Nedeľa 21. júla, 2024
Na archívnej snímke, ktorú zverejnila ruská agentúra Sputnik, ruský prezident Vladimir Putin sa stretáva s maďarským premiérom Viktorom Orbánom v Kremli v Moskve 5. júla 2024. (Foto: VALERY SHARIFULIN/POOL/AFP via Getty Images)

Orbánova návšteva v Moskve vyvolala rozruch – podrobnosti o rokovaniach

Ruský prezident Vladimir Putin a maďarský premiér Viktor Orbán intenzívne rokovali v Moskve. Cesta do Ruska v piatok 5. júla bola súčasťou „mierovej misie“ maďarského premiéra. Návšteva Putina nebola dohodnutá s Európskou úniou a Bruselu sa nepáči.

Tlačová konferencia po rokovaniach

Po takmer trojhodinových rozhovoroch v Moskve ruská hlava štátu na tlačovej konferencii uviedla, že s Orbánom podrobne diskutovala o možných spôsoboch riešenia konfliktu na Ukrajine. „Nepochybne došlo k veľmi dôkladnej, priamej a otvorenej výmene názorov na aktuálne medzinárodné otázky. To zahŕňa aj konflikt na Ukrajine,“ povedal Putin.

Orbán predtým v utorok 2. júla rokoval v Kyjeve s ukrajinským prezidentom Volodymyrom Zelenským. Orbán tu pricestoval sám a nie v mene EÚ. Zdôraznil to v rozhlasovom rozhovore, ktorý poskytol v piatok ráno pred začiatkom cesty. Svoju úlohu vo vojne na Ukrajine vníma ako úlohu akéhosi sprostredkovateľa. Orbán zdôraznil, že „mier nepríde sám od seba“.

„Mier príde, ak ho niekto vytvorí. Maďarsko však za to nemôže prevziať zodpovednosť, pretože na to nemáme mandát ani medzinárodnú politickú váhu. […] Môžeme však byť dobrým nástrojom na vydláždenie cesty k mieru, […] ktorá by sa mohla skončiť prímerím a mierovými rokovaniami,“ povedal Orbán pred svojou cestou do Moskvy.

Na piatkovej tlačovej konferencii maďarská hlava štátu povedala: „V súčasnosti je to veľmi dôležité: „Mier bol základom rozvoja Európy. Teraz však máme už dva a pol roka vojnu, ktorá nám spôsobuje veľké ťažkosti. Necítime sa bezpečne. Vidíme obrazy vojny a ničenia.“

Orbán poukázal aj na problémy hospodárskej konkurencieschopnosti spôsobené konfliktom. Zároveň povedal, že „mier nemôžeme dosiahnuť bez dialógu a diplomatických kanálov“.

Tri otázky pre Putina

Počas rozhovorov položil maďarský premiér ruskému prezidentovi Putinovi tri zásadné otázky: „Čo si myslíte o mierových plánoch a formátoch rokovaní, ktoré sú na stole? Čo si myslíte o prímerí a možných mierových rozhovoroch a kedy sú tieto možnosti možné? Čo si myslíte o povojnovom európskom bezpečnostnom systéme?“

Putinove odpovede na tieto otázky neboli zverejnené. Orbán však prisľúbil, že o svojej ceste a následných rozhovoroch bude podrobne hovoriť s predstaviteľmi EÚ a NATO. Jednu vec však povedal vopred: „Pozície sú od seba vzdialené.“ Na dosiahnutie mieru je potrebných ešte veľa krokov.

Prvý dôležitý krok k dialógu sa však už urobil. Viktor Orbán bol prvou západnou hlavou vlády, ktorá navštívila Moskvu od vypuknutia vojny.

Putin chce úplné a konečné ukončenie konfliktu

Ruský prezident Putin na tlačovej konferencii uviedol, že Orbán počas rokovaní v Moskve vyzval na prímerie. To by vytvorilo podmienky na rokovania o Ukrajine. Putin sa k otázke prímeria vyjadril kriticky. Označil ho za „nebezpečné“ pre Rusko.

