Domov

SaS podáva trestné oznámenie pre podozrenie zo sabotáže. Dôvodom je zámerné marenie schôdzí o vyslovení nedôvery vláde či jej členom

Strana Sloboda a Solidarita (SaS) podáva trestné oznámenie pre podozrenie zo sabotáže. Na pondelňajšej (26. 1.) tlačovej besede o tom informovala poslankyňa a exministerka spravodlivosti Mária Kolíková. Vysvetlila, že vládna koalícia nedáva priestor na to, aby sa vláda zodpovedala parlamentu.

Poslankyňa zdôraznila, že je to základom parlamentnej demokracie, aby vláda predstúpila pred parlament v prípade, že minimálne jedna pätina poslancov má za to, že je namieste, aby člen vlády, prípadne celá vláda skladali účty. Kolíkova upozornila, že niektoré návrhy na vyslovenie nedôvery voči členom vlády neboli v parlamente prerokované viac ako rok. Strana SaS to považuje za bezprecedentné.

Kolíková pripomenula, že za bývalej vlády prebehlo 15 mimoriadnych rokovaní o vyslovení nedôvery členom vlády. Súčasná vládna koalícia však tieto rokovanie neumožňuje. To chce však SaS zastaviť, a to aj za využitia právnych nástrojov. Strana plánuje využiť aj tie najsilnejšie z nich a žiada vyvodenie trestnoprávnej zodpovednosti.

„Domnievame sa, že tým, že vládna koalícia nedáva priestor, aby tu návrhy voči jednotlivým členom vlády alebo voči celej vláde neboli riadne prerokované v parlamente, dochádza k spáchaniu tesného činu sabotáže. Preto podávame na Generálnu prokuratúru SR aj trestné oznámenie pre trestný čin sabotáže,“ vyhlásila Kolíková. SaS má za to, že neprerokovaním týchto návrhov je marená dôležitá úloha, ktorou je vytvorenie priestoru pre ústavno-politickú zodpovednosť, ktorú má vláda voči parlamentu.

Kolíková podotkla, že to vyplýva jednoznačne z Ústavy SR. Najväčší podiel zodpovednosti na tom podľa nej nesie predseda parlamentu Richard Raši (Hlas-SD). „

Neurobil nič pre to, aby takýto návrh bol riadne prerokovaný. Osobitne Raši má veľa nástrojov k tomu, aby zabezpečil, čo má byť predmetom rokovania na schôdzi parlamentu,“ dodala poslankyňa.

Kolíková pripomenula, že keď pätina poslancov podá návrh na vyslovenie nedôvery voči celej vláde či jej členovi, a žiada, aby sa bezodkladne konala schôdza, tak do siedmich dní by sa takáto schôdza parlamentu mala uskutočniť. Počas súčasnej vlády sa konali takéto schôdze štyri, pričom dve z toho boli zmarené. Podanie trestného oznámenia je tak podľa SaS krokom na zabezpečenie toho, aby návrhy, z ktorých niektoré čakajú už viac ako rok, neboli naďalej odkladané a rokovania o nich marené.

Poslanec Ondrej Dostál (SaS) vysvetlil, že nerokovaním o týchto návrhoch sa vyprázdňuje ústavný rozmer kontroly vlády parlamentom.

„Akoby to ani neexistovalo. Aj keď je to síce napísane v ústave, ale reálne sa žiadna kontrola vlády parlamentom nekoná, keďže sa nekoná rokovanie o tých bodoch. Samozrejme sa môže stať, že parlament nie je uznášaniaschopný, ale v tomto prípade ide o zámerné konanie zo strany koalície. Nejde o náhodu, že sa nenájde dosť poslancov na to, aby sa zišli,“ upozornil Dostál s tým, že náhodné nie je ani neustále presúvanie týchto bodov.

Podľa SaS tak ide o organizované konanie zo strany koalície.

ZDIEĽAŤ ČLÁNOK