Utorok 3. decembra, 2024
Taiwanské špeciálne jednotky sa zúčastňujú na cvičení pobrežnej stráže v Kaohsiungu na Taiwane 10. júna 2023 (Sam Yeh/ AFP via Getty Images)

Prvé spoločné japonsko-taiwanské námorné cvičenie po 52 rokoch má hlboký symbolický význam

Po 52-ročnej prestávke usporiadala nedávno japonská a taiwanská pobrežná stráž spoločné námorné cvičenie – prvé od roku 1972, keď Japonsko a Taiwan prerušili formálne diplomatické vzťahy. Experti sa domnievajú, že tento vývoj má významnú symbolickú hodnotu, keďže Japonsko zintenzívňuje svoju účasť na obranných stratégiách NATO v indo-tichomorskom regióne s cieľom čeliť hrozbám zo strany Čínskej komunistickej strany (ČKS). 

18. júla sa pri východnom pobreží Japonska zhromaždili námorné sily Japonska a Taiwanu, aby uskutočnili pátracie a záchranné cvičenie. Cieľom cvičenia bolo posilniť jednotu a praktickú spoluprácu medzi japonskou a taiwanskou pobrežnou strážou.

V exkluzívnom rozhovore pre Epoch Times riaditeľ taiwanského Inštitútu pre výskum národnej obrany a bezpečnosti Su Tzu-Yun uviedol, že cvičenia majú hlboké dôsledky.

„Toto cvičenie námornej bezpečnosti, prvé od prerušenia našich diplomatických vzťahov s Japonskom, má obrovský symbolický význam,“ povedal Su a dodal, že vzhľadom na to, že napätie v Taiwanskom prielive naďalej rastie, očakáva sa, že podobné cvičenia sa stanú pravidelným javom na posilnenie strategických partnerstiev v regióne.

Od májovej inaugurácie taiwanského prezidenta Lai Ching-teho Peking vystupňoval svoj agresívny postoj voči Taiwanu, ktorý považuje za svoje územie. Patrí k tomu zintenzívnenie vojenských cvičení v okolí Taiwanu s lietadlami a vojnovými loďami, časté prekračovanie strednej línie Taiwanského prielivu a vstupovanie do taiwanského vzdušného priestoru. Tieto kroky výrazne zvýšili napätie v regióne.

V priamej reakcii na provokácie Pekingu Lai zdôraznil význam posilnenia obrannej infraštruktúry Taiwanu a upevnenia väzieb s medzinárodnými spojencami.

Taiwanská pobrežná stráž sa zúčastňuje na cvičení s vrtuľníkom v Kaohsiungu na Taiwane 30. marca 2013 (Ashley Pon/ Getty Images)

Su vyjadril optimizmus v súvislosti s japonsko-taiwanskou námornou spoluprácou. „Hoci ide o japonskú pobrežnú stráž, z pohľadu Taiwanu slúži pobrežná stráž ako mimoriadne prispôsobivá inštitúcia, ktorá sa zaoberá najmä presadzovaním práva v oblasti námornej bezpečnosti a záchrannými operáciami,“ povedal Su.

Pevný postoj proti zastrašeniu zo strany Pekingu

Yoshimasa Hayashi, hlavný tajomník japonského kabinetu, na tlačovej konferencii 19. júla uviedol, že medzi Japonskom a Taiwanom existuje hlboké puto. Hovoril o spoločných základných hodnotách, vzájomnej hospodárskej závislosti a intenzívnej medziľudskej výmene, pričom Taiwan označil za „kľúčového partnera a blízkeho priateľa Japonska“.

Hayashi prezradil, že významným krokom je podpísanie memoranda o porozumení medzi civilnými styčnými organizáciami oboch krajín, ktoré sa zameriava na spoluprácu v oblasti námorného pátrania a záchrany, boja proti pašovaniu a prevencie nelegálneho prisťahovalectva.

Poprel však, že by toto cvičenie bolo zamerané na akékoľvek tretie krajiny vrátane Číny, a uviedol, že interakcia Japonska s Taiwanom sa bude naďalej uskutočňovať na civilnom základe s cieľom prehĺbiť vzájomnú spoluprácu a výmenu.

Su uviedol, že Japonsko bolo v minulosti opatrné vo svojom prístupe k Pekingu a váhalo s dôrazným angažovaním sa vo vzťahu k Taiwanu. Nedávny vývoj však naznačuje „strategické prehodnotenie“ a uznáva kľúčový význam Taiwanskej úžiny v dynamike regionálnej bezpečnosti.

„Prístup Japonska od zmeny kurzu k zavedeniu politiky a následnému prijatiu konkrétnych opatrení je dobrým začiatkom. Pomáha podporovať mier a stabilitu v Taiwanskom prielive a vysiela jasný signál Pekingu,“ povedal Su.