Ruská federácia má vlastné predstavy o tom, ako ukončiť vojnu. Krátke prerušenie bojov nestačí, pretože Kyjev by podľa Putina využil prímerie na preskupenie svojich ozbrojených síl.

„Rusko bojuje za konečné a úplné ukončenie konfliktu,“ povedal šéf Kremľa. Putin už načrtol podmienky ukončenia vojny: Ukrajina musí úplne stiahnuť svoje jednotky z Doneckej, Chersonskej, Luhanskej a Záporožskej oblasti.

Ruská hlava štátu však uviedla, že druhej strane chýba vôľa ukončiť konflikt:Ukrajinské vedenie vôbec nemá záujem zastaviť bojové akcie, dodal Putin. Aby sa tak stalo, musel by sa zrušiť vojnový stav, čo by viedlo k voľbám na Ukrajine – ktoré sa zatiaľ kvôli vojne nekonali. A: „Šance súčasného ukrajinského vedenia na víťazstvo vo voľbách sa blížia k nule,“ povedal Putin.

Kritika aj chvála

Návšteva maďarského premiéra vyvolala v EÚ rozruch. Vrcholní politici cestu kritizovali ako „nezodpovednú“ a škodlivú pre úsilie o dosiahnutie mieru prijateľného pre Ukrajinu – najmä preto, že Maďarsko prevzalo šesťmesačné rotujúce predsedníctvo Rady ministrov EÚ len minulý pondelok. Kritika prišla aj z Ukrajiny.

Viacerí predstavitelia EÚ vrátane predsedu Európskej rady Charlesa Michela a poľského premiéra Donalda Tuska Orbánovu cestu ostro kritizovali. Úradujúci predstaviteľ EÚ pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku Josep Borrell sa tiež dištancoval od stretnutia Orbána s Putinom.

Predsedníčka Európskej komisie Ursula von der Leyenová dala jasne najavo, že Orbánovu sólo akciu považuje za ohrozenie dôveryhodnosti Európskej únie. „Iba jednota a odhodlanie vydláždia cestu ku komplexnému, spravodlivému a trvalému mieru na Ukrajine,“ uviedla. „Ústupky Putina nezastavia.“

Generálny tajomník NATO Jens Stoltenberg a kancelár Olaf Scholz naopak reagovali pomerne opatrne. Scholz len spresnil, že Orbán cestoval k Putinovi ako predseda maďarskej vlády, a nie ako predstaviteľ zahraničnej politiky EÚ.

Stoltenberg v Bruseli vysvetlil, že Maďarsko o tejto ceste vopred informovalo alianciu. Zdôraznil, že je dôležité, aby sa všetci zhodli na tom, že Rusko je v konflikte s Ukrajinou agresorom a že treba rešpektovať územnú celistvosť a zvrchovanosť. Orbán nezastupoval NATO na stretnutiach s Putinom. Bolo tiež jasné, že len Ukrajina môže rozhodnúť, aké podmienky mierových rokovaní sú pre ňu prijateľné.

Ukrajinské ministerstvo zahraničných vecí tiež kritizovalo Orbánovu cestu do Moskvy. „Pripomíname, že zásada ‚žiadne dohody o Ukrajine bez Ukrajiny‘ zostáva pre našu krajinu nedotknuteľná, a vyzývame všetky štáty, aby ju prísne dodržiavali,“ napísal úrad v Kyjeve. Cesta sa uskutočnila bez súhlasu Kyjeva a nebola koordinovaná s ukrajinskou stranou.

Orbánova návšteva v Moskve sa však stretla aj s pochvalou. Bývalý rakúsky kancelár Sebastian Kurz povedal maďarským médiám: „Orbánovo úsilie ponúka šancu pohnúť sa správnym smerom“.

Bývalý francúzsky prezident Nicolas Sarkozy v rozhovore pre noviny „Mandiner “ povedal: „Rusko-ukrajinská vojna nemá vojenské riešenie. Ruský minister zahraničných vecí to už zdôraznil. V konečnom dôsledku sa musia rozhodnúť strany. Prvým krokom je však obnovenie komunikačných kanálov. Maďarský premiér robí správne, keď sa o to usiluje.“

Pôvodný článok

Prečítajte si aj