Domov, Názory

Politická kultúra na Slovensku dostala podľa politológa v roku 2025 niekoľko knock outov

Politická kultúra na Slovensku dostala v roku 2025 niekoľko knock outov. Povedal to politológ Tomáš Koziak pre SITA. Poukázal na to, že verejnosť bola mnohokrát počas roka svedkom nekultúrneho správania sa poslancov Národnej rady, pričom bolo prítomné tak v radoch opozície, ako aj koalície. Upozornil tiež na to, že niektorí poslanci aj predsedajúci schôdze Národnej rady vykazovali známky podnapitosti.

Keď sa opozičná poslankyňa ohradila, že podaktorí zapáchajú od alkoholu a cigariet, poslanec Marián Kéry zo Smeru jej odkázal, že ak jej to vadí, má si odsadnúť. „Tu už vôbec nemožno vôbec hovoriť o nejakej politickej kultúre,“ zhodnotil Koziak. Vyvrcholením nekultúrnosti v Národnej rade bolo dianie počas decembrovej schôdze, kde zazneli nadávky a situácia eskalovala až do fyzickej potýčky poslancov.

Skrátené legislatívne konania ako štandard

Úpadok politickej kultúry však podľa politológa nevidieť len na vyjadrovaní a správaní sa poslancov, ale aj na procese prijímania zákonov či „zarezávaní“ rozpravy. Skrátené legislatívne konania sa stali novým štandardom prijímania legislatívy. „Je to absolútne neakceptovateľné. Rovnako ako aj argument, že veď opozícia aj tak nič konštruktívne nehovorí. Toto nemá čo posudzovať koalícia. Slovo parlament je od slova „parlel“, čo znamená rozprávať.

Každý, kto získa mandát, môže slobodne na jeho pôde rozprávať,“ zdôrazňuje Koziak. Skrátenie rozpravy je podľa neho urážkou voličov tých poslancov, ktorí chceli vystúpiť a nemohli. „Niektorí koaliční poslanci si zrejme neuvedomujú, že každý jeden poslanec zastáva názory občanov, ktorí mu dali svoj hlas vo voľbách a reprezentuje ich v parlamente,“ podotkol.

Rušenie Úradu na ochranu oznamovateľov

Ďalším problémom je podľa Koziaka samotný obsah zákonov, či už to bolo rušenie Úradu na ochranu oznamovateľov alebo nové pravidlá pre tzv. „kajúcnikov“. Politológ podčiarkol, že oznamovatelia trestných činov sú v každej demokratickej krajine chránení, lebo spoločnosť oceňuje ich občiansku odvahu. „Úrad na ochranu oznamovateľov má svoje opodstatnenie a keď ideme znižovať ochranu oznamovateľov, je to jednoducho problém a ústupok od toho, čo nazývame právnym štátom,“ povedal.

Novela Trestného zákona

Takisto považuje za problematickú aj novelu Trestného zákona s prílepkom o kajúcnikoch, ktorý bol podľa neho prijatý preto, aby pomohol ľuďom blízkym vládnej koalícii v ich kauzách a mohli byť zbavení obvinení. „V každej krajine, kde funguje právny štát a nejaká politická kultúra, žiadajú politici presný opak – nadštandardne transparentné vyšetrovanie, ktoré jasne preverí ich kauzy. A nie prijímanie právnych noriem, ktoré by smerovali k tomu, aby to mali jednoduchšie a aby znedôveryhodňovali takýmto spôsobom svedkov. Je to v štýle „máme moc, tak si odhlasujeme úplne všetko“. Od tohto je to už len pár krokov ku kriminalizácii opozície či vypúšťaniu mafiánov z väzenia,“ myslí si Koziak.

Dodal, že sa nečuduje, že sa ozvali prokurátori, advokáti, sudcovia aj generálny prokurátor. „Sú to skutočne veci, ktoré sme tu ešte nemali. Táto koalícia posunula Mečiarov štýl vládnutia ešte k absurdnejším scenárom,“ dodal.

Filozofia „našich ľudí“

Tí, čo očakávali od súčasnej vlády pokojné vládnutie, mohli podľa Koziaka zostať zaskočení. O stabilite vládnej koalície nemôže byť podľa neho ani reči. „Robert Fico rád nazýval predchádzajúcu vládu vládu zlepencom, ale jeho vláda vykazuje možno ešte horšie znaky vnútornej nestability, ako tomu bolo u predošlej vlády. Dôkazom toho je, že na to, aby Robert Fico dokázal koalíciu udržať, vyslovene potrebuje rozdávať funkcie – Samuel Migaľ a Rudolf Huliak dostali funkcie len preto, že si to vyrebelovali,“ poukázal Koziak.

Politológ hovorí tiež o návrate filozofie „našich ľudí“. „Inak sa to opísať nedá, pretože máme tu napríklad prepusteného bývalého špeciálneho prokurátora Dušana Kováčika, máme tu nadužívanie paragrafu 363 či odsúdeného guvernéra Národnej banky. Je to nevídaná záležitosť v krajinách EÚ, aby človek, ktorý bol odsúdený za korupciu, zastával post guvernéra Národnej banky. Je to čosi absurdné, čo dáva politickej kultúre poriadne na frak,“ skonštatoval Koziak.

Kontroverzné témy – konsolidácia verejných financií, dotácie na vedu a výskum vo Voderadoch …

V roku 2025 rezonovali tiež témy konsolidácie verejných financií, nehody šéfa SIS Pavla Gašpara, odstúpenia podpredsedu vlády Petra Kmeca (Hlas) pre kauzu s kontroverznými dotáciami na vedu a výskum, rušenie Úradu na ochranu oznamovateľov či „slayáda“ s Voderadmi. Tisícky ľudí sa schádzali na námestiach slovenských miest, aby na protestných zhromaždeniach vyjadrili svoj nesúhlas s krokmi vlády.

„Počet kontroverzných krokov zo strany vlády v poslednom období dramaticky narastá a určite to neprispieva k spokojnosti ľudí. Mnohé veci a nevynútené chyby ako bola Gašparova nehoda však nemuseli byť, keby si politici vládnej koalície o sebe nemysleli, že sa môžu správať bohorovne,“ myslí si politológ.

Zahraničná politika

V oblasti zahraničnej politiky sa podľa slov politológa aktuálne prijímajú v Európe veľmi dôležité rozhodnutia, ktoré na dlhé roky ovplyvnia naše životy aj spôsob fungovania Európy. My však pri tom chýbame. „To, že sa minister zahraničných vecí na svojom facebookovom profile chváli s tým, že sme nadviazali diplomatické vzťahy s Lesothom alebo Vanuatu, už nesvedčí o vážnosti tohto úradu. Minister pritom chýba na rozhodujúcich zasadnutiach EÚ, kde sa rozhoduje o európskej budúcnosti. Je to absolútne nekompetentná zahraničná politika, a určite nie je na štyri svetové strany, ale je absolútne stratená v priestore a môže napáchať na našej krajine nezvratné škody,“ skonštatoval Koziak.

ZDIEĽAŤ ČLÁNOK