Protesty v Iráne sa šíria: režim zabil tisíce ľudí, no viní teroristov
V situácii masívneho výpadku internetu a rastúceho počtu obetí Spojené štáty zvažujú možnosti a zavádzajú sankcie.
Noci v iránskom Teheráne sú čoraz násilnejšie, povedala pre Epoch Times nemenovaná Iránčanka, ktorá nedávno opustila krajinu. Uviedla, že bezpečnostné sily sa často pohybujú medzi ľuďmi na motorkách a bezohľadne strieľajú do davu. Poznamenala, že počas rán vídala mŕtve telá na verejných priestranstvách a krv na uliciach.
Dodala, že ulice sú každý deň od neskorého popoludnia zaplnené davmi a pripomínajú „frontové línie“, pričom zvuk streľby preniká až do domovov. Žena, ktorá z bezpečnostných dôvodov požiadala o anonymitu, spomenula, že do Teheránu cestovala na návštevu rodiny krátko pred začiatkom protestov. Krajinu opustila 12. januára, aby sa vrátila do Holandska.
Súčasné protesty sú podľa nej oveľa väčšie a intenzívnejšie ako predchádzajúce nepokoje vrátane nepokojov po smrti Mahsy Aminiovej v roku 2022. Aminiová bola kurdská Iránčanka, ktorej zatknutie a následná smrť vyvolali protesty po celom svete. Atmosféra v Teheráne je podľa nej pochmúrna a ťažká, ľudia vyzerajú vyčerpaní a smutní.
Po viac ako dvoch týždňoch trvajúcich protestov v Iráne americký prezident Donald Trump vydal svoje doteraz najsilnejšie a najpriamejšie vyhlásenie na podporu protestujúcich, kde ich vyzval, aby „prevzali kontrolu nad inštitúciami“ a nezabudli mená vrahov a násilníkov.
Veľkými písmenami napísal: „Pomoc je na ceste.“ V príspevku na Truth Social 13. januára Trump oznámil, že nebude organizovať stretnutia s iránskymi predstaviteľmi, kým sa nezastaví zabíjanie protestujúcich, pričom varoval, že zodpovední „zaplatia vysokú cenu“.
Protesty v Iráne sa rozšírili po celej krajine. Obyvatelia sú už šiesty deň odrezaní od internetu.
Podľa správ agentúry Associated Press príslušníci bezpečnostných zložiek v niektorých oblastiach obchádzajú domácnosti a odstraňujú satelitné antény. Satelitná televízia je v Iráne bežne rozšírená a rodinám slúži ako zdroj správ zo zahraničia, ktoré štátne médiá zamlčujú. Tieto opatrenia v kombinácii s výpadkom internetu výrazne sťažujú komunikáciu ľudí a zdieľanie informácií.
Obmedzenie komunikácie zároveň komplikuje odhad skutočného počtu obetí, ktorých počet môže byť oveľa vyšší, než uvádzajú oficiálne čísla. Londýnsky spravodajský kanál Iran International 13. januára uviedol, že po dvojdňovom overovaní viacerých zdrojov vrátane informácií od vysokopostavených osôb z bezpečnostných a vládnych kruhov, svedkov a údajov z nemocníc a od zdravotníkov, dospel k záveru, že bolo zabitých najmenej 12 000 ľudí.
Podľa Iran International sú úmrtia výsledkom koordinovanej operácie prevedenej predovšetkým Islamskými revolučnými gardami a milíciami Basij, a nie sú dôsledkom spontánnych zrážok poriadkových síl s revolucionármi. Zdroje uvádzajú, že operácia bola vykonaná na priamy príkaz iránskeho vodcu ajatolláha Alího Chameneího so súhlasom najvyšších iránskych vládnych orgánov, informoval Iran International. Mnohé z obetí mali menej ako 30 rokov.
Americká organizácia Human Rights Activists News Agency 12. januára uviedla, že bolo zabitých najmenej 646 ľudí (vrátane 505 demonštrantov a deviatich detí) a zatknutých viac ako 10 721 osôb.
„Okrem toho sa stále preveruje ďalších 579 správ o úmrtiach,“ uviedla organizácia.
Iránsky predstaviteľ 13. januára potvrdil agentúre Reuters zabitie najmenej 2 000 ľudí, z čoho obvinil „teroristov“. Rovnako aj podľa konzervatívnych odhadov je počet obetí súčasných protestov najvyšší zo všetkých nepokojov v Iráne za posledné desaťročia.
V posledných dňoch sa na internete objavili fotografie a videá ukazujúce veľké množstvo tiel vo forenzných zariadeniach v Iráne, kde sa schádzajú rodiny, aby oplakali a identifikovali mŕtvych. Tieto zábery zvýšili medzinárodné obavy z rozsahu represií proti protestujúcim. Predsedníčka Európskej komisie Ursula von der Leyenová v príspevku na sociálnych médiách z 12. januára označila rastúci počet obetí za „desivý“.
„Európska únia už zaradila Islamskú revolučnú gardu ako celok do svojho režimu sankcií pre porušovanie ľudských práv,“ uviedla Von der Leyenová.
Niekoľko európskych krajín vrátane Španielska, Francúzska a Belgicka si už predvolalo iránskych veľvyslancov, pričom predsedníčka Európskeho parlamentu Roberta Metsola oznámila, že zakázala iránskym diplomatickým zamestnancom a zástupcom vstup do priestorov Európskeho parlamentu.
