Svet » EÚ, USA

Nová národná bezpečnostná stratégia: čo USA požadujú od Európanov

Realizmus, pragmatizmus, vlastné záujmy a neochota hasiť požiare, ktoré založili iné krajiny: takto sa dá zhrnúť podstata novej národnej bezpečnostnej stratégie USA. Američania síce chcú zostať rozhodujúcim politickým faktorom v západnej hemisfére, ale už nechcú prevziať zodpovednosť za celý svetový poriadok – a ani NATO už nepovažujú za neobmedzene rozširovateľné.

Veľa z novej stratégie pôsobí ako Monroeova doktrína, ktorú Trumpova vláda prepracovala a aktualizovala. Výslovne sa v nej uvádza, že USA musia „byť vedúcou silou v západnej hemisfére ako podmienka našej bezpečnosti a prosperity“. To umožní Spojeným štátom sebavedome sa presadiť vo vlastnom regióne.

Novým prvkom, ktorý je špeciálne prispôsobený ére Trumpa, je v prípade súčasnej stratégie rastúci význam Číny. Tamojší komunistický režim je vnímaný ako kľúčová geopolitická výzva.

Podľa novej stratégie USA preto považujú za jednu z najdôležitejších úloh zabrániť jeho postupu na americkom kontinente. To zahŕňa zabránenie Pekingu v prístupe k dôležitým prístavom, telekomunikačným systémom a infraštruktúre v Latinskej Amerike.

Američania nechcú odpísať Európu – ale éra bianko šekov je už minulosťou

Predovšetkým pre Európu už nebudú existovať žiadne bianko šeky v oblasti bezpečnostnej politiky alebo vojenstva. Spojenci NATO budú naďalej podporovaní, avšak iba vo funkcii strategického koordinátora. Medzi riadkami zaznieva masívna kritika politických, ideologických a spoločenských vývojov, ktoré sa v Európe udiali v uplynulých desaťročiach.

Tie sú považované za príčiny krízového vývoja, ktorý podnecuje ekonomický, kultúrny a demografický úpadok, ako aj politickú polarizáciu a vojenskú eskaláciu. Napriek tomu si Američania „nemôžu dovoliť odpísať Európu“, pretože by tým zmarili svoje vlastné strategické ciele.

USA však od Európanov požadujú, aby rozšírili svoj eurocentrický pohľad a nezabúdali ani na záujmy svojich spojencov. To zahŕňa aj upustenie od sebadeštruktívnej politiky, ktorá nakoniec neostane bez vplyvu ani na Američanov. Jedným z faktorov je, aby európski partneri NATO posilnili obranyschopnosť svojich vlastných armád a viac investovali, namiesto toho, aby sa naďalej spoliehali na vojenskú silu USA.

Európania by sa mali vynájsť nanovo – bez ideológií a konfrontačnej politiky voči Rusku

Mier na Ukrajine patrí tiež medzi kľúčové záujmy USA. Preto sa od Európanov žiada, aby sa vzdali nerealistických očakávaní ohľadom výsledku vojny. Namiesto toho je na Európanoch samotných, aby vytvorili podmienky na úspešnú mierovú obnovu Ukrajiny a stabilizáciu jej vzťahov s Ruskom.

Európania sa pritom podľa stratégie nevyhnú reformám vo svojich vlastných spoločenstvách. Tieto reformy by mali byť v ich vlastnom záujme, pretože bez nich by Európa riskovala „zánik ako civilizácia“. Musí tiež obnoviť svoju „sebaúctu ako civilizácia a svoju západnú identitu“. To zahŕňa aj koniec obmedzovania slobôd.

USA budú tento vývoj sledovať: „Budeme sa brániť proti elitárskym, antidemokratickým obmedzeniam základných slobôd v Európe, v anglosfére a vo zvyšku demokratického sveta, najmä u našich spojencov.“

Národná bezpečnostná stratégia tiež požaduje lepší prístup USA na európske trhy. Okrem toho Washington trvá na solidarite proti nepriateľským ekonomickým praktikám, ako je cielené budovanie prebytku, krádež technológií a kyberšpionáž.

