Domov, Svet » EÚ

Silnejšia obrana či viac diplomacie? Europarlament zhodnotil zahraničnú a bezpečnostnú politiku EÚ za rok 2025

Európsky parlament sa minulý týždeň intenzívne zaoberal hodnotením zahraničnej, bezpečnostnej a obrannej politiky Európskej únie za rok 2025. Europoslanci v pléne diskutovali o tom, ako Únia reagovala na rastúce geopolitické výzvy a aké kroky ju čakajú v oblasti strategickej autonómie, globálnych partnerstiev či kolektívnej obrany.

Ako uviedol spravodaj k minulotýždňovému plenárnemu zasadnutiu Parlamentu vo francúzskom Štrasburgu, v hlavnej správe o spoločnej zahraničnej a bezpečnostnej politike (SZBP) poslanci konštatovali, že „viditeľnosť a politický vplyv EÚ neodrážajú jej globálny hospodársky a finančný význam“ a vyzvali Úniu, aby jasnejšie bránila svoje strategické záujmy.

Poukázali pritom na vznik tzv. „oblúka nestability“ okolo Európy – od vojny na Ukrajine cez napätie na Blízkom východe až po hybridné hrozby v susedstve. Parlament taktiež vyzval, aby EÚ neakceptovala akékoľvek riešenie na Ukrajine, ktoré by odmeňovalo ruskú agresiu.

V správe o spoločnej bezpečnostnej a obrannej politike (SBOP) zasa europoslanci vyjadrili znepokojenie nad „nejednoznačnosťou vzťahov medzi EÚ a USA v oblasti obrany a bezpečnosti“, no zároveň uznali, že Spojené štáty zostávajú najdôležitejším strategickým spojencom EÚ.

Rovnako vyjadrili znepokojenie nad urýchlenou militarizáciou Číny a jej asertívnym postojom voči susedom a varovali pred závislosťou EÚ a jej členských štátov od dovozu prvkov vzácnych zemín a iných kritických surovín z tretích krajín, najmä z Číny, čo predstavuje rastúce bezpečnostné riziko.

Európski zákonodarcovia vnímajú veľké riziko v zintenzívnenej vojensko-technickej spolupráci medzi Ruskom a Čínou, čo pokladajú za čoraz väčšiu hrozbu pre stabilitu nielen v indicko-tichomorskom regióne, ale pre globálny mier a medzinárodný poriadok založený na pravidlách a európskych bezpečnostných záujmoch.

Rusko sa podľa Európskeho parlamentu prezentuje ako globálny obranca tzv. tradičných hodnôt a túto rétoriku využíva ako nástroj rozširovania svojho vplyvu v zahraničí, pričom na svoje vplyvové operácie verbuje online občanov a zločinecké skupiny z EÚ a iných európskych krajín.

Ťažiskom odporúčaní bolo posilnenie európskeho piliera v rámci Organizácie Severoatlantickej zmluvy (NATO) a hlbšia obranná spolupráca. Poslanci tiež zdôraznili potrebu schopnosti konať aj autonómne na základe doložky o vzájomnej pomoci EÚ, ktorá by nemala zostať iba na papieri, ale byť skutočne implementovaná v krízových situáciách.

Europoslanci varujú pred rozpadom povojnového poriadku

Počas rozpravy, ktorá sa konala 20. januára, spravodajca David McAllister upozornil na „dvojitý epochálny posun“. „Medzinárodný poriadok vytvorený po druhej svetovej vojne, založený na práve, inštitúciách a spolupráci, sa rozpadá. Ruská agresia proti Ukrajine rozbila povojnovú bezpečnostnú architektúru Európy a jej dopad je globálny. Ozývajú sa autoritárske hlasy, spolupráca ustupuje konfrontácii. A zatiaľ čo náš najbližší spojenec sa odvracia od poriadku, ktorý kedysi pomáhal budovať, riskujeme návrat do sveta, kde platí ,silnejší má pravdu‘,“ povedal nemecký europoslanec z Európskej ľudovej strany.

