Zaujímavosti » História

Parížska komúna: Keď duch komunizmu zostúpil na Zem

Tak ako lievikovitý oblak túžiaci dotknúť sa zeme, aby sa stal tornádom, sa duch komunizmu vznášal na začiatku roku 1871 nad Európou.

Parížska komúna, krvavé povstanie trvajúce 73 dní, sa stala prvým pozemským domovom komunizmu. Duch sa zhmotnil, rozpútalo sa tornádo. 

„Je tu duch, ktorý straší Európu,“ napísal Karl Marx v „Komunistickom manifeste“. V Paríži tento prízrak získal oporný bod, z ktorého mohol v nasledujúcich desaťročiach rozpútať svoj smrtiaci vír deštrukcie a zabíjania.

Parížsku komúnu Marx zakrátko odobril ako prvú proletársku revolúciu alebo „diktatúru proletariátu“. Mala výrazný vplyv na nasledujúce generácie a slúžila ako vzor pre Lenina a Maa, ktorí ju študovali a čerpali z nej “múdrosť”.

Vriaci kotol

Európa v polovici 19. storočia bola ako vriaci kotol bublajúci mnohými revolučnými teóriami, vrátane socializmu a komunizmu.

Parížska komúna vznikla ako dôsledok francúzsko-pruskej vojny a konca druhého cisárstva vo Francúzsku. Paríž počas vojny bránila ľudová milícia – Národná garda. Tá nepovolila, aby ju na konci vojny vystriedala regulárna francúzska armáda. Armáda a novozvolená parlamentná vláda sa 18. marca 1871 dočasne stiahli do Versailles.

Ľavicový americký autor George B. Benham vo svojej knihe z roku 1898 „Proletárske povstanie: História Parížskej komúny z roku 1871“ vysvetľuje: „Desiatky tisíc členov Národnej gardy, zložených výlučne z robotníkov, pod kontrolou voleného orgánu pozostávajúceho takmer výlučne z robotníkov, dávajú povstaniu nepochybne proletársky charakter.“

„Jeho význam sa dá len ťažko prekonať,“ napísal Benham. „Bol to stret síl, ktoré sa ešte mali stretnú vo väčších akciách na širších poliach. Je to história najväčšieho povstania ‚slobodných‘ robotníkov, aké kedy svet videl.“

Povstanie k sebe priviedlo rôzne socialistické a revolučné skupiny. Jeho aktéri a ich akcie zodpovedajú opisu „diktatúry proletariátu“, ktorej sa oddal Marx. Duch komunizmu zostúpil na Zem.

Vodca povstania, Louis Auguste Blanqui, bol francúzsky socialista. Do jeho predchádzajúceho pokusu o revolúciu – blanquistické povstanie z roku 1839 – sa zapojila aj Liga spravodlivých. Tá sa neskôr v roku 1847 zlúčila s Komunistickým korešpondenčným výborom, na čele ktorého stáli Marx a Engels, a spoločne pod vedením týchto dvoch mužov vytvorili Zväz komunistov. Tam Marx a Engels napísali svoj „Komunistický manifest“.

Plody povstania

Parížska komúna zanikla počas „Krvavého týždňa“ (21. – 28. mája 1871), keď sa regulárna armáda vrátila a prevzala kontrolu nad hlavným mestom. Podľa doterajších informácií armáda zabila viac ľudí než predstavitelia a sympatizanti komúny.

Avšak komunardi naplno ukázali svoju zločineckú povahu rozsiahlym zabíjaním a devastáciou majetku v čase, keď sa armáda zmocňovala Paríža.

Počas Krvavého týždňa nespočetné stĺpy dymu sťažovali dýchanie, keďže komunardi podpálili množstvo verejných budov a súkromných domov. Súčasné odhady uvádzajú, že mohla byť zničená štvrtina Paríža.

Boli zničené umelecké poklady. Obrovské množstvo kultúrneho dedičstva, zhromaždeného v Paríži a predstavujúceho to najlepšie z ľudstva za stovky rokov, bolo rozbité alebo skončilo v plameňoch. Obrazy, sochy, pergameny, architektúra – všetko bolo nenávratne stratené.

Navyše komunardi chladnokrvne zastrelili desiatky nevinných rukojemníkov, vrátane kňazov a arcibiskupa. Zbavili sa podozrivých špiónov, keď im zviazali ruky a nohy a vhodili ich do Seiny.

Všetky tieto deštruktívne a ohavné postupy v budúcnosti slúžili ako vzor pre nasledujúce proletárske revolúcie.

Inšpirácia pre Rusov a Číňanov

Vladimír Lenin obdivoval Parížsku komúnu. V deň, keď boľševická vláda v Moskve prekonala trvanie Parížskej komúny, od radosti tancoval v snehu. Napísal: „My sme len trpaslíci sediaci na ramenách tých obrov.“ Leninova hrobka bola ozdobená červenou vlajkou z Komúny.

Edward S. Mason zhrnul názory v Sovietskom zväze, keď v roku 1930 napísal históriu Komúny: „Parížska komúna nie je len slávnou a inšpirujúcou epizódou v histórii proletárskeho hnutia, nielenže poskytla socialistickým revolucionárom neoceniteľné lekcie revolučnej taktiky, ale aj položila základy formy proletárskej vlády, ktorá sa mala plne rozvinúť v komunistickom Rusku.“

Smrť miliónov nevinných ľudí počas vlád Lenina a jeho nástupcov je len dôkazom pokračovania v dedičstve Komúny.

Parížsku komúnu študoval aj Mao Ce-tung, pričom niektoré aspekty jeho Kultúrnej revolúcie (1966 – 1976) boli priamo inšpirované komunardmi.

Dnešní komunisti stále považujú Parížsku komúnu za svojho predchodcu, prvé zhmotnenie komunistickej teórie. Jej dedičstvo a deštruktívny odkaz sa tiahne až do dneška. Takmer 150 rokov po zostúpení na Zem sa deštruktívne tornádo stále zúrivo krúti.

Odhaduje sa, že komunizmus zabil najmenej 100 miliónov ľudí, napriek tomu jeho zločiny neboli úplne zdokumentované a jeho ideológia stále pretrváva. Epoch Times sa snaží odhaliť históriu a presvedčenia tohto hnutia, ktoré je od svojho objavenia sa zdrojom tyranie a ničenia.

Článok bol preložený z americkej edície Epoch Times.

ZDIEĽAŤ ČLÁNOK