Postup proti drogovýn gangom

Ofenzívny postup USA proti drogovým kartelom – v prípade potreby s použitím smrtiacej sily – a rozšírenie operácií námorníctva a pobrežnej stráže sú tiež vyjadrením uprednostňovania amerických záujmov.

Zvýšená prítomnosť na moriach obklopujúcich americký kontinent slúži na kontrolu migračných pohybov v USA. Okrem toho sú odhodlaní vyhlásiť boj „narkoteroristom“ a iným zločineckým sieťam, ktoré poškodzujú komunity v USA.

V dokumente sa ďalej uvádza: „Chceme hemisféru, ktorá zostane bez nepriateľského zahraničného vniknutia alebo vlastníctva dôležitých aktív a ktorá podporuje kritické dodávateľské reťazce.“

Sila USA by mala byť viac sústredená na bezpečnosť vlastných hraníc a vlastná zdravá priemyselná základňa sú podľa stratégie dôležitejšie ako americký vplyv na cudzích bojiskách. Od spojencov sa zároveň vyžaduje väčšia nezávislosť.

Zmena kurzu na Blízkom východe a v Ázii

USA vnímajú Čínu ako svojho hlavného hospodárskeho rivala. V Indo-Pacifiku sa však k tomu pridáva aj prvok vojenského ohrozenia spojencov – najmä Filipín a Taiwanu. Američania aj tam dodržiavajú svoje záruky, avšak vyžadujú tiež výrazne väčšiu vlastnú zodpovednosť.

USA chcú svoju prítomnosť nasmerovať tak, aby bolo možné odraziť akúkoľvek agresiu v rámci takzvaného „First Island Chain“ (prvého ostrovného reťazca). Partneri, vrátane Austrálie, Japonska a Južnej Kórey, by sa však museli podieľať na príslušných opatreniach a aktivitách. Hospodárske preorientovanie a vojenské odstrašovanie by sa mali vzájomne posilňovať s cieľom odradiť možnú čínsku agresiu.

Aj na Blízkom východe sa chystá zlom s doterajšími koncepciami. USA sa obmedzia na ochranu centrálnych námorných ciest, bezpečnosť dôležitých partnerov, boj proti terorizmu a zabránenie vzniku nepriateľských zón vplyvu. Rozšírenie Abrahamovských dohôd má posilniť spoluprácu s moslimským svetom.

Kallasová: USA sú naďalej „naším najväčším spojencom“

Po zverejnení novej národnej bezpečnostnej stratégie USA, ktorá sa výrazne dištancuje od Európy, vyzvala vysoká predstaviteľka EÚ pre zahraničné veci Kaja Kallasová na zachovanie spojenectva medzi Európou a USA. Spojené štáty sú „stále naším najväčším spojencom“, povedala Kallasová 6. decembra na fóre v Dauhe, každoročnej diplomatickej konferencii v hlavnom meste Kataru.

„Samozrejme, existuje veľa kritiky, ale myslím si, že niečo z toho je aj pravda,“ povedala vysoká predstaviteľka EÚ pre zahraničné veci. Názory oboch strán sa nezhodujú vždy, „ale myslím si, že základný princíp stále platí… Sme najväčší spojenci a mali by sme držať spolu.“

S ohľadom na vojnu na Ukrajine Kallasová opäť zdôraznila, že nie je možné dosiahnuť „trvalý mier“, ak bude Ukrajina vystavená „obmedzeniam a tlaku“. „Ak bude agresia odmenená, stane sa to znova,“ varovala s ohľadom na ruskú útočnú vojnu.

Článok bol preložený z nemeckej edície Epoch Times

ZDIEĽAŤ ČLÁNOK