Streda 24. júla, 2024
Maďarský premiér Viktor Orbán sa rozpráva s ukrajinským prezidentom Volodymyrom Zelenským počas samitu Európskej rady v sídle EÚ v Bruseli 27. júna 2024.

Prečo Ukrajina odmieta Orbánov návrh prímeria

Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj odmietol maďarský návrh na prímerie na Ukrajine. Viktor Orbán tento návrh predniesol v utorok 2. júla na návšteve v Kyjeve. Orbánova predstava bola, že prímerie by urýchlilo mierové rokovania a zastavilo ďalšie krviprelievanie. Ukrajina to však odmieta.

Podľa denníka Kyiv Independent zástupca šéfa ukrajinskej prezidentskej administratívy Ihor Žovka uviedol, že stretnutie v Kyjeve dalo Viktorovi Orbánovi len „príležitosť vyjadriť svoje myšlienky“. Ukrajinský prezident si ho vypočul a na oplátku vysvetlil ukrajinské stanovisko, „ktoré je jasné, zrozumiteľné a známe“. Prímerie by hralo do karát iba Rusom, zdôraznil Žovka.

Zelenskyj a jeho stúpenci odmietli prímerie. Zároveň však na strane spojencov existujú nezhody v otázke budúceho financovania vojny na Ukrajine.

Návrh na prímerie zamietnutý

Podľa správy denníka Kyiv Independent ukrajinské vedenie odmietlo myšlienku prímeria už skôr. Prímerie by vraj prispelo len k tomu, aby Rusko mohlo v pokoji premiestniť svoje ozbrojené sily.

Aj z príspevku Mihajla Podoljaka na X vyplýva, že ukrajinská vláda je proti prímeriu. Po stretnutí s Orbánom v Kyjeve poradca ukrajinského prezidenta napísal, že navrhované prímerie je „jednoduché a primitívne“. Poradca uviedol, že Rusko prostredníctvom „podivných sprostredkovateľov“ žiada, aby sa na jeho území neútočilo, pričom na hraniciach zhromažďuje ďalšie prostriedky na ďalší útok na Ukrajinu.

„Veľmi zaujímavé návrhy: Ukrajina by mala okamžite jednostranne zastaviť paľbu (sarkazmus). Najmä by sa mali zastaviť útoky ničivými zbraňami dlhého doletu. Najmä útoky na územia okupované Ruskom a v ruských pohraničných oblastiach,“ povedal Podoljak.

Diplomat upozornil, že Rusko môže medzitým pokračovať v útokoch. Ruský minister zahraničných vecí Sergej Lavrov opakovane vyhlásil, že by išlo len o jednostranné prímerie. Podľa toho by Rusko nezastavilo útoky na ukrajinské územie ani v prípade, že by sa začal proces rokovaní.

Ministerstvo zahraničných vecí USA o možnom prímerí

K navrhovanému prímeriu sa medzitým vyjadrili aj USA. „Existuje skutočne len jedno riešenie, a to, aby Rusko opustilo Ukrajinu,“ povedal hovorca amerického ministerstva zahraničných vecí Vedant Patel na brífingu vo Washingtone.

Patel zdôraznil, že každý národ má právo hovoriť o politike svojej krajiny a určovať ju. Napriek tomu USA a aliancia NATO dali všetkým svojim partnerom a spojencom jasne najavo jedinú pre nich prijateľnú pozíciu.

„Všetky krajiny, ktoré majú vplyv alebo zohrávajú určitú úlohu, musia vyvinúť maximálne úsilie, aby sa Rusko úplne stiahlo z Ukrajiny,“ zdôraznil Patel.

Pokiaľ ide o Orbánov návrh, Patel poznamenal, že nechá na svojich partneroch v Maďarsku, „aby Orbánove poznámky zasadili do správneho kontextu. Alebo aby ich objasnili, ak tak chcú urobiť“.

Ťažké plánovanie podpory pre Ukrajinu v NATO

Napriek „jasnému postoju“, ktorý zdôraznil Patel v súvislosti s vojnou na Ukrajine, sa zdá, že členské štáty NATO sa nezhodujú vo všetkých bodoch.

Generálny tajomník NATO Jens Stoltenberg neuspel v snahe presvedčiť spojencov, aby prijali viacročné záväzky týkajúce sa vojenskej pomoci na Ukrajine. Ako sa dozvedela nemecká tlačová agentúra „Deutsche Presse-Agentur“ od viacerých delegácií, pred samitom vo Washingtone sa 32 spojencov dokázalo dohodnúť len na poskytnutí podpory v celkovej výške najmenej 40 miliárd eur v priebehu nasledujúceho roka.

Konkrétnu dohodu o tom, ktorá krajina koľko prispeje, sa údajne nepodarilo dosiahnuť. Štáty NATO len neurčito uviedli, že úlohu by mal zohrávať hrubý domáci produkt.

Pôvodným Stoltenbergovým želaním bolo garantovať na vojnu na Ukrajine aspoň 40 miliárd eur ročne. Spravodlivé rozdelenie záťaže sa preto malo vypočítať na základe hrubého domáceho produktu jednotlivých členských štátov. To by znamenalo, že Spojené štáty, Nemecko, Veľká Británia, Francúzsko a Taliansko by platili najväčšiu časť ročnej podpory. Výsledok zasadnutia však ukázal, že dlhodobejšie plánovanie v súčasnosti nie je možné.

Orbán prisľúbil, že o svojich rozhovoroch so Zelenským podá NATO podrobnú správu. Šéf maďarskej vlády dúfa, že to pomôže pri vypracúvaní budúcich návrhov riešenia.

Maďarsko prevzalo predsedníctvo Rady Európskej únie 1. júla. Funkčné obdobie je šesť mesiacov.

Pôvodný článok

Prečítajte si aj