Domov

PISA 2025 odhalila slabiny slovenského školstva: nad priemerom OECD v matematike, no čítanie ostáva vážnym problémom

Výsledky PISA 2025 prinášajú Slovensku zmiešaný obraz. Kým v matematike sa slovenskí žiaci dostali mierne nad priemer OECD, v čítaní a prírodných vedách zaostávajú. Odborníci sa zároveň nezhodujú v tom, či výsledky v matematike signalizujú zlepšenie slovenského školstva, alebo skôr odrážajú pokračujúci pokles výkonu žiakov v ostatných krajinách. Najväčším problémom zostáva čitateľská gramotnosť a výrazné rozdiely medzi žiakmi.

Výsledky testovania PISA

8. septembra zverejnila Organizácia pre hospodársku spoluprácu a rozvoj (OECD) výsledky celosvetového testovania 15-ročných žiakov PISA 2025. Na Slovensku sa testy uskutočnili v apríli 2025.

Celosvetovo dosiahli najlepšie výsledky východoázijské školské systémy. Na čele je Čína (vybrané regióny), potom Singapur, Taiwan, Macao, Japonsko a Kórea. Z Európy sa najvyššie umiestnilo na 7. mieste Estónsko.

Čínske prvenstvo však treba brať s rezervou. OECD nemeralo celú Čínu, ale len štyri regióny: Peking, Šanghaj, Ťiang-su a Če-ťiang. Ide o bohatšie pobrežné oblasti s nadpriemernými školami. Ak by sa testovali všetky čínske provincie vrátane chudobnejšieho vnútrozemia, celoštátny výsledok by bol takmer iste nižší a Čína by sa na čele rebríčka nenachádzala.

Zo strednej a východnej Európy sa okrem Estónska najlepšie umiestnili Poľsko (15.), Česko (20.) a Litva (23.). Slovensko (30.) je tesne pred Maďarskom (31.), Slovinskom (32.) a Chorvátskom (34.). Lotyšsko (37.) a čiastočne meraná Ukrajina (43.) sú nižšie.

Na opačnom konci sa medzi 90 systémami s kompletným skóre umiestnili Keňa, Zambia a posledná Rwanda. Dokopy sa testovalo 91 krajín a ekonomík, pričom samotné OECD má 38 členov.

Slovenskí 15-roční žiaci sa v testovaní PISA 2025 zaradili v matematickej gramotnosti mierne nad priemer OECD. Kým priemer krajín OECD dosiahol 463 bodov, Slovensko získalo 469 bodov. V čítaní s porozumením a prírodných vedách však slovenskí žiaci za priemerom OECD zaostali. V čítaní dosiahli 448 bodov oproti priemeru OECD 461 bodov, v prírodných vedách získali 475 bodov, kým priemer OECD bol 482 bodov.

Slovenský diplomat František Ružička, ktorý v súčasnosti pôsobí ako zástupca generálneho tajomníka OECD, uviedol, že Slovensko sa nemá dôvod hanbiť, naši žiaci však potrebujú viac čítať. Zároveň zdôraznil potrebu väčšieho zapojenia rodičov už od raného veku detí.

„Štát nevyrieši všetky problémy, ktoré sú. Ale pokiaľ nebudú rodičia zaangažovaní a budú si zjednodušovať cestu k takzvanému vzdelávaniu svojich detí s tým, že ich naučia pohybovať palcom zľava doprava, zhora dole, tak tie výsledky v čítaní nebudú. Čítanie je brána do všetkých ostatných častí,“ poznamenal.

Ružička dodal, že úroveň vedomostí, čítania, matematiky a prírodných vied klesá globálne bez ohľadu na bohatstvo či technologickú vyspelosť krajín. Slovensko pritom podľa neho napriek výrazným sociálno-ekonomickým rozdielom dosahuje v matematike nadpriemerné výsledky, pričom úspešné postupy krajina potrebuje rozšíriť na všetky školy.

