Mestské polície po útokoch na zdravotníkov žiadajú systémové riešenie a obnovenie záchytných izieb
Tri útoky na zdravotníkov v bratislavských nemocniciach v priebehu niekoľkých dní opäť otvorili otázku ich bezpečnosti. Ako v tejto súvislosti konštatujú Mestská polícia Bratislava a Združenie náčelníkov obecných a mestských polícií Slovenska, závažné fyzické napadnutia sú len najviditeľnejším prejavom oveľa rozsiahlejšieho problému.
Protialkoholické záchytné izby
Zdravotníci na urgentných príjmoch pravidelne čelia často agresívnemu a nepredvídateľnému správaniu ľudí pod vplyvom alkoholu či iných návykových látok. Mestskí policajti preto opätovne upozorňujú na potrebu zriadenia protialkoholických záchytných izieb, ktoré na Slovensku chýbajú už viac ako 20 rokov.
„Októbrové incidenty v nemocniciach na Kramároch a v Ružinove ukázali, do akého nebezpečenstva sa môžu zdravotníci dostať pri výkone svojho povolania. Opitý pacient napadol a škrtil mladú zdravotnú sestru, ďalší muž pod vplyvom alkoholu zranil dvoch členov zdravotníckeho personálu. Najnovšie sa na verejnosť dostalo aj svedectvo záchranára o napadnutí dvoch kolegov zo strany pacienta pod vplyvom drog,“ pripomenul hovorca bratislavských mestských policajtov Peter Borko.
Oprávnené pobúrenie
Tieto prípady podľa neho vyvolávajú oprávnené pobúrenie, no predstavujú len časť každodennej reality nemocničných urgentných príjmov. „Zdravotníci sa stretávajú s verbálnymi útokmi, vyhrážkami, odmietaním spolupráce, poškodzovaním zariadenia či narúšaním bezpečnosti ostatných pacientov. Ľudia pod silným vplyvom alkoholu navyše často obsadzujú lôžka a vyžadujú si dlhodobý dohľad aj po tom, ako boli medicínsky vyšetrení a ich stav už nevyžaduje nemocničnú starostlivosť. Personál tak musí venovať čas a pozornosť situáciám, ktoré by pri existencii vhodného zariadenia bolo možné riešiť mimo urgentného príjmu,“ zhrnul Borko.
Rozsah problému podľa mestských policajtov potvrdzujú aj údaje Univerzitnej nemocnice Bratislava. Jej bezpečnostná služba podľa údajov zverejnených začiatkom roka 2026 riešila za predchádzajúci rok 350 bezpečnostných incidentov, z ktorých 212 predstavovalo fyzické útoky na personál. Nie všetky prípady súviseli s alkoholom, čísla však ukazujú, že nejde o ojedinelé udalosti.
Známy problém
Problém veľmi dobre pozná aj Mestská polícia Bratislava. „Jej hliadky sú pravidelne privolávané na urgentné príjmy bratislavských nemocníc, predovšetkým pri konfliktoch s osobami pod vplyvom alkoholu alebo drog. V tomto roku, do 1. októbra, boli mestskí policajti na bratislavských urgentných príjmoch 844-krát. Oproti rovnakému obdobiu minulého roka ide o nárast o 229 situácií,“ zdôraznil Borko.
Situácia sa podľa mestskej polície komplikuje najmä v zimných mesiacoch, keď sa priestory nemocničných urgentných príjmov stávajú útočiskom aj pre časť ľudí bez domova. Samotné bezdomovectvo pritom nie je bezpečnostným problémom ani dôvodom na policajný zásah. Problém nastáva v prípadoch, keď sa k sociálnej núdzi pridáva silná intoxikácia, agresivita alebo správanie ohrozujúce ostatných pacientov a personál.
Asistencia policajných hliadok
Mestská polícia pomáha zdravotníkom pri zvládaní konfliktných situácií, zaisťovaní bezpečnosti v priestoroch nemocníc a opakovane poskytuje asistenciu aj pri prevoze agresívnych pacientov v sanitkách. Mestskí policajti sa tak v mnohých prípadoch stávajú nevyhnutnou súčasťou zabezpečenia zdravotnej starostlivosti.
Podľa mestských policajtov však nie je možné, aby boli nepretržite prítomní na všetkých urgentných príjmoch, ani aby ich hliadky suplovali neexistujúci systém starostlivosti o intoxikovaných ľudí. „Každá hliadka, ktorá musí dlhodobo dohliadať na agresívneho pacienta, zároveň chýba pri zabezpečovaní verejného poriadku v uliciach mesta,“ pripomenul náčelník Mestskej polície Bratislava a viceprezident Združenia náčelníkov obecných a mestských polícií Slovenska Miroslav Antal.
Krátkodobý pobyt intoxikovaných osôb
Slovensko malo v minulosti vybudovanú sieť protialkoholických záchytných staníc. Ich účelom bolo zabezpečiť krátkodobý pobyt intoxikovaných osôb, ktoré predstavovali nebezpečenstvo pre seba alebo svoje okolie, a pritom nepotrebovali hospitalizáciu. Posledné zariadenia zanikli v roku 2004. Odvtedy sa značná časť záťaže spojenej so starostlivosťou o intoxikované osoby presunula na nemocničné urgentné príjmy, záchranné zdravotné služby a políciu.
