Novodobá studená vojna medzi USA a Čínou má inú tvár ako kedysi (Špeciál)
Odborníci poukazujú na to, že Spojené štáty a Čína sa nachádzajú v stave studenej vojny. Oproti minulosti to má však jednu kľúčovú odlišnosť: obe krajiny zostávajú obchodne a finančne úzko prepojené.
Celé desaťročia Washington vsádzal na to, že obchod a technológie začlenia Čínu do otvorenejšieho a pravidlami riadeného globálneho poriadku. Namiesto toho však dve najväčšie svetové mocnosti na seba narážajú takmer vo všetkých oblastiach – od čipov a umelej inteligencie (AI) cez dodávateľské reťazce a technické štandardy až po kybernetický priestor, vesmír, ideológiu a vplyv – a počas toho pretvárajú globálne aliancie a ekonomiku.
Analytici tento konflikt označujú ako „súperenie v štýle studenej vojny“ s jedným zásadným rozdielom: obe strany zostávajú pevne prepojené obchodnými a finančnými väzbami. Namiesto ich úplného prerušenia sa každá strana snaží o ich čo najrýchlejšie prebudovanie.
Washington hovorí o „znižovaní rizík“ a „cielenom oddeľovaní“, zatiaľ čo Peking zavádza vlastné právne, regulačné a exportné mechanizmy, ktoré sa často odchyľujú od globálnych noriem. Podľa odborníkov bude toto konkurenčné zápolenie pravdepodobne definovať vzťahy medzi oboma krajinami aj ďaleko po roku 2027.
Ako došlo k prepojeniu USA s Čínou
Návšteva prezidenta USA Richarda Nixona Pekingu v roku 1972 ukončila desaťročia nepriateľstva a pripravila pôdu pre plné diplomatické uznanie Čínskej ľudovej republiky (ČĽR) Spojenými štátmi v roku 1979. Dovtedy Washington uznával vládu na Taiwane – oficiálne Čínsku republiku – ako jedinú legitímnu vládu Číny.
Tento diplomatický obrat umožnil Číne vstup do Svetovej obchodnej organizácie (WTO) v roku 2001, čím získala široký prístup na globálne trhy, naštartovala exportom poháňaný hospodársky rast a stala sa kľúčovým uzlom (hub) v svetových dodávateľských reťazcoch.
Washington predpokladal, že hlbšia integrácia nasmeruje Peking k trhovo orientovanej, pravidlá rešpektujúcej a demokratickejšej ceste. To sa však nestalo.
Čína prinútila zahraničné firmy podnikajúce na jej území k prevodom know-how a technológií, štedro dotovala svoje štátne podniky, blokovala zahraničných konkurentov a tolerovala rozsiahle krádeže duševného vlastníctva – všetko v rozpore so zásadami WTO.
Táto stratégia priniesla výsledky v podobe hrubej sily: nominálny hrubý domáci produkt (HDP) Číny vzrástol z približne 1,3 bilióna dolárov v roku 2001 na zhruba 19,2 bilióna dolárov v roku 2025, čo predstavuje viac ako štrnásťnásobný nárast. A s ekonomickou silou prišli aj ostrejšie lakte.
Čínske hackerské skupiny podporované štátom prenikli do amerických vládnych úradov, firiem a kritickej infraštruktúry, zatiaľ čo operácie na ovplyvňovanie verejnej mienky zasiahli univerzity, think-tanky a médiá, aby nasmerovali politiku a verejnú mienku v prospech Pekingu.
K tomu sa pridáva prílev prekurzorov fentanylu z Číny, ktoré priživujú americkú opioidovú krízu – niektorí americkí predstavitelia to označujú za formu „neobmedzenej vojny“.
Strategický posun vo Washingtone
Ku zmena v americkom myslení prišlo v roku 2017, keď prvá Trumpova administratíva označila Čínu za hlavného konkurenta a strategického protivníka vo svojej Národnej bezpečnostnej stratégii. Tento postoj pokračoval aj počas Bidenovej administratívy a pretrváva aj v aktuálnej Trumpovej vláde.
Správanie Pekingu po vstupe do WTO prinútilo Washington k tvrdému „techno-nacionalizmu a obchodnému protekcionizmu“, uviedol pre Epoch Times Peter C. Y. Chow, profesor ekonómie na City College of New York.
Tento nový postoj teraz so sebou prináša pravidelný príval opatrení.
