Svet » EÚ

Ospravedlňujeme sa, že sme klamali: historické priznanie maďarských verejnoprávnych médií otvára novú kapitolu po ére Viktora Orbána

Obraz, ktorý bol ešte donedávna v členskom štáte Európskej únie (EÚ) takmer nepredstaviteľný, sa minulý týždeň v utorok popoludní stal skutočnosťou. Vysielanie maďarskej verejnoprávnej televízie M1 sa náhle prerušilo a na obrazovke sa objavil čierny podklad s krátkym oznamom:

„Verejnoprávne médiá nemôžu klamať. Ospravedlňujeme sa, že sme to robili toľko rokov. Verejnoprávne médiá sa teraz transformujú, aby boli v budúcnosti nezávislé a dôveryhodné. Spravodajstvo je dočasne pozastavené. Zostaňte s nami!“

Rovnaké opatrenie zasiahlo aj maďarský verejnoprávny rozhlas Kossuth. Namiesto správ zaznela klasická hudba skladateľa Bélu Bartóka, zatiaľ čo nové vedenie začalo pripravovať rozsiahlu reformu verejnoprávnych médií. 

Podľa BBC ide o jeden z prvých veľkých krokov novej vlády premiéra Pétra Magyara po aprílových parlamentných voľbách, v ktorých po šestnástich rokoch skončila vláda Viktora Orbána.

Nešlo pritom iba o technickú prestávku vo vysielaní. Niekoľkovetné ospravedlnenie predstavovalo vôbec prvé oficiálne vyhlásenie vedenia maďarských verejnoprávnych médií, že počas predchádzajúcich rokov nedokázali napĺňať štandardy nestranného a dôveryhodného spravodajstva. Práve preto vyvolalo mimoriadnu pozornosť nielen v Maďarsku, ale aj v zahraničí.

Otázkou však nie je iba to, prečo sa verejnoprávne médiá ospravedlnili. Oveľa dôležitejšie je pochopiť, ako sa krajina, ktorá bola ešte pred pätnástimi rokmi považovaná za jednu z najstabilnejších demokracií strednej Európy, dostala do situácie, keď sa dôveryhodnosť jej verejnoprávneho vysielania stala témou celoeurópskej diskusie.

Médiá ako jeden z pilierov Orbánovej moci

Kritici predchádzajúcej vlády verejnoprávnym médiám dlhodobo vyčítali jednostranné spravodajstvo, minimálny priestor pre opozíciu a systematické preberanie vládnej rétoriky pri témach migrácie, EÚ či vojny na Ukrajine.

Kontrola nad médiami patrila medzi najdôležitejšie piliere vlády Viktora Orbána. Krátko po volebnom víťazstve v roku 2010 prijala nová vláda rozsiahlu reformu mediálnej legislatívy, ktorá centralizovala verejnoprávne vysielanie pod správu fondu MTVA. Ten postupne prevzal výrobu spravodajstva, financovanie aj personálne riadenie verejnoprávnych televíznych a rozhlasových staníc. Kritici už vtedy upozorňovali, že nový model oslabuje redakčnú nezávislosť a vytvára priestor na politický vplyv nad obsahom vysielania.

Druhým významným medzníkom bol rok 2018. Pod strechu novovzniknutej nadácie Central European Press and Media Foundation (KESMA) bolo bezodplatne prevedených približne 500 médií vlastnených podnikateľmi blízkymi vláde. Vláda označila transakciu za projekt „strategického národného významu“, čím ju vyňala z posudzovania protimonopolným úradom. Podľa Reportérov bez hraníc sa následne približne 80 % maďarského mediálneho trhu ocitlo pod priamym alebo nepriamym vplyvom subjektov lojálnych vládnej strane Fidesz.

„Počas 16-ročnej vlády premiéra Viktora Orbána sa verejnoprávne vysielanie premenilo na propagandistický stroj a niekoľko súkromných médií bolo prevzatých alebo umlčaných,“ píše organizácia Reportéri bez hraníc (RSF).

Vývoj v Maďarsku je pozorne sledovaný aj preto, že diskusia o postavení verejnoprávnych médií prebieha aj v ďalších krajinách strednej Európy vrátane Slovenska. Otázka ich nezávislosti sa v posledných rokoch stala jednou z významných tém celoeurópskej debaty o stave demokracie.

Organizácia Reportéri bez hraníc dlhodobo upozorňovala na to, že Maďarsko zaznamenalo jeden z najprudších prepadov slobody médií v EÚ. Krajina sa prepadla z 23. miesta v rebríčku slobody tlače v roku 2010 na 74. miesto v roku 2026. Pre porovnanie, Slovensko sa v aktuálnom rebríčku nachádza na 37. mieste, zatiaľ čo v roku 2010 bolo na 35. priečke. Na rozdiel od Maďarska tak nezaznamenalo porovnateľne výrazný prepad.

Podobné závery obsahujú aj každoročné hodnotenia organizácie Freedom House. Tá upozorňuje, že maďarská vláda počas rokov systematicky zvýhodňovala provládne médiá prostredníctvom štátnej reklamy a sponzoringu, zatiaľ čo nezávislé redakcie čelili rastúcim ekonomickým problémom.

Organizácia Freedom House napísala, že Orbánova vláda stigmatizovala mimovládne organizácie ako „zahraničných agentov“ alebo „Sorosových agentov“ a často ich obviňovala z vývoja, ktorý bol pre vládu nepriaznivý alebo ktorý sa v očiach verejnosti považoval za nepopulárny. 

