Ruský útok svedčí o neochote rokovať o ukončení vojny, uviedol americký vyslanec
Trump novinárom povedal, že nie je „nadšený“ z najnovších útokov na ukrajinské mestá, a navrhol nové sankcie.
Rusko zintenzívňuje vojnu proti Ukrajine namiesto toho, aby pokračovalo v mierových rokovaniach, povedal americký osobitný vyslanec Keith Kellogg po tom, ako Moskva zaútočila na Ukrajinu s rekordným počtom dronov a rakiet. Ruský útok sa odohral v noci 7. septembra a zasiahol mestá po celej krajine, zranil viac ako 40 ľudí a po prvýkrát poškodil budovu kabinetu ministrov v centre Kyjeva. Ukrajinské vzdušné sily informovali, že Rusko v ňom nasadilo 810 iránskych dronov Šáhid, čo z neho robí doposiaľ najväčší útok tohto druhu od začiatku ruskej invázie vo februári 2022.
Kellogg, osobitný vyslanec prezidenta Donalda Trumpa v Ukrajine, povedal, že rozsah útoku podčiarkuje neochotu Moskvy vyriešiť vojnu diplomatickou cestou, aj keď Washington vyvíja tlak na dosiahnutie mieru. „Zdá sa, že Rusko eskaluje situáciu najväčším útokom tejto vojny, ktorý zasiahol úrady [ukrajinskej] vlády v Kyjeve,“ napísal Kellogg v príspevku na X v reakcii na video zobrazujúce poškodenú vládnu budovu. „História ukazuje, že v dôsledku takýchto akcií sa udalosti môžu vymknúť spod kontroly. Preto sa prezident Trump snaží zastaviť túto vojnu. Útok nebol signálom, že Rusko chce túto vojnu diplomaticky ukončiť.“
Spojené štáty sa snažia sprostredkovať mierovú dohodu medzi Kyjevom a Moskvou od začiatku druhého funkčného obdobia Trumpa. V júli Trump stanovil ruskému prezidentovi Vladimírovi Putinovi 50-dňovú lehotu na vyhlásenie prímeria, inak krajinám, ktoré obchodujú s Ruskom, hrozili rozsiahle clá USA. O niekoľko týždňov neskôr Trump skrátil lehotu, pričom ako dôvod uviedol frustráciu z pokračujúcich ruských útokov a neochotu Moskvy posunúť mierový proces vpred.
Hroziace 100-percentné clo sa po uplynutí termínu nezrealizovalo, hoci Washington 6. augusta zaviedol dodatočné 25-percentné clo na tovary z Indie, jedného z najväčších odberateľov ruskej ropy, ktoré sa pripočítalo k už existujúcim 25-percentným clám. Indickí predstavitelia odpovedali slovami, že lacná ruská ropa zostáva pre ich ekonomiku nevyhnutná a že domáce energetické potreby sú pre nich naďalej prioritné.
7. septembra, v deň rekordného ruského útoku, Trump povedal, že z útokov nie je „nadšený“, a naznačil, že nové sankcie USA sú na spadnutie. Keď sa ho na brífingu v Bielom dome opýtali, či je pripravený prejsť do „druhej fázy“ opatrení proti Moskve, odpovedal: „Áno, som.“ Neposkytol však žiadne ďalšie podrobnosti ani časový harmonogram.
V ten deň o niečo neskôr Trump novinárom povedal, že plánuje „čoskoro, v priebehu najbližších dní“ hovoriť s Putinom. „Dokončíme to,“ povedal. „Situáciu medzi Ruskom a Ukrajinou. Dokončíme to.“ Trump už predtým signalizoval odklon od snahy o dočasné prerušenie bojov a namiesto toho sa zameral na trvalé ukončenie vojny. Predchádzalo tomu významné stretnutie s Putinom na Aljaške 15. augusta, ako aj samostatné rozhovory s ukrajinským prezidentom Volodymyrom Zelenským a európskymi lídrami.
„Zhodli sme sa, že najlepším spôsobom, ako ukončiť strašnú vojnu medzi Ruskom a Ukrajinou, je priamo uzavrieť mierovú dohodu, ktorá by vojnu ukončila, a nielen dohodu o prímerí, ktorá často nevydrží,“ napísal v príspevku na Truth Social 16. augusta.
Článok bol preložený z americkej edície Epoch Times.
Povedzte nám svoj názor! Vaša spätná väzba nám pomáha prinášať témy, ktoré vás zaujímajú.