Rada pre rozpočtovú zodpovednosť: Nedodržiavanie sankcií dlhovej brzdy vedie k ďalšiemu rastu dlhu
Rada pre rozpočtovú zodpovednosť (RRZ) predložila 27. augusta do Národnej rady SR Správu o hodnotení plnenia pravidiel rozpočtovej zodpovednosti a pravidiel rozpočtovej transparentnosti za rok 2024. Táto povinnosť je stanovená ústavným zákonom o rozpočtovej zodpovednosti.
RRZ konštatuje, že hlavný cieľ rozpočtovej zodpovednosti, ktorým je dosiahnutie udržateľných verejných financií, nebol v roku 2024 dosiahnutý. Ukazovateľ dlhodobej udržateľnosti bol 4,1 % HDP, čo je pásmo stredného rizika. V porovnaní s rokom 2023 došlo k viditeľnému pokroku, ukazovateľ sa medziročne zlepšil o 2,1 percentného bodu vďaka prijatiu viacerých konsolidačných opatrení.
Aktuálne zohľadnenie strednodobého vývoja verejných financií, ako aj opatrení, ktoré boli prijaté v priebehu roku 2025, však znamená opätovné zhoršenie udržateľnosti o 0,5 % HDP, čo je blízko k pásmu vysokého rizika.
Hlavnou záťažou dlhodobej udržateľnosti sú vysoké rozpočtové deficity, ktoré už prekonali aj budúce náklady starnutia populácie. Vysoké deficity vedú k rýchlemu rastu verejného dlhu a následne aj úrokových nákladov. Ústavný princíp ochrany dlhodobej udržateľnosti hospodárenia SR, ktorý osobitne pripomína potrebu zohľadňovať aj záťaž prenášanú na budúce generácie, zostáva nenaplnený.
Ústavný zákon o rozpočtovej zodpovednosti špecifikuje pri prekročení bezpečných úrovní dlhu sankcie tzv. dlhovej brzdy. Vláda v roku 2024 nepredložila parlamentu dostatočné opatrenia na zníženie dlhu, čím porušila svoje povinnosti. Vládou pripravený dokument má síce nadpis „Opatrenia na zníženie dlhu“, ale neobsahuje požadované opatrenia. Navyše rozpočet verejnej správy na roky 2025 až 2027 predpokladal kontinuálny rast dlhu až do konca volebného obdobia, pričom dlh by sa v takomto prípade čoraz viac vzďaľoval od horného limitu dlhovej brzdy.
Vzhľadom na pretrvávajúci zlý stav verejných financií by vláda mala čo najskôr predstaviť ďalšie ambiciózne a trvalé opatrenia vedúce k zlepšovaniu udržateľnosti verejných financií. Deklarovaným cieľom vlády je zníženie deficitu do volieb na 3,5 % HDP. To by si vyžiadalo opatrenia v hodnote 2,9 mld. eur, teda 2 % HDP. Ak by doterajšie konsolidačné balíčky boli realizované v plnej miere ako trvalé a nezavádzali by sa nové opatrenia zvyšujúce výdavky bez kompenzácie, rozpočtové ciele by do roku 2027 mohli byť takmer splnené. Na zastavenie rastu dlhu by to však ešte nepostačovalo, keďže na to sú potrebné deficity maximálne na úrovni 2,5 % HDP.
Napriek vysokým úrovniam verejného dlhu dochádza opakovane len k formálnemu plneniu viacerých sankcií vyplývajúcich z ústavného zákona bez toho, aby bol naplnený jeho účel, čo možno súčasne považovať za jeho porušenie.
„Prax ukázala, že vlády nie sú ochotné skutočne dodržiavať úmysel ústavného zákona a sankcie dlhovej brzdy pravidelne obchádzajú. Nevyhnutným predpokladom efektívnej ochrany dlhodobej udržateľnosti je preto aj zmena prístupu vlád a parlamentu k pravidlám rozpočtovej zodpovednosti,“ hovorí predseda RRZ Ján Tóth.
Najvhodnejším riešením by bolo zmodernizovanie ústavného zákona ešte v roku 2025 tak, aby sa zosúladil s európskou smernicou (2024/1265). Zároveň je potrebné, aby zmodernizovaný zákon reflektoval potrebu efektívneho riadenia likvidity, a najmä, aby sa dlhová brzda a výdavkové limity stali efektívnym nástrojom zlepšovania dlhodobej udržateľnosti a zníženia dlhu k bezpečnejším úrovniam.
Aký dojem vo vás zanechal tento článok? Zdieľajte s nami vaše myšlienky.