Svet

Ruská ekonomika pod tlakom. Skutočné náklady na vojnu sú podľa švédskej štúdie vyššie, než priznáva Kremeľ

Napriek tomu, že západné sankcie voči Rusku vytvárajú v ekonomike najväčšej krajiny sveta vážne trhliny, Moskva naďalej šíri naratívy o svojej odolnosti voči akýmkoľvek zásahom. Nová správa Štokholmského inštitútu pre tranzitnú ekonomiku (SITE) však odhaľuje reálne napätie v ruskom vojnovom hospodárstve.

Podľa správy SITE, ktorá nadväzuje na predchádzajúcu analýzu „Ruská ekonomika v hmle vojny“ z jesene 2024, výrazne vzrástli mimorozpočtové vojenské výdavky, ktoré značne presahujú oficiálne štatistiky. Skutočné finančné bremeno vojny – vrátane aktuálnych výdavkov aj budúcich záväzkov – je tak podstatne vyššie, než ukazujú vládne rozpočty a údaje o dlhu.

Hoci oficiálne štatistiky Kremľa hovoria o miernom raste hrubého domáceho produktu (HDP), zvládnuteľnej inflácii a prísnej menovej politike, nezávislé odhady a analýzy odhaľujú oveľa zložitejší a zraniteľnejší obraz.

Kľúčovým problémom podľa najnovšej správy SITE, predloženej švédskej ministerke financií Elisabeth Svantessonovej, zostáva netransparentnosť a pochybná dôveryhodnosť ruských makroekonomických údajov, ktoré majú posilniť domácu propagandu o odolnosti a spochybniť účinnosť sankcií, no zároveň maskujú slabé miesta systému.

Rusko z dlhodobého hľadiska nedokáže konkurovať EÚ

Podľa ruských úradov ekonomika rastie a inflácia je síce vysoká, ale pod kontrolou. Oficiálne sa pohybuje okolo 9 až 10 %, ale nezávislé odhady hovoria až o 20 %. Centrálna banka dlhodobo drží základnú sadzbu na vysokej úrovni, uplynulý piatok ju však znížila z 20 na 18 percent, keďže ruská ekonomika sa spomaľuje rýchlejšie, ako sa očakávalo.

Obranný priemysel sa stal kľúčovým pilierom ruskej ekonomiky, pričom vojenské výdavky majú prednosť pred inými verejnými investíciami. Masívny fiškálny stimul vojnového hospodárstva síce prispieva ku krátkodobému rastu, otázna je však jeho udržateľnosť a reálny prínos pre životnú úroveň obyvateľstva.

Správa SITE poukazuje na to, že ruský HDP (cca 2 bilióny dolárov) je v porovnaní s EÚ (18,6 bilióna dolárov) relatívne malý a ani optimistické scenáre neumožňujú Rusku dlhodobo konkurovať Západu v geopolitickom súperení.

Nafúknutie rozpočtu, presuny zdrojov, vyčerpávanie rezerv a skryté dlhy

Vojenské výdavky čoraz viac vytláčajú iné verejné výdavky. Hoci oficiálny deficit je zatiaľ zvládnuteľný, vláda čoraz viac siaha na rezervy a domáce úvery. Príjmy z ropy a plynu sú naďalej kľúčové, no ich podiel klesá a štát zavádza nové dane a mimoriadne opatrenia, ako napríklad vyššie dane z ťažby či mimoriadne zdanenie ziskov, čo má negatívny dosah na domácnosti aj nevojenské odvetvia.

Kľúčovým nástrojom financovania vojny sa stal Fond národného blahobytu Ruska. Likvidné aktíva fondu – teda prostriedky, ktoré možno rýchlo použiť alebo premeniť na hotovosť, ako sú čínsky jüan a zlato – prudko klesli. V roku 2023 bolo vo fonde viac ako 500 ton zlata, ale začiatkom tohto roka to bolo už iba 164 ton. Likvidná časť fondu sa navyše dostala pod hranicu 3 %, čo oslabuje jeho úlohu budúcej rezervy.

Ako v apríli napísal ruský web The Moscow Times, zdroje vo Fonde národného blahobytu sa míňajú čoraz viac. Rusko počas troch rokov vojny na Ukrajine použilo až dve tretiny svojich likvidných aktív v tomto fonde a zostalo v ňom iba necelých 40 miliárd dolárov z voľných peňazí. To je najmenej od jeho založenia v roku 2008.

EÚ je naďalej kľúčovým odberateľom ruských energií

Príjmy Ruska z ropy a plynu zostávajú kľúčovým zdrojom financovania zvýšených štátnych výdavkov. Exportné príjmy z fosílnych palív do konca roka 2024 rástli, no v prvých mesiacoch 2025 zaznamenali pokles. Vo februári 2025 klesli o 3 % na priemerne 640 miliónov eur denne.

