Dlhá cesta inštitúciami: poľská lekcia a prebudenie Západu (Komentár)
Poľsko sa naďalej bráni, tak ako to robilo počas celej svojej histórie. V noci z 30. na 31. októbra opäť ukázalo, že sa dokáže vzoprieť. Možno sa podobne dokáže postaviť na odpor aj európska civilizácia.
Udalosti, ku ktorým došlo v Poľsku v noci z 30. na 31. októbra, predstavujú názornú ukážku dvoch stránok neriešiteľného konfliktu. Tento koncept od konca 90. rokov teoreticky rozpracúvajú politickí psychológovia, medzi nimi aj Daniel Bar-Tal. Ide o konflikt, s ktorým sa v súčasnosti stretáva aj postmoderná spoločnosť.
Na jednej strane tieto udalosti odhaľujú typické správanie vlkov v ovčom rúchu, ktorí stále tvoria súčasť politického establišmentu vo väčšine štátov západného sveta. Išlo o učebnicový pokus o štátny prevrat, ktorý bol až do určitého okamihu realizovaný takmer dokonale.
Keď sa ľudia s diktátorskými, ba až sociopatickými sklonmi a ambíciami dostanú k moci, začnú postupovať práve takýmto spôsobom. S mimoriadnym pokrytectvom sa pokúšajú narušiť ústavný poriadok a zmeniť celý legislatívny systém tak, aby si upevnili a udržali moc. Ich konanie má pritom ďaleko od princípu vlády ľudu, ktorý by mal byť v demokracii jediným zdrojom legitimity.
„Právny štát“ ako politická zbraň
Prečo možno hovoriť o pokrytectve? Pretože títo politici síce dôsledne presadzujú svoju agendu, ktorá podkopáva demokraciu, no zároveň sa sami prezentujú ako „obhajcovia právneho štátu“. Problémom je aj samotný význam tohto pojmu. Jeho presná a všeobecne prijímaná definícia totiž dodnes neexistuje. V odbornej literatúre sa označuje ako „esenciálne sporný pojem“ – termín, ktorý v roku 1956 zaviedol britský filozof W. B. Gallie. Jeho význam si preto jednotliví aktéri vysvetľujú podľa vlastného chápania.
V tomto prípade sa poľský premiér Donald Tusk pokúsil presadiť v Ústavnom súde väčšinu naklonenú svojej vláde, aby si tak posilnil pozíciu pred parlamentnými voľbami v roku 2027. Tým porušuje zákony, ústavu aj vôľu prezidenta – teda rovnaké pravidlá, ktorých porušovanie tak ochotne vyčíta svojim konzervatívnym politickým oponentom.
Práve tieto argumenty si osvojila aj Európska komisia, ktorá uplatňovala voči predchádzajúcej poľskej vláde dvojité meradlá a využila ich ako zámienku na zablokovanie európskych fondov určených pre Poľsko. V prípade vlády strany Právo a spravodlivosť (PiS) však Brusel postupoval nesprávne. Odmietnutie prijať veľké počty nelegálnych migrantov nebolo v rozpore s poľskou ústavou ani s princípmi právneho štátu. Rovnako nebolo protiústavné ani chrániť domácu ekonomiku, občanov a priemyselné odvetvia namiesto uprednostňovania riešení presadzovaných Bruselom.
Vo februári 2024, necelé dva mesiace po Tuskovej inaugurácii, Európska komisia oznámila, že Poľsku sprístupní až 137 miliárd eur z fondov EÚ.
Dramatická noc
Teraz však čelíme skutočnému pokusu o oslabenie poľského štátu zo strany jeho vlastnej vlády. V akcii pripomínajúcej hnutie Occupy využil premiér Tusk krátku neprítomnosť prezidenta Karola Nawrockého v krajine a vyslal skupinu ním podporovaných „ústavných sudcov“, aby sa dostali do budovy Ústavného súdu. Podľa vopred pripraveného scenára sa následne pokúsili nezákonne odvolať sudcov, ktorých súčasná vláda vo Varšave považuje za nežiaducich. Večer 30. októbra najdlhšie pôsobiaca sudkyňa Ústavného súdu Anna Korwin-Piotrowská oznámila, že pozastavuje výkon funkcie predsedu súdu Bogdana Święczkowského a preberá jeho vedenie.
Udalosti však zároveň ukázali, že Poľsko má prezidenta, ktorý je oddaný svojej krajine a jej občanom – Karola Nawrockého. Počas letu do Senegalu zmenil trasu a vrátil sa do Poľska, aby zamieril priamo k budove Ústavného súdu. Napriek počiatočnému odporu policajných zložiek, ktorých postup sa dá prirovnať k praktikám podsvetia, prezident vstúpil do budovy súdu a situáciu verejne zviditeľnil. Napätie sa tak zatiaľ podarilo zmierniť.
Prezident Karol Nawrocki tým, že odmietol prijať prísahu sporných sudcov, neprekročil svoje právomoci. Naopak, využil svoje ústavné postavenie a princíp bŕzd a protiváh, aby zabránil pokusu o ovládnutie Ústavného súdu.
V tej chvíli vyšli do ulíc stovky obyvateľov Varšavy, aby vyjadrili podporu Ústavnému súdu a prezidentovi. Poľsko opäť ukázalo, že sa dokáže vzoprieť.