Medzitým iránsky prezident Masúd Pezeškiján obvinil z násilia a vrážd tých, ktorých označil za teroristov a výtržníkov. 12. januára zorganizoval zhromaždenie na podporu vlády. Vyhlásil, že za zabíjaním stoja ozbrojené skupiny, a odmietol zodpovednosť štátnych bezpečnostných síl.
USA zvažujú možnosti
Americký prezident Trump zverejnil svoju prvú reakciu na udalosti v Iráne v šiesty deň protestov. „Ak režim v Iráne bude strieľať a chladnokrvne zabíjať pokojných demonštrantov, čo je jeho zvykom, Spojené štáty americké im prídu na pomoc,“ napísal 2. januára na Truth Social. „Sme pripravení a odhodlaní konať.“
Na druhý deň americkí vojaci zatkli bývalého venezuelského vodcu Nicolása Madura v jeho carakaskej rezidencii a previezli ho do Spojených štátov, kde bude trestne stíhaný.
V nasledujúcich dňoch prominentné osobnosti vrátane senátora Lindseyho Grahama (republikán, Južná Karolína) a exilového iránskeho korunného princa Rezu Pahlavího vyjadrili nádej, že Trump podnikne podobne rázne kroky aj proti Iránu.
Pahlaví 12. januára napísal: „Prezident (Trump) je muž činu a muž mieru. Teraz môže konať tak, aby dosiahol najväčší mier, aký svet kedy videl: tým, že pomôže Iráncom konečne skoncovať s týmto zločineckým režimom.“
Graham vo svojom príspevku uviedol, že „smrtiaci úder ajatolláhovi bude kombináciou neuveriteľnej vlasteneckej odvahy protestujúcich a rozhodných krokov prezidenta Trumpa.“
Pahlaví sa stal ústrednou postavou protestného hnutia. Jeho meno skandujú protestujúci v Iráne aj v zahraničí.
11. januára Trump oznámil novinárom, že iránski predstavitelia prejavili záujem o rokovania. Naznačil možnosť rozhovorov, zároveň však vyhlásil, že Spojené štáty budú reagovať na zabíjanie protestujúcich.
12. januára uviedol, že na všetky krajiny obchodujúce s Iránom uvalí 25 % clo. Na druhý deň Trump povedal, že s iránskym islamským režimom neprebehú žiadne rokovania.
Bijan Kian, americký bezpečnostný analytik pôvodom z Iránu, povedal pre Epoch Times, že konfrontácia USA s vládnym systémom Iránu si nemusí nevyhnutne vyžadovať pozemné sily. Islamská republika si podľa neho uvedomuje, že je momentálne slabšia ako v minulosti, a vie, že Spojené štáty ju môžu ešte viac oslabiť tým, že sa zamerajú na čelných predstaviteľov systému.
Podľa Kiana by prípadné americké akcie mohli zahŕňať útoky na veliteľské a riadiace centrá, koordinačné centrá používané na vnútornú represiu, Najvyššiu radu národnej bezpečnosti a iné miesta, ktoré sú pre režim kritické i symbolické.
Islamskú republiku opísal ako podporovateľa teroristických skupín a strategickú oporu Čínskej komunistickej strany. Podľa Kiana iránska otázka nie je len otázkou ľudských práv a pád iránskeho režimu by bol v súlade so strategickými záujmami USA.
Iránsky ľud nakoniec zvíťazí, dodal Kian, pretože Islamská republika je inštitucionálne v bankrote a už nereprezentuje vôľu obyvateľstva.
12. januára Pahlaví vyhlásil, že iránsky režim „je slabý a na kolenách“. Zároveň varoval pred obnovením rokovaní, ktoré by mohli režimu poskytnúť čas na reorganizáciu. Iránci sú podľa neho pripravení sami dosiahnuť zmenu a nežiadajú o vyslanie zahraničných vojsk, ale o rozhodné medzinárodné kroky, ktoré zabránia ďalšiemu krviprelievaniu.
Nemenovaná iránska žena uviedla, že účasť na protestoch prudko vzrástla po tom, ako Pahlaví vyzval verejnosť k aktivite. Podľa jej slov bolo počuť skandovanie volajúce po jeho návrate do Iránu a slogany proti vládnucemu systému.
Niektoré sily zapojené do potlačenia protestov boli podľa nej privolané z Iraku. „Osobne som počula, ako hovorili po arabsky,“ uviedla.
Okrem násilia opísala aj nedostatok tovaru v celom meste. Základné potraviny, ako je ryža alebo olej, už nie sú k dispozícii ani na vládne prídelové lístky, pričom mnohé obchody ostávajú poloprázdne. Dodala, že sa spomalilo zásobovanie a niektorí súkromní výrobcovia sa pravdepodobne tiež zúčastňujú na protestoch.
Opísala aj štrajkokazné taktiky vrátane textových správ, v ktorých vládne orgány tvrdia, že v dave protestujúcich sa nachádzajú teroristi. Rodiny obetí alebo zranených sú niekedy nútené zaplatiť poplatky za vydanie tiel. Obyvatelia hlásia aj závraty a bolesti hlavy spôsobené bielym dymom, ktorý sa šíri nad časťami Teheránu, čo podľa nej má zabrániť ľuďom vychádzať von.
Článok bol preložený z americkej edície Epoch Times.
Váš názor nás zaujíma! Pomôžte nám zlepšovať obsah hodnotením tohto článku.