Rusko sa snaží diverzifikovať export fosílnych palív smerom na východ, no EÚ zostáva najväčším odberateľom plynu. Vývoz ropy po mori a príjmy z nej v roku 2025 výrazne klesli, najmä v dôsledku nových sankcií. Naopak, export plynu do Číny a LNG do EÚ rastie.

Analytici podľa The Moscow Times pred niekoľkými týždňami uviedli, že ak cena ropy Ural zostane na približne 50 dolároch za barel, rezervy zo spomenutého Fondu národného blahobytu vydržia Rusku maximálne rok.

V tomto smere sa fond dostáva do čoraz rizikovejšej situácie aj vzhľadom na nedávny 18. balík sankcií Európskej únie, ktorý obsahuje zníženie cenového stropu na ruskú ropu vyvážanú do tretích krajín na 15 % pod trhovú hodnotu. Nový strop bude na úrovni 47,6 dolára za barel a bude sa upravovať podľa vývoja cien.

Vojensko-priemyselný komplex má slabiny

Chrbticou ruskej ekonomiky sa stal vojensko-priemyselný komplex. Štátom kontrolované konglomeráty ako Rostec či Almaz-Antej zvyšujú produkciu aj napriek sankciám, často za pomoci tieňových nákupov a sprostredkovateľov. Financovanie je prevažne z federálneho rozpočtu cez utajené rozpočtové linky a štátne banky.

Sektor je však zraniteľný voči šokom na trhu s ropou, sprísneniu sankcií či recesii. Závislosť od západných technológií a nákupu komponentov z Číny znamená vyššie náklady a nižšiu kvalitu.

Niektoré odvetvia (výroba, IT, maloobchod) síce profitujú z vojnového dopytu, no väčšina civilnej ekonomiky trpí vysokými úrokmi, presunom zdrojov a vyššími daňami. Zmenami v štátnej politike je výrazne zasiahnuté napríklad stavebníctvo.

Mrhanie finančnými a ľudskými zdrojmi

Americký minister obrany Lloyd Austin koncom minulého roka odhadol, že Rusko od začiatku rozsiahlej vojny v roku 2022 minulo viac ako 200 miliárd dolárov. „Rusko zaplatilo za Putinovu hlúposť ohromujúcu cenu. Premrhalo viac ako 200 miliárd dolárov a zaznamenalo najmenej 700-tisíc obetí,“ povedal vtedy Austin podľa webu united24media.com, pričom toto číslo dodnes určite výrazne narástlo.

Viaceré analýzy, napríklad Ground Report, počas prvého roka vojny odhadovali, že za každý deň vojny na Ukrajine zaplatí Rusko 500 miliónov až jednu miliardu dolárov.

Podľa finančných modelov, ktoré pravidelne prepočítava ukrajinská finančná mediálna spoločnosť Minfin, celková hodnota zničenej ruskej vojenskej techniky sa k 30. júlu 2025 odhaduje na takmer 102 miliárd dolárov.

Maskovanie skutočných nákladov

Napriek týmto problémom ruská vláda tvrdí, že čas je na jej strane. Celková ekonomická situácia je však čoraz zložitejšia – príjmy klesajú, rezervy sa stenčujú a prístup k zahraničnému financovaniu je obmedzený.

Podľa správy ruské úrady navyše maskujú skutočné náklady vojny tým, že súkromné banky sú nútené poskytovať výhodné úvery vojenskému sektoru, čo vedie k expanzii úverov v bankovom systéme.

Výhľad na rok 2025 je podľa MMF už len okolo 1,5 % rastu a strednodobé riziká rastú. S takmer vyčerpanými rezervami, slabým záujmom investorov o domáci dlh a hrozbou globálnej recesie či poklesu cien ropy bude financovanie vojny pre Rusko čoraz ťažšie.

„Mnohé ruské ekonomické údaje sú dnes prísne kontrolované alebo vôbec nezverejňované. Získať presné čísla o inflácii či dlhu je ako skladať puzzle bez všetkých dielikov. Je však zrejmé, že makroekonomická a finančná nerovnováha v Rusku sa od minulého roka prehĺbili,“ zdôraznil riaditeľ SITE Torbjörn Becker podľa webu European Interest.

Správa uzatvára, že analýza ruskej ekonomiky je čoraz náročnejšia, pretože neexistuje dostatok spoľahlivých údajov, čo je dôsledkom vládnej manipulácie a obmedzovania verejne dostupných informácií.

ZDIEĽAŤ ČLÁNOK