Dlhý pochod inštitúciami a pasivita väčšiny
Konflikt však naďalej pokračuje. Veď „Dlhý pochod inštitúciami“ sa nikdy nezastaví, však? Práve to je jeden zo základných princípov globalistického a neomarxistického svetonázoru – akési jeho základné evanjelium. Všetko staré sa považuje za zlé a prekonané, a preto sa to musí rozložiť, rozbiť na jednotlivé časti a nanovo usporiadať. Za dobré sa totiž pokladá len to nové. Tradičné hodnoty, ktoré pretrvali tisícročia, sa majú zmeniť na obyčajné, pominuteľné sociálne konštrukty.
V praxi však môže „Dlhý pochod“ – heslo, ktoré koncom 60. rokov spopularizoval nemecký študentský líder Rudi Dutschke – a predstava kultúrnej hegemónie, ktorú rozvíjali neomarxistickí myslitelia nadväzujúci na Antonia Gramsciho, uspieť len vtedy, ak nenarazia na odpor. Teda vtedy, keď väčšina zostane mlčať. Pasivita a ľahostajnosť väčšiny, ako aj jej neochota verejne reagovať, sa v západných spoločnostiach systematicky podporujú a postupne sa stávajú spoločenskou normou.
V krajinách, ako je Rumunsko, dosiahol tento jav svoj vrchol. Prejavil sa nedostatočnou reakciou verejnosti na zrušenie prezidentských volieb v roku 2024 a následným zvolením „prezidenta na diaľkové ovládanie“ v roku 2025, ktorý je podľa kritikov zjavne nespôsobilý zastávať najvyšší štátny úrad. Krajiny ako Bulharsko, ktoré desaťročia stáli tak trochu v tieni Rumunska, si aspoň získali morálnu prevahu a zachovali si česť tým, že pristúpili k zmene politického vedenia.
Zopakujme si: Poľsko sa naďalej bráni, tak ako počas celej svojej histórie. Nie je preto prekvapením, že jeho prezident má za sebou aj športovú kariéru a v minulosti dosiahol významné športové úspechy.
Ak Donald Tusk bude v tomto bezohľadnom a zúfalom úsilí pokračovať, môže politicky prehrať ešte skôr, než sa vôbec otvoria volebné miestnosti.
Globálny volebný rok 2027 a nádej na zmierenie
V roku 2027 však nepôjdu k volebným urnám len Poliaci. Francúzi si zvolia nového prezidenta a v Argentíne sa uskutočnia parlamentné aj prezidentské voľby. Nové parlamenty budú voliť aj Taliani, Gréci, Slováci, Fíni, Švajčiari a Estónci. V mnohých z týchto krajín sa v prieskumoch verejnej mienky darí konzervatívnym a nacionalistickým stranám.
Vo svojej práci Intractable Conflicts: Socio-Psychological Foundations and Dynamics (2013) rozdelil Daniel Bar-Tal cyklus neriešiteľného konfliktu do štyroch fáz:
Vypuknutie – v tejto fáze sa dovtedy skryté rozpory dostávajú na povrch a prerastajú do otvoreného konfliktu medzi dvoma znepriatelenými tábormi.
Eskalácia – najdlhšia a najničivejšia fáza, počas ktorej sa konflikt stáva ústrednou súčasťou spoločenského života a medzi znepriatelenými skupinami prevláda nepriateľstvo a nenávisť.
Deeskalácia – vyčerpané a unavené skupiny postupne strácajú ochotu pokračovať v konfrontácii a stávajú sa otvorenejšími dialógu a zmiereniu.
Zmierenie – záverečná a najtrvalejšia fáza, v ktorej strany postupne opúšťajú zaužívané postoje vychádzajúce z konfliktu, znovu sa učia dôverovať si a spolupracovať na budovaní spoločnej budúcnosti.
Po desaťročiach, počas ktorých sme uviazli v druhej fáze – približne od 60. rokov –, možno konečne nastal čas posunúť sa do tretej. Možno sa éra politického chaosu a absurdít pomaly končí. Moc nezvolených byrokratov by mohla ustúpiť väčšiemu rešpektu k demokratickej vôli občanov, ľudia by mohli slobodne rozhodovať o svojich zástupcoch a naše spoločnosti by sa mohli postupne zmieriť. Z hľadiska sociálnej psychológie ide o najnáročnejšiu fázu celého procesu. Napriek tomu nesmieme strácať nádej. V noci z 30. na 31. októbra sa Poľsko vzoprelo. Možno sa vzoprie aj európska civilizácia. A spolu s ňou aj celý Západ v podobe, v akej ho poznáme.
Prevzaté zo stránok Konzervatívnych novín.
Názory vyjadrené v tomto článku sú názormi autora a nemusia nevyhnutne odzrkadľovať stanovisko Epoch Times.
Článok bol preložený z českej edície Epoch Times.
Trénujte si mozog s našimi hrami! Sudoku, šachové úlohy, hľadanie rozdielov, solitaire HRAŤ ▶Diskusia
Komentáre sú verejné. Zverejňujeme príspevky, ktoré dodržiavajú pravidlá diskusie.
Na pridanie komentára sa alebo si .
