Svet » EÚ

Nová stratégia EÚ pre hnojivá má znížiť závislosť od dovozu a stabilizovať ceny. Podľa farmárov je však príliš pomalá

Európska komisia v máji predstavila nový akčný plán pre hnojivá (Fertiliser Action Plan), ktorého cieľom je reagovať na rast cien, vysokú závislosť Európskej únie (EÚ) od dovozu a rastúce geopolitické riziká. Po prezentácii plánu nasledovala rozsiahla rozprava europoslancov. V pléne Európskeho parlamentu v Štrasburgu zaznievala podpora posilneniu európskej výroby, ale aj kritika niektorých environmentálnych politík EÚ.

Podľa Európskej komisie už hnojivá nemožno vnímať iba ako poľnohospodársku otázku. Ide aj o potravinovú bezpečnosť, strategickú autonómiu a odolnosť európskeho hospodárstva. Komisár pre poľnohospodárstvo Christophe Hansen pri predstavovaní plánu upozornil, že ceny dusíkatých hnojív sú v súčasnosti približne o 70 % vyššie ako priemer v roku 2024 a výrazne prevyšujú úroveň spred pandémie COVID-19. 

„Hnojivá sú zásadné pre poľnohospodársku produktivitu a priamo ovplyvňujú rast plodín, ich kvalitu aj výnosy. Farmári potrebujú spoľahlivý prístup k cenovo dostupným hnojivám. Nedostatok hnojív alebo ich príliš vysoké ceny ohrozujú dostupnosť potravín v Európe aj potravinovú bezpečnosť vo svete,“ uviedol Hansen. 

Rast cien a závislosť od dovozu

Komisia upozornila, že situáciu výrazne zhoršila bezpečnostná kríza na Blízkom východe a blokáda Hormuzského prielivu. Hoci priama závislosť EÚ od dovozov z regiónu nie je dominantná, hnojivá patria medzi globálne obchodované komodity a narušenie dodávateľských trás sa rýchlo prejavuje na cenách. 

Podľa údajov, ktoré predstavil Hansen, sa približne 30 % spotreby dusíka v EÚ pokrýva dovozom. Takmer 100 % fosfátových surovín EÚ dováža najmä z Maroka a takmer 100 % potaše z Bieloruska a Ruska. Celkovo tak 70 % fosfátových hnojív a 40 % spotreby potaše pochádza zo zahraničia.

Komisia zároveň upozornila, že problémom momentálne nie je fyzický nedostatok hnojív, ale ich cena, predvídateľnosť dodávok a odolnosť trhu. Podľa Hansena už dnes vysoké ceny ovplyvňujú rozhodovanie poľnohospodárov, pričom niektorí prechádzajú na plodiny s nižšou spotrebou dusíka alebo dokonca obmedzujú výmeru obrábanej pôdy. 

„Pre úrodu v roku 2026 je väčšina potrieb pokrytá, ale obavy o rok 2027 narastajú. Do leta sa poľnohospodári musia rozhodnúť, čo budú pestovať a čím budú hnojiť,“ podotkol Hansen.

Viac európskej výroby a podpora alternatív

Akčný plán počíta s krátkodobou pomocou pre farmárov aj s dlhodobými opatreniami na posilnenie európskej výroby. Komisia chce podporiť domácu produkciu, rozvoj biologických a nízkouhlíkových hnojív, lepšie využívanie organických zdrojov živín či odstránenie prekážok na jednotnom trhu. 

Súčasťou plánu má byť aj finančná pomoc z európskej poľnohospodárskej rezervy. Hansen uviedol, že v rezerve zostáva viac ako 200 miliónov eur a Komisia plánuje túto sumu minimálne zdvojnásobiť. 

Významnú úlohu by mali zohrať aj organické a recyklované hnojivá. Komisia chce uľahčiť využívanie digestátu vznikajúceho napríklad v bioplynových staniciach a podporiť efektívnejšie hospodárenie so živinami. 