Hovorca čínskeho ministerstva zahraničných vecí Lin Ťien vyjadril 19. júla počas pravidelnej tlačovej konferencie „silnú nespokojnosť“ a „rozhodný nesúhlas“ s prvým spoločným námorným cvičením medzi Japonskom a Taiwanom od ich diplomatickej prestávky.

Su špekuloval o ďalších reakciách: „Peking pravdepodobne podá oficiálny diplomatický protest proti Japonsku a mohol by vystupňovať svoju prítomnosť v regióne vyslaním ďalších pobrežných hliadok a prípadne aj vojenských plavidiel do sporných vôd.“

Podľa neho však existuje rastúci regionálny konsenzus s potenciálnou podporou Tokia, Washingtonu, Tchaj-peju a Soulu, ktorý posilňuje kolektívny postoj voči zastrašovacej taktike Pekingu.

„Toto verejné spoločné japonsko-taiwanské cvičenie je len jedným z prvkov širšieho strategického trendu,“ povedal.

Japonsko sa stáva vojenským centrom Západu v Ázii

Vzdušné sily Nemecka, Francúzska a Španielska ukončili 25. júla spoločné cvičenie Nippon Sky v Japonsku.

Toto cvičenie je súčasťou širšieho cvičenia Pacific Sky 24, rozsiahleho mnohonárodného cvičenia vzdušných síl za účasti Spojených štátov, Nemecka a Francúzska. Jeho cieľom je zvýšiť operačnú pripravenosť, posilniť spojenectvo, odvrátiť hrozby, podporiť slobodu plavby a zjednotiť indo-tichomorské a európske krajiny. Nasadenie zahŕňa približne 1 800 príslušníkov vzdušných síl, čo zodpovedá veľkosti čínskej leteckej brigády.

Podľa Su tieto rozsiahle a vysoko prestížne vojenské nasadenia poukazujú na naliehavosť, s akou tieto krajiny strategicky reagujú na potenciálne hrozby v indo-tichomorskom regióne.

„Krajiny NATO si uvedomili, že sa už nemôžu sústrediť len na Európu, keďže lodné trasy zo severovýchodnej Ázie do Európy predstavujú 26 % celkového objemu svetového obchodu, čo predstavuje kľúčovú časť európskeho dodávateľského reťazca. Ak by došlo k incidentu v Taiwanskom prielive, znamenalo by to obavy nielen pre Japonsko, ale aj pre Európu,“ povedal.

„Po druhé, Japonsko sa oficiálne stalo pozorovateľom NATO, pričom sa diskutuje o zriadení kancelárie NATO v Tokiu.“

Japonsko sa stalo pozorovateľom NATO v júli 2023 počas samitu NATO v litovskom Vilniuse. Cieľom tohto kroku bolo posilniť spoluprácu v oblasti bezpečnostných výziev a posilniť partnerstvo Japonska s NATO. Účasť japonského premiéra Fumia Kišidu znamenala významný krok pri zosúlaďovaní japonskej bezpečnostnej stratégie s NATO, pričom sa zdôraznila prepojenosť euroatlantickej a indo-tichomorskej bezpečnosti.

Generálny tajomník NATO Jens Stoltenberg (vľavo) si podáva ruku s japonským premiérom Fumio Kišidom 31. januára 2023 v Tokiu. (Takashi Aoyama/ Getty Images)

Okrem toho sa začiatkom roka 2023 začali rokovania o zriadení styčného úradu NATO v Japonsku. Cieľom navrhovaného úradu je posilniť spoluprácu a konzultácie medzi NATO a kľúčovými partnermi v indo-tichomorskom regióne vrátane Japonska, Južnej Kórey, Austrálie a Nového Zélandu v reakcii na bezpečnostné obavy súvisiace s Čínou a Ruskom.

Plán však narazil na odpor, najmä zo strany francúzskeho prezidenta Emmanuela Macrona, pre obavy z eskalácie napätia s Čínou. Napriek tomu generálny tajomník NATO Jens Stoltenberg uviedol, že táto myšlienka sa stále zvažuje a mohla by posilniť prítomnosť NATO v indo-tichomorskom regióne.

Nedávno dvaja zákonodarcovia v Snemovni reprezentantov, kongresmani John Moolenaar a Raja Krishnamoorthi, obnovili svoju výzvu, aby NATO zriadilo styčné úrady v Indopacifiku vzhľadom na to, že transatlantická aliancia čelí novým výzvam, ktoré predstavuje ČKS.

Su uviedol, že členské štáty NATO vrátane Spojeného kráľovstva, Kanady, Turecka, Holandska a Francúzska (okrem Spojených štátov) uskutočnili námorné plavby cez Taiwanský prieliv. Táto kolektívna námorná prítomnosť podľa neho vysiela jasný odstrašujúci signál Pekingu proti zmene regionálneho status quo silou.

Pôvodný článok

Prečítajte si aj