Puterková: Výsledky vyvolávajú otázky o schopnosti kriticky myslieť a odolávať manipulácii

Soňa Puterková, viceprezidentka Slovenskej komory učiteľov (SKU), označila výsledky slovenských 15-ročných žiakov v testovaní PISA 2025 za nepriaznivé. Podľa nej však nejde iba o problém Slovenska, keďže pokles zaznamenali aj ďalšie krajiny.

„Nemôžeme sa tešiť z toho, že sme sa stali lepšími preto, lebo iní sa zhoršili. Porovnanie s najbližšími krajinami V4 (najmä s Poľskom a Českom) nie je pre nás lichotivé. Najmä v oblasti čitateľskej gramotnosti zostávame výrazne pod priemerom OECD,“ povedala Puterková.

Zároveň upozornila na to, že slabé výsledky až tretiny žiakov vyvolávajú otázky o ich schopnosti kriticky myslieť a odolávať manipulácii. Tiež poukázala na výrazný vplyv sociálneho zázemia rodiny na výsledky detí.

„Vyzývame vládu, aby už konečne začala brať vážne všetky odporúčania, ktoré dáva odborný tím NIVaM (Národný inštitút vzdelávania a mládeže) vo svojej správe PISA a v nasledovných analýzach. Okrem iného aj zabezpečiť školám a učiteľom dlhodobú, dostupnú a prakticky orientovanú podporu,“ uviedla Puterková. 

Podľa jej slov je potrebné zvýšiť atraktivitu a spoločenské uznanie učiteľského povolania, podporiť profesijný rast a udržanie kvalifikovaných učiteľov v školstve.

Minister Drucker: Výsledky sú povzbudivé

Minister školstva Tomáš Drucker (Hlas-SD) označil výsledky PISA 2025 za povzbudivé a za dôkaz, že vzdelávanie v našich školách sa môže zlepšovať. 

„Slovenské školstvo má a čelí vážnym problémom, ale nie je odsúdené na slabé výsledky. A PISA z posledného cyklu v roku 2025 ukazuje naozaj, že zlepšenie je možné. A našou úlohou je, aby sme lepšie vzdelávanie, lepšie školy dostali ku každému dieťaťu,“ uviedol.

Drucker skonštatoval, že hoci výsledky v mnohých krajinách ďalej klesajú, niektorým štátom vrátane Slovenska sa tento trend darí zvrátiť.

Chovanculiak: Výsledky môžu indikovať regresiu k priemeru

Analytik INESS Róbert Chovanculiak na rozdiel od ministra školstva nepovažuje výsledky slovenských žiakov za dôkaz výrazného zlepšenia, a to aj napriek tomu, že v porovnaní s inými krajinami, kde výsledky naďalej klesajú, si Slovensko svoju pozíciu udržalo.

„Z jedného testovania by som však určite nerobil závery o tom, že sa na Slovensku zmenil dlhodobý trend vo vzdelávaní, a už vôbec nie o tom, že za zlepšením stoja konkrétne školské reformy, ako to prezentuje minister. To je podľa mňa veľmi účelová interpretácia,“ zhodnotil analytik.

Podľa Chovanculiaka je predčasné pripisovať výsledky konkrétnej príčine, keďže na potvrdenie takého záveru by bol potrebný ďalší výskum alebo opakovanie trendu v ďalších testovaniach. Analytik za jedno z možných vysvetlení označil regresiu k priemeru.

„Slovenskí žiaci v posledných testovaniach dosahovali pomerne slabé výsledky, a preto je z čisto štatistických dôvodov pravdepodobné, že ďalšie meranie bude o niečo lepšie. Je to podobné ako pri priemernom žiakovi, ktorý dostane zo slovenčiny päťku. Pri ďalšej písomke je pomerne vysoká pravdepodobnosť, že jeho výsledok bude lepší – napríklad trojka,“ vysvetlil.

Tento efekt podľa neho môže čiastočne vysvetľovať aj celkové výsledky Slovenska. Ako príklad uviedol rovnaký matematický výsledok Slovenska a Fínska. Chovanculiak preto zdôraznil, že samotné porovnanie výsledkov neznamená, že Slovensko Fínsko „dobehlo“. Zároveň na príklade Fínska argumentoval, že pri reformách treba byť opatrný pri preberaní jedného vzdelávacieho modelu.