Nespokojnosť poľnohospodárov

Napriek plánu Komisie poľnohospodári protestovali pred Európskym parlamentom v Štrasburgu už v deň jeho predstavenia. Kritizovali najmä to, že akčný plán neprináša dostatočnú okamžitú pomoc. Podľa farmárov sú opatrenia príliš dlhodobé a neposkytujú rýchlu finančnú úľavu na sezónu 2026/2027, keď čelia extrémne vysokým cenám hnojív.

Najväčšia a najvplyvnejšia lobistická skupina zastupujúca poľnohospodárov a poľnohospodárske družstvá v EÚ Copa-Cogeca žiadala okamžité priame platby, dočasné pozastavenie uhlíkového cla CBAM pre sektor hnojív a väčšie zásoby lacných hnojív. Mnohí farmári varovali, že bez rýchlej pomoci budú musieť ďalej obmedzovať výmeru obrábanej pôdy a znižovať produkciu.

Široká podpora naprieč politickými skupinami

Viacerí europoslanci označili návrh za potrebný krok na posilnenie európskej potravinovej bezpečnosti. Španielska poslankyňa Carmen Crespová Díazová v mene Európskej ľudovej strany uviedla, že plán prináša konkrétne odpovede na problém dostupnosti hnojív a pripravuje Európu na budúce výzvy. Zároveň podporila otváranie nových obchodných koridorov pre zelený amoniak z Afriky a Blízkeho východu. 

Jej krajanka Cristina Maestreová z Progresívnej aliancie socialistov a demokratov upozornila, že európske poľnohospodárstvo dnes čelí trom problémom: závislosti od tretích krajín, vysokým cenám a absencii stabilného modelu rozvoja. 

Podľa Maestreovej tým, že dusíkaté hnojivá sú dnes približne o 70 % drahšie než v roku 2024, „náklady platia poľnohospodári a spotrebitelia“. Napriek výhradám označila plán Komisie za krok správnym smerom. 

Podporu vyjadril aj írsky europoslanec Ciaran Mullooly z frakcie Obnovme Európu. „Ak si farmári nemôžu dovoliť hnojivá a palivo, produkcia potravín nevyhnutne klesne a potravinová bezpečnosť bude ohrozená,“ povedal. 

Podľa Mulloolyho však poľnohospodári potrebujú pomoc už počas najbližšej zimy, nielen dlhodobé riešenia. „Úprimne vás žiadam, aby ste nám poskytli riešenia, ktoré prinesú okamžitú a praktickú úľavu pre našich poľnohospodárov budúcu zimu a budúcu jar,“ vyhlásil smerom k eurokomisárovi Hansenovi.

Roth Neveďalová navrhla začať dovážať hnojivá z Ruska a Bieloruska

Do rozpravy sa zapojila aj slovenská europoslankyňa Katarína Roth Neveďalová (Smer-SD/nezaradená), ktorá ocenila, že Európska komisia predstavila akčný plán skôr, než pôvodne avizovala. 

Podľa Roth Neveďalovej to dokazuje vážnosť situácie, ktorej čelí európske poľnohospodárstvo. „Potrebujeme hnojivá, aby sme mali potraviny v Európskej únii,“ zdôraznila počas diskusie.

Poslankyňa privítala zámer zvýšiť finančné prostriedky v poľnohospodárskej rezerve aj návrhy na väčšie využívanie digestátu a organického odpadu pri výrobe hnojív. Ako príklad uviedla Slovensko, kde by podľa nej mohli väčšiu úlohu zohrávať bioplynové stanice.

Roth Neveďalová zároveň navrhla prehodnotiť zákaz dovozu hnojív z Ruska a Bieloruska, respektíve aspoň tých surovín, ktoré EÚ nedokáže sama zabezpečiť. 