Podľa neho je podstatné, aby EÚ nielen reflektovala udalosti, ale poskytovala orientáciu a stanovovala priority pre budúcnosť.

Thijs Reuten, spravodajca za oblasť obrany, zdôraznil nevyhnutnosť premeniť víziu Lisabonskej dohody o spoločnej obrane na realitu. „Sme stále ďaleko od toho, aby sme boli globálnym aktérom mieru a bezpečnosti, akým chceme byť… Naši občania chápu túto víziu. Spoločná a kolektívna európska obrana nie je luxus; je to absolútna nevyhnutnosť,“ poznamenal holandský zákonodarca z Progresívnej aliancie socialistov a demokratov a dodal, že investovanie do úspechu ukrajinskej obrany zostáva najlepšou investíciou do našej vlastnej bezpečnosti.

V tejto súvislosti šéfka európskej diplomacie Kaja Kallasová dodala, že bezpečnosť Ukrajiny je priamo bezpečnosťou EÚ. „Ak Ukrajina padne, hrozí, že Európa bude ďalšia. Naša podpora je komplexná – diplomatická, finančná, vojenská, vrátane reforiem smerujúcich k členstvu v EÚ.“

Zároveň zdôraznila význam civilných misií v susedstve EÚ – hlavne v Afrike a na západnom Balkáne, pričom konkrétne uviedla, že „na Južnom Kaukaze misie EÚ neustále bránia obnove bojov“ a že nové iniciatívy ako operácia ASPIDES v Červenom mori preukazujú schopnosť Európy konať rozhodne.

Debata však nebola jednotná a niektorí poslanci vrátane Judity Laššákovej a Erika Kaliňáka (obaja Smer-SD/nezaradení) upozornili na potrebu realistickej stratégie a väčšieho zohľadnenia vnútroregionálnych súvislostí.

„Slovensko patrilo pred rokmi k prvým štátom v EÚ, ktoré upozorňovali na kľúčovú úlohu Spojených arabských emirátov v Jemene, v boji proti terorizmu a proti šíreniu extrémizmu. Tieto varovania vtedy neboli brané vážne. Dnes vidíme dôsledky,“ uviedla Laššáková.

Dodala, že bezpečnostné vákuum v spomenutom regióne sa premieta priamo do našej vlastnej bezpečnosti v Európe. „Problém už nie je len v Jemene, dotýka sa nás doma. Máme krajiny, ktoré požívajú bezvízový styk s EÚ, no ich vzťahy – priame či nepriame – k subjektom spojeným s financovaním terorizmu alebo s toleranciou takýchto aktivít vyvolávajú vážne otázky,“ povedala slovenská europoslankyňa, pričom ocenila slová predsedníčky Parlamentu Roberty Metsolovej, že dialóg je najväčšou devízou Európskej únie.

Podobne Kaliňák a ďalší kritici poukazovali na prílišnú militarizáciu politiky EÚ a riziko eskalácie konfliktov namiesto skutočnej diplomacie. Podľa Kaliňáka operácia Aspides vykonáva dôležitú obrannú prácu, ale bez spoľahlivého partnera priamo v regióne okolo Arabského polostrova to nestačí. 

„Musíme spolupracovať s regionálnymi partnermi, ako sú Spojené arabské emiráty. … Potrebujeme skutočný tlak na Húsíov, kým sa to nevyhrotí. Nemôžeme zostať čisto reaktívni. Naša zahraničná bezpečnostná politika sa musí stať ambicióznejšou a oveľa proaktívnejšou,“ skonštatoval.

Niektorí europoslanci tiež kritizovali vedenie EÚ za jednostranné postupy a nedostatočnú koordináciu. „Pod vedením pani Kallasovej EÚ nielenže nezlepšuje medzinárodné vzťahy, ale ich degraduje. Ľudia chcú politiku, ktorá im slúži a zaručuje mier, slobodu a prosperitu,“ podotkol nezaradený luxemburský zástupca v pléne Fernand Kartheiser.