Napríklad 20. augusta Microsoft obmedzil čínsky prístup k svojmu systému včasného varovania pred kybernetickými zraniteľnosťami, pričom zdôraznil obavy o národnú bezpečnosť. O týždeň neskôr americké ministerstvo obchodu oznámilo vyplnenie medzery v zákone, ktorá dovtedy umožňovala niektorým zahraničným výrobcom čipov dovážať americké technológie do Číny bez licencií.
Od 1. októbra sa zavádza povinné školenie o bezpečnosti výskumu pre vedcov financovaných Národnou vedeckou nadáciou a americkým ministerstvom poľnohospodárstva.
12. septembra americké ministerstvo obchodu zverejnilo nový zoznam exportných obmedzení, ktorý zahŕňa 23 čínskych firiem podporujúcich ruské alebo čínske vojenské programy. Zároveň potrestalo dve čínske sprostredkovateľské spoločnosti za nákup amerických zariadení na výrobu čipov pre čínskeho výrobcu SMIC, čím vyslalo signál, že je pripravené postihovať nielen koncových užívateľov, ale aj sprostredkovateľov.
Odpoveď Pekingu
Čína reaguje štýlom “oko za oko”. 22. augusta čínski regulátori sprísnili dohľad nad ťažbou a spracovaním vzácnych zemín, rozšírili kvóty na dovážané materiály a zaviedli povinné mesačné hlásenia, ktoré úradom poskytujú prístup k údajom o všetkých zásielkach. Takáto úroveň kontroly vyvoláva u zahraničných výrobcov znepokojenie.
O necelé dva týždne Peking oznámil vyšetrovanie možného obchádzania colných opatrení pri dovoze amerických optických vlákien a potom spustil dvojité vyšetrovanie údajného dumpingu amerických dodávateľov analógových čipov a diskriminácie čínskych firiem.
15. septembra čínski regulátori prehĺbili protimonopolnú kontrolu odkúpenia izraelsko-americkej spoločnosti Mellanox Technologies, ktorá dodáva produkty pre počítačové siete, americkým gigantom Nvidia, čím zvýšili tlak na amerického technologického lídra.
Takmer každý týždeň jedna strana sprísňuje exportné kontroly, bezpečnostné prieskumy alebo právne prekážky, na čo druhá odpovedá vlastným súborom opatrení.
Ideologický rozkol
„V jadre nemožno zladiť centralizovanú autoritársku vládu s moderným demokratickým systémom,“ uviedol pre Epoch Times ekonóm Davy J. Wong.
„Tieto dva prístupy nemôžu koexistovat, takže stret mocností je nevyhnutný.“
Wong dodal, že demokracia kladie dôraz na transparentnosť a inovácie zdola, zatiaľ čo čínska vláda jednej strany uprednostňuje rýchlosť a súdržnosť.
Táto súdržnosť slúži jedinému účelu, uviedol Shen Rongqin, profesor medzinárodného obchodu na kanadskej York University. „Pre Čínsku komunistickú stranu má prežitie režimu absolútnu prioritu – a to aj na úkor ekonomiky alebo životnej úrovne obyvateľov,“ poznamenal pre Epoch Times.
Prioritné ciele dvoch mocností nemôžu byť viac odlišné, dodal Henry Li, ekonóm a analytik špecializujúci sa na Čínu. „Pre Washington je konečným cieľom národný blahobyt. Pre Peking je to moc,“ skonštatoval pre Epoch Times.
Akýkoľvek náznak slabosti vnímá Čínska komunistická strana (ČKS) ako svoju existenčnú hrozbu, a preto sa cíti nútená postaviť sa Washingtonu a demonštrovať svoju silu.
Li varoval, že pokiaľ je moc ČKS spochybnená, „strana nemá problém siahnuť k likvidačným opatreniam, dokonca aj k sebadeštruktívnym“. Poukázal na podobné zmýšľanie v roku 1989, keď desiatky tisíc vojakov a stovky obrnených vozidiel rozdrvili pokojných prodemokratických demonštrantov na námestí Nebeského pokoja.
Americkí lídri naopak čelia veľmi odlišnej výzve, poznamenal Chow.
Podľa neho ak sa ekonomike nedarí, americkí voliči môžu potrestať tvorcov politík pri volebných urnách, čo obmedzuje, ako ďaleko môže Washington zájsť, než sa strata pracovných miest alebo inflácia stanú príliš veľkou politickou záťažou.
Stratégia Pekingu: Sľúbiť, oddialiť, znovu vyjednávať
Napriek ideologickej priepasti sa Čína stále spolieha na dopyt USA po svojom exporte, čo dáva Washingtonu výhodu.
