Svet » EÚ

Sankcie EÚ proti Rusku po prvýkrát zasiahli aj Čínu a krajiny EÚ

Tento týždeň začínajú v Istanbule nové rokovania o prímerí vo vojne na Ukrajine. Predchádzal tomu nový balík sankcií EÚ proti Rusku – už osemnásty svojho druhu. Po prvýkrát zasiahli sankcie aj Čínu a niektoré krajiny EÚ.

Rusko a Ukrajina budú v stredu 23. júla pokračovať v priamych bilaterálnych rokovaniach v Turecku, pretože dve predchádzajúce stretnutia v Istanbule nepriniesli takmer žiadny pokrok v ukončení vojny. Oznámil to ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj 21. júla. Ruská štátna tlačová agentúra TASS hovorí o stretnutí v dňoch 24. a 25. júla.

Tento zdanlivo nepodstatný rozdiel v komunikácii – o jeden deň skôr či neskôr – je typický pre celkové rokovania medzi Ukrajinou a západnými štátmi na jednej strane a Ruskom na druhej strane. Ukrajina aj Rusko už dlhší čas tvrdo trvajú na množstve detailov, ktoré zakrývajú celkový obraz a bránia konečným rokovaniam o prímerí. A tak Kremeľ znižuje očakávania spojené s týmito rokovaniami s odkazom, že „je pred nami ešte veľa diplomatickej práce“.

Čína po prvýkrát zasiahnutá sankciami

Pred prvým sankcionovaním Číny Európska únia prijala ďalší rozsiahly balík sankcií voči Rusku s cieľom prinútiť prezidenta Vladimira Putina sadnúť si k rokovaciemu stolu s Ukrajinou. Sankcie uvalené 18. júla sa zameriavajú predovšetkým na vývoz ruskej ropy a majú za cieľ ďalej oslabovať ruský finančný sektor.

Okrem toho sa opäť rozširujú vývozné obmedzenia a zoznam sankcií voči jednotlivcom. Sankcie sa týkajú aj štátov, ktoré úzko spolupracujú s Ruskom, ako je Bielorusko a po prvýkrát aj Čína.

Komunistický režim v Pekingu sa proti tomuto prepojeniu ostro bráni. Ako 21. júla informovala americká spravodajská agentúra Bloomberg, Čína pohrozila EÚ odvetnými opatreniami za sankcie proti bankám a podnikom. EÚ po prvýkrát uvalila sankcie na Heihe Rural Commercial Bank a Heilongjiang Suifenhe Rural Commercial Bank. EÚ tiež obviňuje päť čínskych spoločností z podpory Ruska prostredníctvom kanálov kryptomien.

Čínske ministerstvo obchodu pohrozilo odvetnými opatreniami. Ako informovala Rada EÚ, 24. a 25. júla sa v Pekingu stretnú predseda Rady EÚ António Costa a predsedníčka Európskej komisie Ursula von der Leyenová s čínskym prezidentom Si Ťin-pchingom a premiérom Li Čchi-pchingom. Podľa tlačovej správy EÚ bude „v centre pozornosti samitu“ okrem iného „útočná vojna Ruska proti Ukrajine“.

O čo ide v sankciách?

Ani v Bruseli už nikto neverí, že ďalšie sankcie EÚ by mohli Rusko rýchlo, ak vôbec, ekonomicky zraziť na kolená. Ide skôr o ďalší signál Putinovi, že krajiny EÚ nemienia poľaviť v úsilí o ukončenie vojny na Ukrajine.

Rusko môže byť citlivo zasiahnuté najmä v energetickom sektore. EÚ teraz rozhodla o znížení maximálnej ceny ropy zo 60 na 47,6 dolára za barel. Týmto krokom sa má znížiť hlavný zdroj príjmov ruského štátneho rozpočtu.

Rozšírenie vylúčenia viac ako sto ruských bánk z medzinárodného systému SWIFT má tiež sťažiť alebo znemožniť platobné toky do Ruska a z Ruska. SWIFT (Society for Worldwide Interbank Financial Telecommunication) je celosvetová sieť, ktorá bankám umožňuje bezpečné finančné transakcie. V tejto oblasti sú v súčasnosti sankciami EÚ postihnuté aj čínske banky.

Ďalší sankčný krok sa týka zákazu nových vývozov tovaru s dvojakým použitím. Tovar s dvojakým použitím predstavujú produkty alebo technológie, ktoré sa dajú použiť na civilné aj vojenské účely. Nový zákaz EÚ môže mať dlhodobo veľký vplyv najmä na transfer technológií.

Celkovo by však mali byť výrazne zasiahnutí aj všetci obyvatelia Ruska, pretože sankcie zdražujú dovoz, a tým zvyšujú infláciu. To môže viesť k tomu, že si Rusi budú môcť dovoliť menej. Nespokojnosť obyvateľstva by potom mala vyvinúť tlak na ruského prezidenta Putina, taký je zámer EÚ.

Sebastian Hoppe, expert na východnú Európu z Centra pre východné európske a medzinárodné štúdie v Berlíne, konštatuje: „Novinkou je výrazný a silný dôraz na opatrenia na zabránenie obchádzaniu sankcií – napríklad prostredníctvom tretích krajín, kryptomien alebo tieňových flotíl. Pre Rusko tak bude čoraz ťažšie využívať medzery v zákonoch, pretože tretie krajiny musia zvážiť, či obchod s Ruskom ešte stále stojí za riziká, ako napr. riziko straty prístupu na trh EÚ. Celkovo sa teda finančný manévrovací priestor Kremľa zužuje.“

Sankcie postihli aj členské štáty EÚ

Tentoraz je situácia obzvlášť zaujímavá: sankčný balík postihol aj členské štáty EÚ, napríklad Holandsko, Španielsko a Rumunsko. Tieto krajiny doteraz dovážali veľké množstvá rafinovanej ropy z Indie, ktorá však pôvodne pochádza z Ruska. Maďarsko a Slovensko sú aj tak závislé od ruského plynu dodávaného potrubím. Pôvodne hrozili vetom proti novým sankciám EÚ, ale nakoniec ustúpili s tým, že boli dohodnuté vnútorné podporné opatrenia EÚ pre oba štáty.

Nedostatočné presadzovanie práva

Systém však môže zlyhať vinou nedostatočnej presadzovacej sily. V konečnom dôsledku otázka, aké sankcie sa presadzujú a v akej forme, zostáva v kompetencii jednotlivých štátov. Približne polovica členských štátov EÚ zatiaľ nevyhlásila obchádzanie sankcií prijatých EÚ za trestný čin.

V roku 2024 napríklad len Holandsko, ktoré samo obchádzalo sankcie, Lotyšsko, Maďarsko a Nemecko trestne stíhalo obchádzanie sankcií. V tomto ohľade zostáva vynútiteľnosť sankcií väčším problémom ako ich ukladanie.

Až obsah rokovaní medzi Ukrajinou a Ruskom, ako napríklad rokovania v Istanbule, ukáže, či sankcie majú zamýšľaný účinok. Podľa oznámenia z Kyjeva sa tento týždeň bude opäť rokovať len o výmene väzňov a návrate detí, ktoré údajne unieslo Rusko.

Článok bol preložený z nemeckej edície Epoch Times

ZDIEĽAŤ ČLÁNOK