenie zmluvy WHO zo strany USA by potvrdilo tento multilaterálny model vedený ČKS a posilnilo geopolitickú pozíciu Číny bez potreby priamej konfrontácie, čím by jej umožnilo nahradiť americké vedenie prostredníctvom inštitúcií namiesto vojny.

Zmluva tiež vytvára záväzné medzinárodné povinnosti v oblasti reakcie na pandémiu, ktoré by obmedzili schopnosť Spojených štátov konať samostatne počas zdravotných kríz a prinútilo by ich pôsobiť v rámcoch, ktoré sú čoraz viac formované na základe čínskych predstáv.

Vyjednávacia pozícia ČKS týkajúca sa zmluvy WHO o pandémii bola strategicky navrhnutá tak, aby maximalizovala výhody a minimalizovala zodpovednosť. Svedčí o tom po prvé jej systematický tlak na záväzky, ktoré by jej ako rozvojovej krajine poskytli prístup k transferu technológií a financovaniu, napriek tomu, že je druhou najväčšou ekonomikou sveta, po druhé jej trvanie na nezáväznej globálnej spolupráci za flexibilných podmienok namiesto vynucovacích mechanizmov a po tretie jej požiadavka, aby opatrenia na dodržiavanie zmluvy rešpektovali národnú suverenitu a zároveň umožňovali krajinám vzniesť výhrady a vyžadovali od krajín súhlas na začatie vyšetrovaní zo strany WHO.

Čína má z tejto zmluvy nielen politický, ale aj materiálny prospech. Keďže podporuje zdieľanie patogénov a údajov v rámci takzvaných „zásad spravodlivého zdieľania výhod“, efektívne tým vytvára rámec, prostredníctvom ktorého by Čína mohla získať prístup ku globálnym zdrojom v oblasti zdravia a k patentovaným technológiám vyvinutým inými krajinami.

To by Pekingu umožnilo profitovať z nákladného zahraničného výskumu pre vlastný farmaceutický rozvoj. A to by mu potenciálne umožnilo vyrábať podobné produkty, ktoré by sa mohli predávať so ziskom alebo používať ako diplomatické nástroje prostredníctvom takzvaných darov v rámci jeho zdravotnej diplomacie a stratégie budovania aliancie.

Hoci Spojené štáty urobili správne rozhodnutie, keď odmietli podpísať zmluvu, očakáva sa, že väčšina krajín sveta bude Čínu nasledovať. Tým dostane ČKS pevný základ, na ktorom bude môcť budovať svoj protiamerický blok.

Názory vyjadrené v tomto článku sú názormi autora a nemusia nutne odrážať stanovisko The Epoch Times.

Článok bol preložený z americkej edície Epoch Times.

ZDIEĽAŤ ČLÁNOK