Peking sa však naučil, ako túto výhodu oslabiť. Protistratégia Pekingu, hovorí Wong, je „sľúbiť, oddiaľovať, znovu vyjednávať“: ponúknuť taktické ústupky, zdržiavať realizáciu a následne prísť s požiadavkou na nové podmienky.
Li vidí tento scenár aj v aktuálnych obchodných rokovaniach, kde čínski vyjednávači pôsobia ústretovo, no v realite ponúkajú málo skutočne podstatného a overiteľného.
Doteraz Peking sľúbil zrušenie niektorých odvetných ciel, zmiernenie obmedzení na export vzácnych zemín a vytvorenie „mechanizmu konzultácií“ pre pokračujúci dialóg – kroky, ktoré sa týkajú opatrení nedávno zavedených samotným Pekingom, a ktoré nenesú žiadne dlhodobé záruky.
Tento vzorec pripomína nenaplnené sľuby z obchodnej dohody fázy jedna v rokoch 2018–2020, kedy sa toľko propagované záväzky Pekingu na zvýšenie nákupu americkej sóje a technológií nikdy skutočne nenaplnili, konštatuje Li.
Peking podľa neho naťahuje jednania až do amerických volieb v polovici volebného obdobia v roku 2026 v nádeji, že zmena v Kongrese skrotí Trumpa, pričom súčasne nalieva peniaze do domácich dodávateľských reťazcov, aby znížil závislosť na USA.
Manévrovací priestor Číny sa však zmenšuje, upozorňuje Chow. Kolaps realitného trhu, rastúca nezamestnanosť mladých a slabé spotrebiteľské výdavky podkopávajú jej príťažlivosť pre zahraničný kapitál, vysvetlil.
Prieskum Americko-čínskej obchodnej rady z júla 2025 ukázal, že iba 48 % amerických firiem plánuje v roku 2025 investovať v Číně, čo je prudký pokles oproti 80 % v roku 2024.
„Peking možno bude chcieť minimalizovať škody spôsobené obchodnou vojnou s USA,“ varoval Chow, „inak riskuje ešte hlbšie ekonomické problémy doma.“
Sekundárne clá
Podpora Moskvy zo strany Pekingu je ďalším bodom napätia. Čína a India pomohli po invázii Ruska na Ukrajinu v roku 2022 udržať ruskú ekonomiku nad vodou, keď výrazne navýšili nákupy ruskej ropy, zatiaľ čo mnohé krajiny dovoz obmedzili alebo úplne zastavili.
Do roku 2025 sa Čína stala najväčším nákupcom ruských fosílnych palív a vytvárala asi 40 % príjmov Moskvy z exportu, čím kompenzovala dopady veľkej časti západných sankcií na Rusko.
V reakcii na to Kongres USA, vďaka súhlasu oboch strán, udelil prezidentovi Trumpovi právomoc uvaliť sankcie a clá na krajiny podporujúce Rusko. Americký prezident zároveň vyzval predstaviteľov EÚ, aby uvalili až stopercentné clá na čínske a indické tovary, a naznačil, že Washington to spraví tiež.
Peking odpovedal tým, že v máji a júni obmedzil vývoz vzácnych zemín, ktoré sú kľúčové pre výrobu množstva vecí, od rakiet a automobilov až po smartfóny. Cieľom bolo vynútiť si ústupky.
„Tento škrtiaci chvat zafungoval,“ skonštatoval Shen. Washington zmiernil niektoré clá a uvoľnil časť kontrol na čipy, čo umožnilo spoločnostiam Nvidia a AMD predávať do Číny zjednodušené AI čipy H20 a MI308 výmenou za 15-percentný poplatok z príjmov.
Shen tvrdí, že dohoda však v skutočnosti zvýhodňuje Spojené štáty, pretože drží čínskych vývojárov uzamknutých v ekosystéme architektúry CUDA od americkej Nvidie a spomaľuje ich domáce alternatívy.
Či Peking túto dohodu dodrží, zostáva neisté.
Analytici preto očakávajú, že pokiaľ sa do 10. novembra, čo je predĺžený termín rokovaní medzi USA a Čínou, nedosiahnu konkrétne dohody, napätie znova vzplanie. „Každá strana využíva svoje konkurečné výhody ako zbraň. Tento vzorec je stále zreteľnejší,“ hovorí Shen.
Či už na sekundárne clá dôjde alebo nie, každá strana používa svoje najsilnějšie páky – Washington technológie, Peking vzácne zeminy – čo vytvára eskalujúci vzorec, ktorý čoraz viac pripomína studenú vojnu, dodal Shen.
Článok bol preložený z americkej edície Epoch Times.
Váš názor nám pomôže tvoriť lepší obsah. Ako sa vám páčil tento článok?