Svet » EÚ

Nemecký súd rozhodol: Hraničná kontrola nemôže odmietať žiadateľov o azyl

Rozhodnutie podkopáva imigračnú politiku nemeckého kancelára Friedricha Merza, keďže znemožňuje vracanie migrantov na hraniciach – opatrenie, ktoré Merz nariadil hneď v prvý deň svojej vlády.

Berlínsky súd 2. júna rozhodol, že odmietnutie žiadateľov o azyl na nemeckých hraniciach je nezákonné, čím zasadil ranu konzervatívnej koalícii kancelára Friedricha Merza presadzujúcej prísnejšie hraničné kontroly.

Súd rozhodol v prospech troch nemenovaných somálskych žiadateľov – dvoch mužov a jednej ženy, ktorých nemecké orgány vrátili do Poľska z vlakovej stanice vo Frankfurte nad Odrou na východe krajiny, pričom argumentovali, že sa pokúsili vstúpiť z bezpečnej tretej krajiny.

„Odmietnutie žiadateľov bolo nezákonné,“ uviedol súd vo vyhlásení s tým, že podľa pravidiel EÚ mal ich žiadosť o azyl posúdiť Nemecký spolkový úrad.

Súd zároveň konštatoval, že hoci žiadatelia nemajú právo domáhať sa vstupu na územie Nemecka mimo hraničných priechodov, ich žiadosť možno spracovať priamo na hranici alebo v jej blízkosti.

Už 7. mája, v prvý deň Merzovej vlády, nemecký minister vnútra Alexander Dobrindt vydal nariadenie, podľa ktorého mali úrady na hraniciach vo väčšej miere odmietať nelegálnych migrantov.

V tom čase uviedol, že počet odmietnutí bude postupne narastať, a zároveň ohlásil sprísnenie kontrol na hraniciach.

„Hranice nezatvoríme, ale budeme ich kontrolovať prísnejšie, a práve táto dôslednejšia kontrola povedie k vyššiemu počtu odmietnutí,“ vyhlásil minister Dobrindt.

Jeho postoj je v súlade s viacerými európskymi krajinami, ktoré sprísňujú postoj voči nelegálnej migrácii.

Podľa Paktu EÚ o migrácii a azyle môžu členské štáty uzatvárať dohody s nečlenskými krajinami, ktoré umožnia posudzovanie azylových žiadostí mimo územia Únie – napríklad prostredníctvom zriadenia azylových centier v severnej Afrike alebo inde.

Nelegálni migranti prichádzajú do EÚ predovšetkým cez Stredozemné more z krajín severnej Afriky alebo po pozemných trasách cez Poľsko a Balkán, uvádza Európska agentúra pre pohraničnú a pobrežnú stráž (Frontex).

Pod tlakom strán s tvrdším prístupom k migrácii sa tradičné politické strany postupne vzdávajú svojich liberálnejších postojov a podporujú návrat k vnútorným hraničným kontrolám v rámci schengenského priestoru.

V roku 2024 predsedníčka Európskej komisie Ursula von der Leyenová navrhla uzavretie dohôd s nečlenskými štátmi, z ktorých migranti pochádzajú alebo cez ktoré prechádzajú, s cieľom zadržať ich ešte pred vstupom do EÚ.

Navrhla aj zriadenie tzv. „repatriačných centier“ v nečlenských krajinách, ako sú Egypt, Maroko, Alžírsko, Mauritánia, Senegal či Mali, kde by boli presúvaní migranti, ktorí nemajú právo zotrvať v EÚ.

Takéto centrá zatiaľ neboli zriadené.

31. mája Dobrindt vyhlásil, že dúfa v celoúnijnú dohodu o presúvaní nelegálnych migrantov do tretích krajín.

V rozhovore pre denník Welt am Sonntag, ktorý vyšiel 31. mája, uviedol, že tento prístup môže fungovať len v prípade celoeurópskeho konsenzu.

„Potrebujeme tretie krajiny ochotné prijať migrantov, ktorí sa objektívne nemôžu vrátiť do svojich domovských štátov,“ povedal. „Žiadny jednotlivý členský štát EÚ takýto model nezrealizuje sám, musí ísť o riešenie na úrovni celej Únie. Práve teraz kladieme základy,“ povedal.

Pôvodný článok

ZDIEĽAŤ ČLÁNOK