Ako sa europoslanci postavili k zahraničnej a obrannej politike EÚ

Hneď nasledujúci deň – 21. januára – Európsky parlament hlasoval o dvoch kľúčových uzneseniach k týmto správam. Správu o spoločnej zahraničnej a bezpečnostnej politike (SZBP) podporilo 392 europoslancov, proti bolo 179 zákonodarcov a 83 členov Parlamentu sa zdržalo. Hlasovanie o správe o spoločnej bezpečnostnej a obrannej politike (SBOP) dopadlo pomerom 395:197, pričom 70 poslancov sa zdržalo.

Zo slovenského pohľadu sa obe hlasovania skončili identicky. Správy podporili Veronika Cifrová Ostrihoňová, Martin Hojsík, Ľudovít Ódor, Michal Wiezik, Lucia Yar (všetci PS/Obnovme Európu) a Miriam Lexmann (KDH/Európska ľudová strana).

Proti hlasovali Monika Beňová, Ľuboš Blaha, Erik Kaliňák, Judita Laššáková, Katarína Roth Neveďalová (všetci Smer-SD/nezaradení), Branislav Ondruš (Hlas-SD/nezaradený), Milan Mazurek a Milan Uhrík (obaja Republika/Európa suverénnych národov). 

Ľubica Karvašová (PS/Obnovme Európu) nebola súčasťou hlasovaní.

V samostatnej rozprave 22. januára sa plenárne zasadnutie zaoberalo aj výzvami, ktoré predstavujú drony a nové spôsoby vedenia vojny, a potrebou EÚ prispôsobiť sa, aby bola pripravená na dnešné bezpečnostné výzvy.

„Máme pred sebou veľkú stratégiu, ktorá má Úniu pripraviť na éru dronových hrozieb. Nemusím vás ubezpečovať o tom, že takú stratégiu podporujeme a potrebujeme, aby bola ambiciózna,“ povedala Lucia Yar, ktorá sa počas rozpravy dotkla i Slovenska: „My na Slovensku máme takú vládu, kde minister obrany pri debate o dronoch odmieta vôbec spomínať ruskú hrozbu a teda zjavne nie je jediný. Ideálne by bolo, keby si obranu proti dronom zabezpečil ako biznis s kamarátmi. Ideálne, aby sa mu do toho Európska únia vôbec neplietla.“

Pri tejto otázke sa tiež konalo hlasovanie, pričom pri pohľade na Slovákov vyzeralo pomerne pestro. Rezolúciu podporili Beňová, Laššáková, Cifrová Ostrihoňová, Hojsík, Wiezik, Yar, Ódor a Lexmann. Proti boli Blaha a Ondruš, zdržalo sa kvarteto Kaliňák, Mazurek, Roth Neveďalová a Uhrík, pričom Karvašová ani v tomto prípade nebola súčasťou hlasovania.

Európa na križovatke medzi diplomaciou, obranou a jednotou

Diskusia aj následné hlasovania v Európskom parlamente ukázali, že zahraničná, bezpečnostná a obranná politika EÚ zostáva jednou z najviac polarizujúcich tém súčasnej európskej politiky. Zatiaľ čo väčšina poslancov volá po silnejšej, jednotnejšej a proaktívnej Európe, časť zákonodarcov upozorňuje na riziká militarizácie a oslabenia diplomatických riešení.

Rok 2025 sa tak v hodnotení Parlamentu javí ako zlomový – nielen pre bezpečnostné prostredie okolo EÚ, ale aj pre samotnú schopnosť Únie konať ako globálny aktér. To, či sa ambície premenia na konkrétne výsledky, bude jednou z kľúčových otázok nasledujúcich rokov.

ZDIEĽAŤ ČLÁNOK