Svet » Čína

Škandál v kláštore Šaolin odhaľuje infiltráciu komunistickej strany do náboženských inštitúcií, tvrdia experti

Shi Yongxin, opát čínskeho kláštora Šaolin, legendárneho miesta zrodu kung-fu a zenového budhizmu, bol 27. júla, podľa informácií z oficiálneho účtu kláštora na sociálnej sieti, obvinený pre podozrenie zo sprenevery finančných prostriedkov.

Podľa oznámenia 60-ročný mních čelí aj obvineniam z porušenia budhistických prikázaní tým, že „dlhodobo udržiaval nevhodné vzťahy s viacerými ženami“ a splodil aspoň jedno nemanželské dieťa.

Podľa čínskych disidentov a zasvätených zdrojov nejde o ojedinelý prípad. Tvrdia, že tento škandál odhaľuje oveľa hlbšiu, desaťročia trvajúcu politiku Čínskej komunistickej strany (ČKS), ktorej cieľom je ovládnuť náboženské inštitúcie za účelom politickej kontroly. V tomto kontexte je Shi skôr starostlivo vychovaným agentom režimu ako neposlušným mníchom.

„Mních“ z povolania, nie z presvedčenia

V rozhovore pre Epoch Times čínsky disident a bývalý predseda Asociácie čínskych spisovateľov v zahraničí Cai Kefeng opísal málo známu udalosť zo 70. rokov, ktorá odhaľuje, ako ČKS systematicky dosadzovala lojálnych ľudí na čelo náboženských inštitúcií, aby plnili politické ciele.

Na jeseň roku 1973 sa Cai zotavoval z choroby v čínskom Guangzhou, keď ho doma nečakane navštívila stranícka úradníčka. Oznámila mu, že režim potrebuje vzdelaných mladých ľudí, ktorí budú vystupovať ako mnísi a kňazi v chrámoch a kostoloch po celej Číne, nie aby dosiahli duchovné osvietenie, ale aby zapôsobili na zahraničných návštevníkov.

„Nebudeš musieť robiť manuálnu prácu,“ spomínal Cai na jej slová. „Len vítať zahraničných hostí.“

Odhalila, že ČKS sa pripravovala na prílev zahraničných návštevníkov už od návštevy prezidenta Richarda Nixona v Číne. Režim preto plánoval umiestniť „kultúrne vzdelané a politicky spoľahlivé osoby do náboženských priestorov.“

Len pár rokov po tom, ako Mao Ce-tungove Červené gardy vyplienili historické chrámy Číny a prenasledovali mníchov počas brutálnej kultúrnej revolúcie, pôsobila táto ponuka surrealisticky a zároveň veľa prezrádzala.

Podľa Caia bola ponuka spojená s atraktívnym platom, ktorý bol výrazne vyšší ako plat väčšiny absolventov univerzít v tej dobe. Náplň práce však bola pre neho neprijateľná. Musel by si oholiť hlavu, nosiť mníšske rúcho, recitovať písma a jesť vegetariánske jedlá v chráme. Po práci mohol chodiť domov, jesť mäso a dokonca sa oženiť – ak by to zostalo v tajnosti. Tradične však čínski budhistickí mnísi dodržiavajú celibát a prísnu vegetariánsku stravu.

„Budeš revolučný mních,“ naliehala vtedy úradníčka. „Plníš politickú misiu.“ Cai ponuku odmietol.

Napriek sľubom peňazí a stability sa on aj jeho matka obávali, že by ich neskôr mohli označiť za poverčivých alebo politicky nespoľahlivých, ak by sa politická klíma opäť zmenila – ako sa to stalo počas kultúrnej revolúcie.

Neskôr po niekoľkých riskantných pokusoch ušiel z Číny a nakoniec sa usadil v New Yorku.

Tancujúci opáti a politické divadlo

Caiov príbeh korešponduje s tým, čo 28. júla opísal nezávislý čínsky komentátor Zhang Xiujie. Spomenul prípad z 80. rokov, keď novinár navštívil jeden prominentný chrám, údajne slávnejší ako samotný Šaolin, aby urobil rozhovor s opátom. Povedali mu, že opát tam nie je… Neskôr ho však našli, ako tancuje v mestskom nočnom klube.

Keď novinár opáta v klube oslovil, muž sa ospravedlnil, sňal parochňu, obliekol si mníšske rúcho a rozhovor poskytol v kompletnom náboženskom rúchu.

Zhang to komentoval slovami: „Preto sa môže niekto ako Shi Yongxin vynoriť z miesta údajnej duchovnej čistoty. Keď politika zasahuje do všetkých oblastí, najmä do náboženstva, čo iné môžete očakávať?“

Shi Yongxin: Starostlivo vychovaný pešiak?

Shi Yongxin sa narodil v roku 1965 a do šaolinského kláštora vstúpil vo veku 16 rokov. Rýchlo postupoval – už vo veku 22 rokov bol menovaný riaditeľom správnej rady kláštora a neskôr sa stal tvárou medzinárodnej expanzie Šaolinu. Niekoľkokrát pôsobil ako delegát takzvaného Celočínskeho zhromaždenia ľudových zástupcov, oficiálnom parlamente ČKS, a udržiaval úzke väzby na politickú a podnikateľskú elitu režimu.

Shi presne zodpovedá profilu „politického mnícha“, ktorého režim začal formovať už pred desiatkami rokov: mladý, vzdelaný, lojálny, schopný spojiť náboženstvo, politiku a obchodné záujmy. „Ak sa stal mníchom až po tom, čo uzavrel dohodu s úradmi, je zrejmé, že slúžil vôli strany,“ povedal Cai.

Nielen osobný škandál

Cai tvrdí, že ani súčasná vlna obvinení proti Shi Yongxinovi, vrátane údajného zneužitia financií chrámu a vzťahov s viacerými ženami, by nemala byť chápaná len ako osobné zlyhanie.

V očiach ČKS je osobná morálka druhoradá, vysvetlil Cai. Režim zaujíma iba kontrola. Skutočným škandálom preto nie je to, že Shi mal mimomanželské aféry, ale to, že mu to systém umožňoval a chránil ho po mnoho rokov, kým bol pre režim užitočný.

„Otázka neznie tak, či si Shi Yongxin zaslúži byť nazývaný mníchom, ale kto mu to vôbec umožnil,“ dodal Cai.

Politici v mníšskych rúchach, nie duchovní vodcovia

V komunistickom režime v Číne podliehajú budhistickí mnísi, taoistickí kňazi aj kresťanskí duchovní schváleniu, výcviku a dohľadu. Veriaci sú nútení pri vyjadrovaní svojej viery prejsť do ilegality, ako napríklad v prípade rozsiahleho podzemného hnutia domácich cirkví.

Náboženskí vodcovia často zastávajú administratívne funkcie na úrovni štátnych úradníkov a musia prejsť ideologickými previerkami. Mnohým je zverené hostenie zahraničných delegácií, šírenie straníckej propagandy a podávanie správ o miestnych veriacich.

„Mnísi sa už dávno stali administratívnymi pracovníkmi,“ hovorí Cai. „Nevenujú sa duchovnému rozvoju, ale chodia do práce a plnia úlohy spojené s jednotnou frontou. Sú to mnísi – ale aj štátni úradníci, obchodní manažéri a nakoniec nástroje politického systému.“

Článok bol preložený z americkej edície Epoch Times

ZDIEĽAŤ ČLÁNOK