„Fínsko je ukážka toho, že si musíme dávať pozor, keď dáme všetky vajíčka do jedného košíka. Fíni stavili na jednu vzdelávaciu filozofiu, ktorá sa pravdepodobne neukázala ako správna. Aj tu na Slovensku bolo Fínsko inšpiráciou pri tvorbe reformy, takže bol by som opatrný,” upozornil Chovanculiak 10. septembra v relácii Braňo Závodský naživo s tým, že len jeden prístup k vzdelávaniu, nemusí byť ten správny.

Naopak, Anglicko s tradičnejším prístupom založeným na osvojovaní si vedomostí a priamych inštrukciách si podľa analytika v posledných rokoch dokázalo výsledky udržať. Chovanculiak dodal, že vo svete práve prebieha rozsiahla diskusia o najvhodnejšom prístupe k vzdelávaniu.

Vzdelávanie v dobe AI

Okrem toho Chovanculiak upozornil na skutočnosť, že dnešní žiaci vyrastajú v rýchlo sa meniacej dobe, na ktorú sa musí prispôsobiť nielen škola, ale aj spoločnosť. 

Digitálne technológie podľa neho vytvárajú kognitívne pohodlie, preto bude potrebné cielene rozvíjať schopnosti, ktoré technológie nahrádzajú, a experimentovať s rôznymi spôsobmi ich využívania v školách. Zároveň zdôraznil, že neexistuje jedno správne riešenie a plošná reforma nemusí dokázať odhaliť potenciál všetkých žiakov.

Exminister školstva a poslanec za KDH Ján Horecký hovorí o potrebe vychovávať všestranne rozvinutých ľudí bez extrémov. Odmieta však úplné upúšťanie od memorovania a rozvoja pamäti. 

Podľa neho treba hľadať rovnováhu medzi tradičným vzdelávaním a využívaním moderných technológií a umelej inteligencie. Zároveň by sa kurikulárna reforma mala priebežne vyhodnocovať a upravovať podľa nových poznatkov a potrieb doby.

„Preto som dal kurikulárnej reforme už do vienka, že sa musí robiť revízia každý rok pri nábehu a potom po každom cykle, lebo už nikdy to nebude tak, že je hotová reforma na 15, 20 rokov,” objasnil exminister.

Viac ako tretina žiakov nedosiahla základnú úroveň čitateľskej gramotnosti

Odborník na vzdelávanie Juraj Hipš považuje za alarmujúce, že viac ako tretina slovenských 15-ročných žiakov nedosiahla základnú úroveň čitateľskej gramotnosti, pričom medzi žiakmi učebných odborov bez maturity ide takmer o ôsmich z desiatich.

„PISA opäť potvrdzuje, že jednou z najväčších výziev Slovenska je priepastný rozdiel medzi deťmi spôsobený socioekonomickými podmienkami. Patríme v tejto oblasti medzi najhoršie krajiny. Inak povedané, naše školstvo nedáva veľkú šancu uspieť dieťaťu, ktoré doma nemá vlastnú izbu, knihy, vzdelaných rodičov alebo peniaze na doučovanie,“ napísal na sociálnej sieti.

Hipš skonštatoval, že ak o životných šanciach dieťaťa rozhoduje miesto, kde sa narodí, Slovensko čelí vážnemu problému. Takéto rozdiely podľa jeho slov zároveň prispievajú k polarizácii a fragmentácii spoločnosti.

„Poslaním školstva musí byť pomáhať budovať súdržnú spoločnosť a podporiť aj tých najslabších. Toto je jedna z najväčších výziev, pred ktorou stojíme,“ uzavrel Hipš.

Trénujte si mozog s našimi hrami! Sudoku, šachové úlohy, hľadanie rozdielov, solitaire HRAŤ ▶ ZDIEĽAŤ ČLÁNOK