Protesty v Iráne sa šíria: režim zabil tisíce ľudí, no viní teroristov
V situácii masívneho výpadku internetu a rastúceho počtu obetí, Spojené štáty zvažujú možnosti a zavádzajú sankcie.
Noci v iránskom Teheráne sú čoraz násilnejšie, povedala pre Epoch Times nemenovaná Iránčanka, ktorá nedávno opustila krajinu. Uviedla, že bezpečnostné sily sa často pohybujú medzi ľuďmi na motorkách a bezohľadne strieľajú do davu. Poznamenala, že počas rán videla mŕtve telá na verejných priestranstvách a krv na uliciach.
Dodala, že ulice sú každý deň od neskorého popoludnia zaplnené davmi a pripomínajú „frontové línie“, pričom zvuk streľby preniká až do domovov. Žena, ktorá z bezpečnostných dôvodov požiadala o anonymitu, spomenula, že do Teheránu cestovala na návštevu rodiny krátko pred začiatkom protestov. Krajinu opustila 12. januára, aby sa vrátila do Holandska.
Súčasné protesty sú podľa nej oveľa väčšie a intenzívnejšie ako predchádzajúce nepokoje vrátane nepokojov po smrti Mahsy Aminiovej v roku 2022. Aminiová bola kurdská Iránčanka, ktorej zatknutie a následná smrť vyvolali protesty po celom svete. Atmosféra v Teheráne je podľa pochmúrna a ťažká, ľudia vyzerajú vyčerpaní a smutní.
Po viac ako dvoch týždňoch trvajúcich protestov v Iráne americký prezident Donald Trump vydal svoje doteraz najsilnejšie a najpriamejšie vyhlásenie na podporu protestujúcich, kde ich vyzval, aby „prevzali kontrolu nad [svojimi] inštitúciami“ a nezabudli mená vrahov a násilníkov.
Napísal veľkými písmenami: „Pomoc je na ceste.“ V príspevku na Truth Social z 13. januára Trump uviedol, že nebude organizovať stretnutia s iránskymi predstaviteľmi, kým sa nezastaví zabíjanie protestujúcich, pričom varoval, že zodpovední „zaplatia vysokú cenu“.
Protesty v Iráne sa rozšírili naprieč celou krajinou. Obyvatelia už šiesty deň čelia takmer úplnému výpadku internetu.
Podľa správ agentúry Associated Press vládni agenti v niektorých oblastiach chodia od dverí k dverám a odstraňujú satelitné antény z domov. Satelitná televízia je v Iráne široko používaná a mnohé rodiny ju využívajú na prístup k zahraničným správam, ktoré nie sú dostupné prostredníctvom štátom kontrolovaných médií. Tieto opatrenia v kombinácii s výpadkom internetu sťažujú ľuďom v krajine komunikáciu a zdieľanie informácií.
Obmedzenie komunikácie zároveň komplikuje odhad skutočného počtu obetí, ktorých počet môže byť oveľa vyšší než uvádzajú oficiálne odhady. Londýnsky spravodajský kanál Iran International 13. januára uviedol, že po dvojdňovom overovaní viacerých zdrojov zahŕňajúcom informácie od vysokopostavených osôb z bezpečnostných a vládnych kruhov, svedkov a údajov z nemocníc a od zdravotníkov, dospel k záveru, že bolo zabitých najmenej 12 000 ľudí.
Podľa Iran International sú úmrtia výsledkom koordinovanej operácie vykonanej predovšetkým Islamskými revolučnými gardami a milíciami Basij, nie v dôsledku spontánnych zrážok poriadkových síl s revolucionármi. Zdroje uvádzajú, že operácia bola vykonaná na priamy príkaz iránskeho vodcu ajatolláha Alího Chameneího so súhlasom najvyšších iránskych vládnych orgánov, informoval Iran International. Mnohé z obetí mali menej ako 30 rokov.
Americká organizácia Human Rights Activists News Agency 12. januára uviedla, že bolo zabitých najmenej 646 ľudí (vrátane 505 demonštrantov a deviatich detí) a zatknutých viac ako 10 721 demonštrantov.
„Okrem toho sa stále preveruje ďalších 579 správ o úmrtiach,“ uviedla organizácia.
Iránsky predstaviteľ 13. januára potvrdil agentúre Reuters zabitie najmenej 2 000 ľudí, z čoho obvinil „teroristov“. Rovnako aj podľa konzervatívnych odhadov je počet obetí súčasných protestov najvyšší zo všetkých nepokojov v Iráne za posledné desaťročia.
V posledných dňoch sa na internete objavili fotografie a videá ukazujúce veľké množstvo tiel vo forenzných zariadeniach v Iráne, kde sa schádzajú rodiny, aby oplakali a identifikovali mŕtvych. Tieto zábery zvýšili medzinárodné obavy z rozsahu represií proti protestujúcim. Predsedníčka Európskej komisie Ursula von der Leyenová v príspevku na sociálnych médiách z 12. januára označila rastúci počet obetí za „desivý“.
„Európska únia už zaradila Islamskú revolučnú gardu ako celok do svojho režimu sankcií kvôli porušovaniu ľudských práv,“ uviedla Von der Leyenová.
Niekoľko európskych krajín vrátane Španielska, Francúzska a Belgicka si už predvolalo iránskych veľvyslancov, pričom predsedníčka Európskeho parlamentu Roberta Metsola oznámila, že zakázala iránskym diplomatickým zamestnancom a zástupcom vstup do všetkých priestorov Európskeho parlamentu.