„Na potrebu obnovenia záchytných izieb pritom mestské a obecné polície, zdravotníci aj predstavitelia samospráv upozorňujú dlhodobo. Vypracovanie mechanizmu ich obnovy je súčasťou Stratégie prevencie kriminality a inej protispoločenskej činnosti v Slovenskej republike do roku 2028. Napriek tomu ani po rokoch diskusií nevzniklo funkčné riešenie,“ uviedol Borko.
Skúsenosti zo zahraničia pritom podľa neho ukazujú, že takéto zariadenia môžu byť štandardnou súčasťou systému ochrany verejného zdravia a bezpečnosti. V Českej republike napríklad zabezpečujú záchytnú službu jednotlivé kraje. Ide o osobitný typ zdravotnej služby, ktorý zahŕňa lekárske posúdenie a bezpečný krátkodobý pobyt intoxikovaných osôb.
Nešlo by o nahradenie nemocníc
Cieľom obnovenia záchytných izieb na Slovensku nemá byť podľa mestskej polície trestanie ľudí za požitie alkoholu ani automatické umiestňovanie opitých osôb do uzavretých zariadení. Má ísť o bezpečné, odborne zabezpečené miesto pre ľudí, ktorí v dôsledku intoxikácie ohrozujú seba alebo svoje okolie, ale ich zdravotný stav nevyžaduje hospitalizáciu. O ich zdravotnej spôsobilosti na takýto pobyt musí rozhodnúť lekár a celý systém musí mať jasné pravidlá, personálne zabezpečenie a zákonné záruky ochrany osobnej slobody.
„Záchytné izby pritom nemôžu nahrádzať nemocnice. Intoxikácia môže zakrývať vážne zdravotné komplikácie, napríklad úraz hlavy, cievnu mozgovú príhodu či hypoglykémiu. Ľudia, ktorí potrebujú akútnu zdravotnú starostlivosť, musia zostať v nemocnici. Rovnako je nevyhnutné rozvíjať sociálne služby a pomoc ľuďom bez domova. Záchytné izby majú riešiť konkrétnu medzeru medzi zdravotníckou starostlivosťou, ochranou verejného poriadku a sociálnou pomocou,“ vysvetlil Borko.
Posilnenie bezpečnosti
Mestská polícia Bratislava a Združenie náčelníkov obecných a mestských polícií Slovenska považujú za potrebné posilniť bezpečnosť zdravotníckych zariadení. Vítajú preto kroky ministerstiev vnútra a zdravotníctva, ktoré 26. októbra podpísali memorandum o spolupráci pri ochrane zdravotníkov. Posilnenie policajných hliadok, bezpečnostnej služby, dostupnosť tiesňových tlačidiel či lepšia koordinácia medzi nemocnicami a políciou sú potrebné opatrenia. Samy osebe však nevyriešia príčinu významnej časti problémov.
„Ani trvalá prítomnosť bezpečnostnej služby nedokáže nahradiť chýbajúce zariadenia, v ktorých by bolo možné bezpečne a dôstojne zabezpečiť starostlivosť o intoxikované osoby,“ zdôraznil Borko. Za účelom odbremenenia urgentných príjmov a zvýšenia bezpečnosti zdravotníkov nestačí podľa mestských policajtov reagovať až na incidenty.
„Musíme vytvoriť systém, ktorý dokáže problémovým situáciám predchádzať. Záchytné izby nie sú novým ani neovereným nápadom. Fungujú v okolitých krajinách a ich obnovenie dlhodobo požadujú ľudia, ktorí následky ich absencie riešia priamo v praxi. Potrebujeme však rozhodnutie štátu, jasnú legislatívu a financovanie, nie ďalšie roky diskusií,“ vyhlásil náčelník Mestskej polície Košice a prezident Združenia náčelníkov obecných a mestských polícií Slovenska Slavomír Pavelčák.
Konkrétny plán
Združenie náčelníkov obecných a mestských polícií Slovenska preto vyzýva zodpovedné inštitúcie, aby v spolupráci so samosprávami a odborníkmi pripravili konkrétny plán obnovenia protialkoholických záchytných izieb. Jeho súčasťou musí byť jednoznačné určenie kompetencií, zdravotných a bezpečnostných štandardov, zákonných podmienok umiestnenia a predovšetkým dlhodobo udržateľného financovania.
„Finančná zodpovednosť nemôže zostať výlučne na mestách a obciach. Jednou z možností je vytvorenie štátneho finančného mechanizmu s využitím časti príjmov zo spotrebnej dane z alkoholických nápojov. Prvým konkrétnym krokom by mohlo byť spustenie pilotnej prevádzky v Bratislave a ďalších veľkých mestách, kde je záťaž urgentných príjmov a bezpečnostných zložiek vysoká,“ uviedol Borko.
Doplnil, že ochrana zdravotníkov sa nemôže obmedziť na riešenie následkov násilia. „Záchytné izby samy osebe nezabránia každému útoku, môžu však pomôcť znížiť počet situácií, v ktorých zdravotníci a policajti suplujú chýbajúcu službu. Ich zriadenie by znamenalo bezpečnejšie podmienky pre zdravotníkov, dôstojnejšiu starostlivosť o intoxikovaných ľudí, dostupnejšiu zdravotnú starostlivosť pre ostatných pacientov a efektívnejšie využívanie kapacít polície,“ dodal hovorca bratislavských mestských policajtov.
Trénujte si mozog s našimi hrami! Sudoku, šachové úlohy, hľadanie rozdielov, solitaire HRAŤ ▶Diskusia
Komentáre sú verejné. Zverejňujeme príspevky, ktoré dodržiavajú pravidlá diskusie.
Na pridanie komentára sa alebo si .