Na podobné problémy opakovane upozorňovala aj Európska komisia vo svojich každoročných správach o stave právneho štátu. V hodnotení Maďarska dlhodobo poukazovala na pretrvávajúce obavy týkajúce sa plurality médií, transparentnosti vlastníckych vzťahov, nezávislosti verejnoprávnych médií a spôsobu prideľovania štátnej reklamy.

Podľa odborníkov bude oveľa ťažšie obnoviť dôveru

Samotné ospravedlnenie verejnoprávnych médií vyvolalo silné reakcie doma aj v zahraničí. Premiér Péter Magyar označil tento deň za „historický“. 

„Dnes sa skončilo vysielanie propagandy vo verejnoprávnych médiách. Klamali ráno, klamali večer, klamali na každej frekvencii. To je teraz minulosť,“ napísal na sociálnej sieti.

Euronews pripomína, že nové vedenie médií zároveň odvolalo viacerých manažérov zodpovedných za spravodajstvo a začalo pripravovať reorganizáciu redakcií s cieľom obnoviť ich nezávislosť.

Keno Verseck z nemeckej televízie Deutsche Welle konštatuje, že žiadne iné verejnoprávne médiá v EÚ v ostatných desaťročiach nezverejňovali lži, nenávisť a propagandu v takomto rozsahu, pričom obsah sa nezriedka podobal produkcii ruských štátnych médií.

„Uveďme len niekoľko príkladov – kriminálni arabskí a africkí migranti, ktorí znásilňujú bezbranné maďarské dievčatá; americký miliardár so židovskými maďarskými koreňmi, ktorý ničí kresťanskú identitu Maďarska; indoktrinácia detí ‚LGBTQ propagandou‘ zo strany EÚ; ukrajinský mafiánsky štát, ktorý chce obetovať mladšiu maďarskú generáciu vo vojne a okradnúť milióny maďarských dôchodcov,“ napísal vo svojom článku.

Odborníci však zároveň upozorňujú na skutočnosť, že návrat dôvery verejnosti môže trvať celé roky, pretože dôveryhodnosť médií sa buduje podstatne pomalšie, než sa stráca. 

Ágnes Urbánová, riaditeľka organizácie Mérték Media Monitor, patrí medzi najuznávanejšie odborníčky na maďarské médiá. Už vo februári upozornila, že existencia nezávislých médií by sa nemala zamieňať so zdravým mediálnym prostredím. „Prežívajú napriek systému, nie vďaka nemu. To robí z Maďarska kritický testovací prípad slobody médií v Európskej únii,“ uviedla Urbánová.

Robert Németh z Media and Journalism Research Center v správe za rok 2025 uviedol, že model ovládania médií v Maďarsku bol najsilnejší, aký sa kedy v EÚ vyvinul, čo má podľa neho vážne dôsledky pre slobodnú, nezávislú a pluralitnú žurnalistiku.

Kritika zo strany Fideszu

Predstavitelia strany Fidesz označili zásahy novej vlády za politickú čistku. Bývalý premiér Orbán vyhlásil, že ide o útok na slobodu slova, a svojich priaznivcov vyzval, aby sledovali súkromnú televíziu Hír TV, ktorá zostáva blízka bývalému vládnemu táboru. Orbán tiež označil reformu verejnoprávnych médií za „despotický krok“ novej vlády.

Kritiku vyslovil aj opozičný poslanec Balázs Németh, ktorý bol v minulosti moderátorom správ Hirado. Televízia Deutsche Welle upozornila, že po tom, čo minulý týždeň verejnoprávna M1 zverejnila ospravedlnenie, Németh na sociálnej sieti napísal: „Maďarská demokracia je mŕtva.“

Naopak, predstavitelia novej vlády tvrdia, že nejde o politické ovládnutie médií, ale o odstránenie systému, ktorý podľa nich slúžil jednej strane.

Viac než len symbol?

Ospravedlnenie maďarských verejnoprávnych médií predstavuje silné gesto, ktoré nemá v novodobých dejinách EÚ obdobu. Samotný nápis na obrazovke však ešte nezaručuje nezávislé spravodajstvo.

Skutočným testom bude až to, či sa novému vedeniu podarí vytvoriť redakcie odolné voči politickým tlakom bez ohľadu na to, kto bude v budúcnosti vládnuť. Práve schopnosť verejnoprávnych médií slúžiť celej spoločnosti, a nie aktuálnej politickej moci, bude rozhodovať o tom, či sa ospravedlnenie z júla 2026 stane iba symbolickou epizódou alebo začiatkom skutočnej obnovy dôvery.

Otázkou zostáva, či sa novej vláde podarí presvedčiť verejnosť, že reforma nebude znamenať iba výmenu jednej politickej kontroly za inú. Skutočne nezávislé verejnoprávne médiá totiž neslúžia vláde ani opozícii, ale občanom. Ich úlohou nie je podporovať politickú moc, ale kontrolovať ju bez ohľadu na to, kto práve stojí na čele štátu.

Ak sa Maďarsku podarí vytvoriť systém odolný voči budúcim politickým zásahom, môže sa súčasná reforma stať jedným z najvýznamnejších míľnikov vo vývoji médií v strednej Európe od pádu komunistických režimov. Ak však zostane len pri personálnych zmenách a symbolických gestách, historické ospravedlnenie bude pripomínať skôr silný mediálny moment než začiatok skutočnej obnovy dôvery vo verejnoprávne médiá.

Trénujte si mozog s našimi hrami! Sudoku, šachové úlohy, hľadanie rozdielov, solitaire HRAŤ ▶ ZDIEĽAŤ ČLÁNOK