Medzitým iránsky prezident Masúd Pezeškiján obvinil z násilia a vrážd tých, ktorých označil za teroristov a výtržníkov. 12. januára zorganizoval zhromaždenie na podporu vlády. Vyhlásil, že zabíjanie vykonali ozbrojené skupiny, a poprel zodpovednosť štátnych bezpečnostných síl.
USA zvažujú možnosti
Americký prezident Trump zverejnil svoju prvú reakciu na udalosti v Iráne v šiesty deň protestov. „Ak Irán [strieľa] a násilne zabíja pokojných demonštrantov, čo je ich zvyklosťou, Spojené štáty americké im prídu na pomoc,“ napísal 2. januára na Truth Social. „Sme pripravení a odhodlaní konať.“
Na druhý deň Spojené štáty zatkli bývalého venezuelského vodcu Nicolása Madura v jeho rezidencii v Caracase vo Venezuele a previezli ho do Spojených štátov, kde čelí trestnému stíhaniu.
V nasledujúcich dňoch prominentné osobnosti vrátane senátora Lindseyho Grahama (republikán, Južná Karolína) a exilového iránskeho korunného princa Rezu Pahlavího vyjadrili nádej, že Trump podnikne podobne rázne kroky aj proti Iránu.
12. januára Pahlaví napísal na X: „Prezident (Trump) je muž činu a muž mieru. Teraz môže konať tak, aby dosiahol najväčší mier, aký svet kedy videl: tým, že pomôže Iráncom konečne skoncovať s týmto zločineckým režimom.“
Graham vo svojom príspevku na X z 13. januára uviedol, že „smrtiaci úder ajatolláhovi bude kombináciou neuveriteľnej vlasteneckej odvahy protestujúcich a rozhodných krokov prezidenta Trumpa.“
Pahlaví sa stal ústrednou postavou protestného hnutia. Jeho meno skandujú protestujúci ako v Iráne tak aj v zahraničí.
11. januára Trump oznámil novinárom, že iránski predstavitelia prejavili záujem o rokovania. Naznačil možnosť rozhovorov, zároveň však vyhlásil, že Spojené štáty budú reagovať na zabíjanie protestujúcich.
12. januára uviedol, že na všetky krajiny obchodujúce s Iránom uvalí 25-percentné clo. Na druhý deň Trump povedal, že s iránskym islamským režimom neprebehú žiadne rokovania.
Bijan Kian, americký bezpečnostný analytik pôvodom z Iránu, povedal pre Epoch Times, že konfrontácia USA s vládnym systémom Iránu si nemusí nevyhnutne vyžadovať pozemné sily. Islamská republika si podľa neho uvedomuje, že je momentálne slabšia ako v minulosti, a vie, že Spojené štáty ju môžu ešte viac oslabiť tým, že sa zamerajú na čelných predstaviteľov systému.
Podľa Kiana by prípadné americké akcie mohli zahŕňať útoky na veliteľské a riadiace centrá, koordinačné centrá používané na vnútornú represiu, Najvyššiu radu národnej bezpečnosti a iné miesta, ktoré sú pre režim zároveň kritické a symbolické.
Islamskú republiku opísal ako podporovateľa teroristických skupín a strategickú oporu Čínskej komunistickej strany. Podľa Kiana iránska otázka nie je len otázkou ľudských práv a pád iránskeho režimu by bol v súlade so strategickými záujmami USA.
Iránsky ľud nakoniec zvíťazí, dodal Kian, pretože Islamská republika je inštitucionálne v bankrote a už nereprezentuje vôľu obyvateľstva.
12. januára Pahlaví vyhlásil, že iránsky režim „je slabý a na kolenách“. Zároveň varoval pred obnovením rokovaní, ktoré by mohli dať orgánom čas na reorganizáciu. Iránci sú podľa neho pripravení sami dosiahnuť zmenu a nežiadajú o vyslanie zahraničných vojsk, ale o rozhodné medzinárodné kroky, ktoré zabránia ďalšiemu krviprelievaniu.
Nemenovaná iránska žena, ktorá poskytla vyjadrenia pre Epoch Times, uviedla, že účasť na protestoch prudko vzrástla po tom, ako Pahlaví vyzval verejnosť, aby sa aktivizovala. Podľa jej slov bolo počuť skandovanie volajúce po jeho návrate do Iránu a slogany proti vládnucemu systému.
Niektoré sily zapojené do potlačenia protestov boli podľa nej privolané z Iraku. „Osobne som ich počula hovoriť po arabsky,“ uviedla.
Okrem násilia opísala aj nedostatok tovarov v celom meste. Základné potraviny, ako je ryža alebo olej na varenie, už nie sú k dispozícii ani na vládne prídelové lístky, pričom mnohé obchody ostávajú poloprázdne. Dodala, že sa spomalilo zásobovanie a niektorí súkromní výrobcovia sa pravdepodobne tiež zúčastňujú protestov.
Okrem toho opísala štrajkokazné taktiky vrátane textových správ, ktoré zasielajú vládne orgány a tvrdia, že v dave protestujúcich sa nachádzajú teroristi. Rodiny obetí alebo zranených sú niekedy nútené zaplatiť poplatky pred vydaním tiel, povedala a poznamenala, že obyvatelia hlásia závraty a bolesti hlavy spôsobené bielym dymom, ktorý sa šíri nad časťami Teheránu, čo podľa nej má zabrániť ľuďom vychádzať von.
Článok bol preložený z americkej edície Epoch Times
Aký dojem vo vás zanechal tento článok? Zdieľajte s nami vaše myšlienky.