Zdravie

Poruchy čuchu súvisia so zvýšeným rizikom úmrtnosti u starších ľudí

Riziko sa najviac spája s neurodegeneratívnymi a respiračnými ochoreniami.

Zníženie čuchovej schopnosti môže byť pre starších ľudí viac než len nepríjemnosťou – môže predstavovať včasný varovný signál zvýšeného rizika úmrtia.

Nová štúdia, ktorá sledovala viac než 2 500 seniorov, ukázala, že osoby s poruchami čuchu mali počas šesťročného sledovania o 68 % vyššiu pravdepodobnosť úmrtia. Medzi hlavné príčiny úmrtí patrili najmä neurodegeneratívne a respiračné ochorenia.

V Spojených štátoch sa výskyt anosmie – úplnej straty čuchu – zvyšuje s vekom. U ľudí vo veku 60 až 79 rokov sa vyskytuje v 13 až 25 percentách prípadov. U osôb nad 80 rokov môže výskyt anosmie a iných porúch čuchu dosahovať až 39 %.

Podľa združenia Anosmie.org trpí úplnou alebo čiastočnou stratou čuchu približne 5 % svetovej populácie. Vo Francúzsku ide až o 9 % obyvateľstva.

Z prieskumu agentúry Ifop, ktorý sa uskutočnil na vzorke 3 013 respondentov, vyplynulo, že 16 % Francúzov už niekedy zaznamenalo stratu čuchu.

Každá nesprávna odpoveď zvyšuje riziko

Hoci štúdia zdôrazňuje význam čuchu pre dlhovekosť ľudí nad 60 rokov, jej autori zároveň konštatujú, že strata čuchu je skôr sprievodným ukazovateľom zvýšeného rizika úmrtia, nie priamym faktorom.

V štúdii, ktorá bola nedávno publikovaná v časopise JAMA Otolaryngology – Head & Neck Surgery, bol použitý test Sniffin’ Sticks, ktorý meral schopnosť účastníkov identifikovať 16 rôznych vôní. Vedci zistili, že čím častejšie účastníci odpovedali nesprávne, tým vyššie bolo riziko ich úmrtia v priebehu šiestich a dvanástich rokov.

Pri každej nesprávnej odpovedi sa o 6 % zvýšilo riziko úmrtia po 6 rokoch a o 5 % po 12 rokoch.

Celkovo sa ukázalo, že neschopnosť vnímať vône zvyšuje riziko úmrtia po 6 rokoch o 68 % a po 12 rokoch o 67 %. Po uplynutí 12 rokov sa však súvislosť medzi poruchou čuchu a úmrtnosťou znižuje, keďže vyšší vek sa stáva väčším rizikom úmrtia ako čuch.

Takmer 18 % účastníkov zomrelo do šiestich rokov a približne 38 % do dvanástich rokov.

Test odhalil, že s každou nesprávnou odpoveďou rástlo riziko úmrtia na neurologické či respiračné ochorenie do šiestich rokov takmer o 30 %.

Výskumníci analyzovali údaje z národnej švédskej štúdie o starnutí a starostlivosti v Kungsholmene (SNAC-K), na ktorej sa zúčastnilo 2 524 osôb s priemerným vekom okolo 72 rokov. Títo ľudia boli hodnotení v rokoch 2001 až 2004 a sledovaní počas nasledujúcich 12 rokov.

Vedci pri skúmaní súvislostí medzi čuchovými schopnosťami a úmrtnosťou zohľadnili faktory ako vek, pohlavie, vzdelanie a fajčenie.

Prečo je to tak?

„Poruchy čuchu môžu byť spojené s úmrtnosťou rôznymi spôsobmi,“ uvádzajú autori. Znížená čuchová citlivosť môže zhoršovať schopnosť rozpoznať nebezpečenstvá, ako je dym alebo pokazené jedlo – hoci úmrtia z týchto príčin sú zriedkavé. Môže však tiež signalizovať zápal alebo neurodegeneráciu.

Strata čuchu v staršom veku „nie je zanedbateľnou zmenou“, povedala pre Epoch Times doktorka Helen Messierová, odborníčka na medicínu dlhovekosti. „Veľmi často sa za tým skrývajú vážnejšie problémy, ktoré si vyžadujú vyšetrenie.“

Zhoršený čuch je spojený s neurodegeneratívnymi procesmi, ako je Alzheimerova alebo Parkinsonova choroba, ktorých prítomnosť je podľa nej „jednoznačne spojená s vyššou úmrtnosťou“.

Čuchový bulbus a súvisiace oblasti mozgu sú často medzi prvými oblasťami, ktoré sú postihnuté neuropatologickými zmenami spojenými s Alzheimerovou chorobou.

