Zdravie

Pasívne fajčenie: aj najmenšia dávka škodí vášmu nenarodenému dieťaťu

Pasívne fajčenie počas tehotenstva nezostáva bez následkov. Americkí vedci varujú pred tým, že aj minimálne vystavenie sa dymu môže u dieťaťa spôsobiť trvalé biologické zmeny. Na baleniach cigariet je síce uvedené upozornenie „Fajčenie škodí zdraviu“, avšak pasívne fajčenie nie je o nič menej škodlivé.

K tomuto záveru dospeli vedci v americkej Virgínii. Vo svojej štúdii pozorovali epigenetické zmeny u detí, ktorých matky boli počas tehotenstva vystavené tabakovému dymu (aj pasívne). Ďalšie štúdie zároveň naznačujú zvýšené riziko astmy a ADHD v neskoršom živote.

Takmer štvrtina tehotných žien uvádza, že boli vystavené pasívnemu fajčeniu – doma, na pracovisku alebo u priateľov či príbuzných. Nové vedecké údaje naznačujú, že aj najmenšie množstvo tabakového dymu môže u detí spôsobiť epigenetické zmeny – t.j. k zmeny v spôsobe regulácie génov. Tieto zmeny by mohli zvýšovať riziko vývojových porúch a vyskýtu niektorých druhov rakoviny.

Genetické zmeny pozorované už od narodenia

Americkí vedci pod vedením profesora Bernarda Fuemmelera uskutočnili štúdiu s cieľom vyhodnotiť škodlivosť pasívneho fajčenia. Po prvýkrát preukázali súvislosť medzi pasívnym vystavením tabakovému dymu počas tehotenstva a epigenetickými modifikáciami ovplyvňujúcimi gény zapojené do určitých ochorení od narodenia. Ich výsledky boli publikované vo vedeckom časopise Environmental Health Perspectives.

Štúdia potvrdzuje predpoklad, že mnohé choroby dospelých majú svoj pôvod v environmentálnych faktoroch – strese, nevyváženej strave, znečistení ovzdušia alebo tabakovom dyme – a tie pôsobia už v ranom štádiu vývoja.

„Neexistuje žiadna bezpečná hodnota“

Profesor Fuemmeler a jeho tím analyzovali údaje od 79 tehotných žien, ktoré sa v rokoch 2005 až 2011 zúčastnili štúdie epigenetiky novorodencov (Newborn Epigenetics Study – NEST). U všetkých z nich zistili v prvom trimestri tehotenstva prítomnosť kotinínu v krvi – vedľajšieho produktu nikotínu. Namerané koncentrácie sa pohybovali od hodnoty zodpovedajúcej „takmer žiadnej expozícii“ až po hodnotu zodpovedajúcu pasívnemu fajčeniu.

Po pôrode boli odobraté vzorky z pupočníkovej krvi, ktorá cirkuluje medzi plodom a placentou. Aby identifikovali možnú súvislosť medzi hladinami kotinínu u matky počas tehotenstva a epigenetickými profilmi novorodencov pri narodení, výskumníci vykonali celogenómovú epigenomickú asociačnú štúdiu (EWAS).

Keď boli hladiny kotinínu vyššie, novorodenci častejšie vykazovali epigenetické markery na génoch podieľajúcich sa na vývoji mozgových funkcií, ale aj na génoch spojených s cukrovkou a rakovinou.

„Budúcim matkám všeobecne odporúčame, aby sa vyhýbali akémukoľvek vystaveniu dymu. Aj malé množstvo pasívneho fajčenia ovplyvňuje epigenetické markery biologických dráh súvisiacich s chorobami. To neznamená, že každé dieťa, ktoré je vystavené dymu, nutne ochorie, ale celkové riziko sa zvyšuje,“ vysvetlil prof. Fuemmeler v tlačovej správe.

Znečistenie ovzdušia a pasívne fajčenie: trvalé účinky na dieťa

Podľa výskumníkov sa tieto markery môžu prejaviť abnormálne vysokým alebo nedostatočným počtom molekúl viazaných na DNA. Táto väzba určuje dostupnosť génu: ak je silne „uzamknutý“, bude menej aktivovaný; ak je naopak „voľnejší“, môže byť nadmerne exprimovaný. Nerovnováha v jednom alebo druhom smere môže podporovať vznik chorôb.

Aby potvrdili svoje pozorovania, tím zopakoval štúdiu na ďalšej skupine 115 žien. Boli identifikované dve ďalšie súvislosti medzi hladinami kotinínu u matiek a potenciálnymi dlhodobými poškodeniami u detí.

Prvá epigenetická modifikácia sa týkala génov súvisiacich so zápalmi a cukrovkou. Druhá modifikácia ovplyvňovala funkcie súvisiace s kardiovaskulárnym a nervovým systémom. Vedci vylúčili vplyv ďalších faktorov vrátane etnického pôvodu, veku matky alebo počtu predchádzajúcich detí.

„Táto štúdia ukazuje, aký dôležitý je vzduch, ktorý dýchame,“ zdôraznil prof. Fuemmeler. „Platí to rovnako pre naše domovy, ako aj pre životné prostredie vo všeobecnosti. Opatrenia na ochranu kvality ovzdušia obmedzujú expozíciu dymu na verejných miestach a pri tehotných ženách môžu mať trvalý pozitívny vplyv na zdravie detí.“

Astma a ADHD: následky, ktoré sa môžu prenášať z generácie na generáciu

K podobným záverom dospeli aj vedci z nemocnice Mount Sinai v New Yorku. Tím Dr. Rosalindy Wrightovej uvádza v časopise American Journal of Respiratory and Critical Care Medicine, že deti, ktorých matky boli počas tehotenstva vystavené vysokej koncentrácii ultrajemných častíc pochádzajúcich zo znečistenia ovzdušia, mali zvýšené riziko astmy. V Spojených štátoch tieto častice ešte nepodliehajú špecifickým predpisom ani systematickému monitorovaniu.

Približne 18 % detí narodených týmto matkám ochorelo na astmu pred nástupom do školy. Pre porovnanie, v USA trpí astmou iba okolo 7 % detí. To zodpovedá zvýšeniu rizika približne 2,5 krát, ak bolo dieťa vystavené znečisteniu ovzdušia, a to aj pred narodením.

Väčšina diagnóz astmy sa vyskytla krátko po dosiahnutí veku troch rokov. Obzvlášť citlivé na vystavenie ultrajemným časticiam sa ukázali dievčatá, ak ich matky boli týmto časticiam vystavené na konci tehotenstva. Presné mechanizmy stále nie sú úplne objasnené. Vedci dospeli k záveru (nezávisle od práce tímu profesora Fuemmelera), že znečistenie životného prostredia môže zmeniť alebo ovplyvniť niektoré regulačné systémy organizmu.

Medzitým výskumníci pod vedením profesora Lizi Lina z univerzity Sun Yat-sen v čínskom Guangzhou preukázali súvislosť medzi pasívnym fajčením a ADHD (porucha pozornosti s hyperaktivitou alebo bez nej). Vo vedeckom časopise JAMA Network Open informovali o „vyššej pravdepodobnosti“ výskytu symptómov a podtypov ADHD u detí vystavených znečisťujúcim látkam pred alebo po narodení.

Článok bol preložený z francúzskej edície Epoch Times.

ZDIEĽAŤ ČLÁNOK