
Podľa Slovákov končí mladosť v 42. roku života, prieskum odhalil vnímanie hranice mladosti aj v ďalších 38 krajinách (Prieskum)
Podľa Slovákov končí mladosť v 42. roku života. Nie každý si však predstavuje hranicu mladosti rovnako. Niektorí ľudia sú názoru, že sa končí uz okolo tridsiatky, niektorí ju posúvajú až na štyridsiatku. Ako ukázal prieskum agentúry Go4insight pri príležitosti Medzinárodného dňa mladosti, vnímanie mladosti záleží od životnej situácie, prostredia či kultúrneho kontextu. Túto rozmanitosť zachytáva medzinárodný prieskum, ktorý agentúra vykonávala v 39 krajinách vrátane Slovenska.
„Zatiaľ čo medzinárodné inštitúcie, ako napríklad Organizácia Spojených národov, definujú mladosť v presne vymedzených vekových rámcoch – najčastejšie medzi 15. a 24. rokom života – v skutočnosti býva táto hranica oveľa menej jednoznačná,“ priblížila agentúra a spresnila, že v niektorých prípadoch sa táto hranica posúva až na 29 či 35 rokov, a to najmä v súvislosti s dlhším štúdiom a neskorším vstupom na trh práce alebo osamostatňovaním sa od rodičov.
Odlišné vnímanie mladosti podľa krajín
Agentúra uviedla, že skutočné vnímanie mladosti sa od týchto definícii často odlišuje a ľudia si jej hranicu nastavujú individuálne práve v závislosti od životnej situácie, kultúrnych zvyklostí či prostredia. „Dáta z medzinárodného prieskumu ukazujú, že v mnohých krajinách sa mladosť spája s vekom ďaleko za štyridsiatkou. Inde, naopak, končí už pred tridsiatkou,“ doplnila agentúra.
Prieskum ukázal, že obyvatelia Slovenska vnímajú koniec mladosti v priemerne v 42. roku života. Je to pritom mierne nad celosvetovým priemerom, ktorý sa pohybuje na úrovni 41 rokov. „V Južnej Kórei napríklad považujú mladosť za ukončenú až vo veku 51 rokov – ide o najvyšší vekový údaj spomedzi všetkých sledovaných krajín. V ostrom kontraste stojí Thajsko, kde sa táto hranica posúva len na 26 rokov – teda takmer o polovicu skôr,“ spresnila agentúra Go4insight s tým, že tieto výrazné rozdiely naznačujú, že pojem mladosť nie je univerzálny ani samozrejmý, ale ide o premenlivú kategóriu, ktorej význam sa formuje.
Z prieskumu ďalej vyplynulo, že rozdiely nie sú iba geografické a vnímanie mladosti sa mení aj v čase. Prieskum totiž ukázal, že v niektorých oblastiach sa hranica mladosti posúva smerom nadol. V Afrike napríklad za posledné roky klesla hranica vnímania mladosti zo 40 na 36 rokov. „Naopak, v Európe pretrváva opačný trend – mladosť sa tu vníma ako dlhšie trvajúce obdobie. Priemerná hranica sa v našom regióne pohybuje okolo 44 rokov, čo je nad celosvetovým priemerom,“ spresnila agentúra a vysvetlila, že za týmito posunmi je možné hľadať spoločenské aj individuálne faktory.
V niektorých krajinách tak môže mladosť končiť skôr napríklad pre väčší tlak na skorú dospelosť, či už pre ekonomickú neistotu, alebo očakávania okolia. Inde sa mladosť zase predlžuje, a to najmä v prostredí, kde je prirodzené dlhšie študovať, neskôr sa zamestnať či neskôr zakladať rodinu.
Rozdiely vnímania mladosti podľa jednotlivých populácií
Výsledky prieskumu ukázali, že rozdiely existujú aj v rámci jednotlivých populácií, a teda podľa veku a pohlavia. „Na Slovensku aj vo svete sa potvrdzuje jeden spoločný trend: čím sú ľudia starší, tým neskôr určujú vek, do ktorého podľa nich trvá mladosť,“ uviedla agentúra. Prieskumom sa zistilo, že najmladším ľuďom vo veku 18 až 24 rokov sa mladosť spája s nižším vekom.
Slováci v tejto vekovej skupine za hranicu mladosti najčastejšie považujú vek okolo tridsiatky, čo je o niečo skôr, ako je svetový priemer (32 rokov). Táto hranica sa s pribúdajúcimi rokmi postupne posúva a v skupine 35 až 44 rokov vnímajú ľudia na Slovensku hranicu mladosti na úrovni 39 rokov. Je to opäť menej ako celosvetový priemer (40 rokov). U slovenských občanov nad 65 rokov sa mladosť končí až vo veku okolo 52 rokov. Vo svete je to u tejto skupiny priemerne 54 rokov.
Výsledky prieskumu ukázali aj rozdiely vo vnímaní mladosti medzi mužmi a ženami. Na Slovensku ženy uvádzajú o niečo vyšší vek ako muži. Podľa žien na Slovensku trvá mladosť do 43. roku veku, podľa mužov je hranicou 41 rokov. Vo svetovom priemere obe pohlavia uvádzajú rovnakú hranicu, a to 41 rokov. Tieto zistenia podľa agentúry Go4insight ukazujú, že mladosť nie je pevne daný fakt, ale osobne vnímaná životná etapa, ktorá sa líši nielen medzi krajinami, ale aj medzi jednotlivcami. Neexistuje teda jedno univerzálne číslo. „Každý z nás si svoju hranicu mladosti nesieme v sebe,“ uzavrela agentúra.
Informácie za Slovensko pochádzajú z reprezentatívneho prieskumu na populácii vo veku 18 – 79 rokov. Od 17. do 22 januára sa do prieskumu zapojilo 500 respondentov. Prieskum bol súčasťou celosvetového prieskumného projektu Worldviews Survey. Výsledky za svet pochádzajú zo spoločného prieskumného projektu združenia WIN, do ktorého bolo zapojených 35 515 respondentov z 39 krajín z celého sveta. Zber dát v jednotlivých krajinách prebiehal počas januára.
ZDIEĽAŤ ČLÁNOK
Váš názor nás zaujíma! Pomôžte nám zlepšovať obsah hodnotením tohto článku.