Dr. Messierová ďalej vysvetlila, že strata čuchu môže indikovať zápal, metabolickú dysfunkciu a pokročilý kognitívny úpadok – faktory spojené so zvýšeným rizikom predčasného úmrtia.

Zhoršenie čuchu je nielen raným nemotorickým príznakom neurodegeneratívnych ochorení, ale môže naznačovať aj iné systémové ochorenia, povedala pre Epoch Times doktorka Isabella Parková, odborníčka na geriatrickú a paliatívnu medicínu.

Uviedla, že môže ísť napríklad o kardiovaskulárne ochorenia alebo cukrovku, ktoré odrážajú spoločné patologické mechanizmy, ako sú zápal a mikrovaskulárne zmeny.

Mikrovaskulárne zmeny ovplyvňujú malé cievy a môžu poškodzovať srdce aj mozog. Takéto zmeny môžu viesť k ateroskleróze a k zníženiu kapilárnej hustoty, čo zhoršuje prietok krvi a prísun kyslíka do orgánov.

Zápal, prirodzená reakcia organizmu na poškodenie tkaniva, zohráva významnú úlohu aj pri neurologických a kardiovaskulárnych ochoreniach. Chronický, nízkoúrovňový zápal, ktorý často súvisí so starnutím, môže prispievať k vzniku a progresii týchto ochorení.

Okrem toho, že strata čuchu je ukazovateľom iných ochorení, má aj priamy vplyv na kvalitu života a bezpečnosť.

„Starší ľudia so stratou čuchu môžu prísť o chuť do jedla, čo môže viesť k nedostatočnému príjmu vitamínov a živín,“ upozorňuje doktorka Messierová. „Vedie to aj k tomu, že nedokážu rozpoznať unikajúci plyn, pokazené jedlo alebo dym, čo zvyšuje riziko ublíženia na zdraví.“

Po šiestich rokoch sledovania sa demencia podieľala na súvislosti medzi poruchou čuchu a úmrtnosťou v 23 %, geriatrická krehkosť v 11 % a podvýživa v 5 % prípadov.

Po 12 rokoch však bola jedinou významnou príčinou úmrtia geriatrická krehkosť.

Podvýživa a krehkosť môžu výrazne zvýšiť riziko úmrtia u seniorov, keďže znižujú schopnosť organizmu zvládať stres a zotaviť sa z choroby, čo vedie ku komplikáciám a vyššej zraniteľnosti. Oslabujú imunitný systém a znižujú fyzické rezervy.

Vedci zistili, že zhoršený zdravotný stav sa spája s 87-percentným nárastom rizika úmrtia na respiračné choroby v priebehu šiestich rokov a s 50-percentným nárastom rizika úmrtia na ochorenia obehového systému.

Ako si chrániť čuch v starobe

Podľa doktorky Messierovej môžu starší ľudia podniknúť aktívne kroky na udržanie zdravého čuchu.

„Klinické štúdie naznačujú prínos čuchového tréningu – teda pravidelného privoniavania k látkam, ako sú klinčeky, citróny, ruže a eukalyptus,“ uviedla.

Zároveň upozornila, že chronické zápaly, problémy s dutinami a určité metabolické poruchy „je potrebné riešiť“, aby sa predišlo ďalšiemu zhoršeniu čuchu.

Dr. Messierová ďalej odporúča vyhýbať sa fajčeniu, udržiavať dostatočnú hladinu zinku a vitamínov skupiny B a venovať sa kognitívnym či aeróbnym cvičeniam – všetky tieto opatrenia môžu nepriamo prispieť k udržaniu funkcie zmyslov a odolnosti s pribúdajúcim vekom.

Isabella Parková dopĺňa, že poskytovatelia zdravotnej starostlivosti by mali pacientom a ošetrovateľom odporúčať aj kompenzačné stratégie – „vrátane zlepšenia postupov v oblasti bezpečnosti potravín a využívania vizuálnych a hmatových podnetov, ktoré pomôžu zachovať primeraný príjem živín.“

Dr. Messierová zdôrazňuje, že zhoršenie čuchu sa stáva nenápadným, no významným biomarkerom celkového zdravotného stavu.

„Odráža stav mozgu, imunitného systému a senzorických funkcií,“ povedala. „Rovnako, ako sledujeme zmeny v kognitívnych funkciách alebo v chôdzi, nám rozpoznanie a sledovanie zmien v čuchu môže umožniť zasiahnuť oveľa skôr a oveľa účinnejšie.“

Článok bol preložený z americkej edície Epoch Times.

ZDIEĽAŤ ČLÁNOK