Kriticky sa však vyjadrila k úplnému prechodu na ekologické hnojenie. Podľa nej ekologické formy hnojenia prinášajú nižšie výnosy a vyššie výrobné náklady.

Kritika Zelenej dohody, ETS aj uhlíkového cla

Výrazná časť rozpravy sa sústredila na kritiku klimatických a environmentálnych opatrení EÚ. 

Český europoslanec Ondřej Knotek z frakcie Patrioti pre Európu vyhlásil, že farmári potrebujú predovšetkým lacné európske hnojivá. Podľa neho by EÚ mala zvážiť vyňatie sektora hnojív zo systému obchodovania s emisnými povolenkami ETS a zamerať sa na znižovanie cien plynu. 

„Naši farmári potrebujú lacné európske hnojivá, nie nevyhnutne zelené hnojivá,“ povedal Knotek. 

Ewa Zajączkowská-Herniková z rovnakej frakcie vyhlásila, že za rastom cien hnojív stojí Európska zelená dohoda, systém ETS a uhlíkový mechanizmus CBAM. 

„Ceny hnojív vzrástli preto, že ste zaviedli Európsku zelenú dohodu. Oplatí sa viac dovážať hnojivá než ich vyrábať v Európe,“ povedala poľská europoslankyňa.

Naopak švédska zákonodarkyňa Emma Wiesnerová z frakcie Obnovme Európu argumentovala, že problémom je práve závislosť výroby hnojív od ropy a zemného plynu. „Ceny hnojív vzrástli preto, že bol uzatvorený Hormuzský prieliv a sme závislí od ropy a plynu pri ich výrobe. Preto máme túto krízu,“ uviedla. 

Jednou z najdiskutovanejších tém bol mechanizmus uhlíkového vyrovnania na hraniciach (CBAM), ktorý má zabrániť presúvaniu výroby mimo EÚ. Viacerí poslanci žiadali jeho dočasné pozastavenie pre sektor hnojív. 

Komisia to však odmieta. Hansen upozornil, že približne 60 % hnojív sa stále vyrába v Európe a zrušenie CBAM by podľa výrobcov predĺžilo neférovú konkurenciu zo strany tretích krajín. 

„Viedlo by to k ďalším zatváraniam výrobných závodov a ešte viac by to poškodilo našu suverenitu,“ argumentoval eurokomisár, pričom poukázal na možný konkrétny prípad fabriky v Rumunsku.

Čo bude nasledovať?

Akčný plán pre hnojivá zatiaľ nepredstavuje legislatívu, ale rámec budúcich opatrení. Viaceré návrhy si budú vyžadovať nové európske predpisy a ďalšie rokovania medzi Komisiou, členskými štátmi a Európskym parlamentom. 

Eurokomisár Hansen však zdôraznil, že prioritou je zabezpečiť dostupné hnojivá pre farmárov, stabilné podmienky pre výrobcov a posilniť potravinovú bezpečnosť EÚ. 

Rozprava v Európskom parlamente zároveň ukázala, že medzi europoslancami panuje široká zhoda na potrebe znižovať závislosť EÚ od dovozu hnojív a posilňovať odolnosť európskeho poľnohospodárstva. Rozdielne názory však pretrvávajú v otázke, akú úlohu majú zohrávať klimatické politiky, uhlíkové clá či obmedzenia dovozu z Ruska a Bieloruska.

Práve tieto témy budú pravdepodobne dominovať ďalším rokovaniam o konkrétnych opatreniach, ktoré má Európska komisia na základe akčného plánu predstaviť v nasledujúcich mesiacoch. Od ich podoby bude závisieť nielen konkurencieschopnosť európskych výrobcov hnojív, ale aj náklady farmárov a v konečnom dôsledku ceny potravín pre spotrebiteľov v celej EÚ.

Trénujte si mozog s našimi hrami! Sudoku, šachové úlohy, hľadanie rozdielov, solitaire HRAŤ ▶ ZDIEĽAŤ ČLÁNOK