Domov

Najvyšší kontrolný úrad: Nespravodlivý systém a záujmové skupiny v zdravotníctve urobili z pacienta rukojemníka

Za roky 2020 – 2023 vzrástli zdroje verejného zdravotného poistenia a súkromné zdroje o 42 %, čo predstavuje viac ako 2 miliardy eur. Nárast pokračoval aj v roku 2024, keď suma za poistencov štátu vzrástla o takmer pol miliardy. Celkovo do slovenského zdravotníctva smeruje až 9 miliárd eur. Šéf NKÚ menoval ako jedného z poskytovateľov, ktorý profituje zo zle nastaveného systému poistenia, spoločnosť Penta Hospitals. Zamestnanci spoločnosti sa proti jeho tvrdeniam rázne ohradili.

Podľa posledných dvoch kontrol Najvyššieho kontrolného úradu (NKÚ) SR zameraných na úhradové mechanizmy zdravotných poisťovní (ZP) a záväzky zdravotníckych zariadení nie je hlavným problémom slovenského zdravotníctva nedostatok financií.

NKÚ uvádza, že štát síce vie, koľko do mohutného systému vloží, nevie však povedať, čo a v akej kvalite za to dostávajú pacienti a nemá pod kontrolou to, ako sa s verejnými zdrojmi nakladá. Predseda NKÚ Ľubomír Andrassy konštatuje, že v zdravotníctve chýba transparentný systém zúčtovania financií, ktoré doňho natečú. „Na ministerstve tieto dáta majú, ale z nepochopiteľných dôvodov dlhodobo neriešia či tolerujú netransparentný a neefektívny systém,“ uviedol.

Kontrolný úrad vláde odporúča, aby stanovila ministerstvu zdravotníctva úlohu zaviesť efektívne a transparentné rozdeľovanie zdrojov s jasne merateľnými cieľmi, ich pravidelným verejným odpočtovaním a maximalizáciou podpory pacienta. Tvrdí, že iba tak môže systém prinášať úžitok pacientom a znižovať zadlženosť. Zistenia z oboch kontrol boli predložené aj na rokovanie vlády a sumarizujúcu správu dostali aj poslanci Národnej rady SR.

„Ak bude Slovensko naďalej pokračovať v neprehľadnom systéme neustáleho navyšovania zdrojov a oddlžovania bez vyhodnocovania merateľných dát, pacient bude naďalej rukojemníkom, ktorý dostáva nekvalitné zdravotnícke služby,“ uviedol NKÚ.

Po sociálnej oblasti ide na oblasť zdravotníctva druhý najväčší objem verejných zdrojov. Od roku 2018, keď sa zdravotníctvo stalo prioritou kontrol, uskutočnil NKÚ 17 kontrolných akcií a ďalšie sú naplánované. Zistenia kontrolórov poukazujú na zásadné problémy v tom, ako sa verejné prostriedky na zdravotníctvo rozdeľujú a využívajú.

Neprehľadné zmluvy

Kontrola úhradových mechanizmov ukázala, že DRG systém (systém úhrad podľa diagnóz) sa používa iba čiastočne a jeho reálne zavedenie sa dlhodobo odkladá. „Kontrolované nemocnice síce hospitalizačné prípady poisťovniam vykazujú a fakturujú na princípe DRG, ale pri úhradách už poisťovne tento princíp nevyužívajú a postupujú na základe nečitateľných mesačných limitov dohodnutých v individuálnych zmluvách,“ uvedol NKÚ.

Každá zdravotná poisťovňa používa na distribúciu zdrojov verejného zdravotníctva vlastný úhradový mechanizmus, čo vedie k neprehľadnosti a nerovnosti vo financovaní jednotlivých nemocníc. „Konkrétny úhradový model je obsahom voľnej zmluvy medzi poisťovňou a nemocnicou. Priebežné dodatky k existujúcim zmluvám, ktoré sa dostávajú na úroveň niekoľkých desiatok strán, ich značne zneprehľadňujú, sú ťažko porovnateľné a spôsobujú dátový chaos,“ priblížil Andrassy.

Napríklad Univerzitná nemocnica Bratislava mala v kontrolovanom období k jednej zmluve 45 dodatkov, k ďalšej 29 či 31 rozsiahlych dodatkov, ktoré sa odvolávali na neexistujúce pravidlá. Fakultná nemocnica s poliklinikou F. D. Roosevelta Banská Bystrica mala s poisťovňami uzavreté zmluvy až s 59, ako aj 31 či 22 dodatkami.

Z porovnania rokov 2019 a 2023 ďalej vyplýva, že poisťovne zmenili priority pri uhrádzaní zdravotnej starostlivosti nemocniciam. NKÚ uvádza, že kým v roku 2019 dostávali najvyššie úhrady nemocnice vo vlastníctve štátu, v roku 2023 v rebríčku TOP 30 zdravotníckych zariadení s najvyššími uhradenými sadzbami výrazne narástol počet nemocníc v súkromnom vlastníctve.

„Zdroje v zdravotníctve sú prerozdeľované nespravodlivo a nesystémovo, bez jasných merateľných ukazovateľov výkonnosti a taktiež kvality. Napríklad štátne fakultné nemocnice dostávajú menej finančných prostriedkov zo zdravotných poisťovní ako regionálne nemocnice, nemocnice nižšej kategórie,“ vysvetlil Andrassy.

Rovnaký výkon, rôzne platby

Ako tiež ukázala kontrola NKÚ, Všeobecná zdravotná poisťovňa zaplatila za DRG hospitalizačné prípady v rokoch 2019 – 2023 o 333 mil. viac, než za zrealizované výkony zariadeniam ústavnej starostlivosti poskytli súkromné poisťovne. Tento prístup k úhradám môže byť jedným z významných faktorov, ktorý má priamy súvis s jej dlhodobým stratovým hospodárením. Úhrady za DRG hospitalizačné prípady vo všeobecnosti v priebehu ostatných rokov zároveň výrazne narástli. V kontrolovanom období od roku 2019 do roku 2023 stúpli z 1,5 mld. eur na 2,3 mld. Najväčší, až 124-percentný, nárast zaznamenala zdravotná poisťovňa Union.

NKÚ konštatuje, že DRG od zavedenia v roku 2010 stále neslúži ako všeobecný úhradový mechanizmus a v takto nastavenom modeli neexistuje priama úmera medzi úhradou a produkciou. Nemocnice nie sú financované podľa aktuálnej produkcie, ale majú zmluvne garantovaný fixný príjem, ktorý sa pre nasledujúce obdobie upravuje v každej zdravotnej poisťovni iným spôsobom.

„Paradox v odmeňovaní je charakteristický pre nemocnicu, ktorá cielene zníži produkciu, ale zdravotná poisťovňa na to nereaguje primerane znížením poskytnutých financií. Manévrovací priestor sa vytvára aj pre nemocnice, ktoré časť zdravotníckych výkonov presunú do jednodňovej chirurgie, kde nie je potrebná dlhá hospitalizácia a platby nie sú limitované,“ uviedol NKÚ.

Takýmto spôsobom sa podľa kontrolórov nemocnice, ktoré znižujú svoju produkciu, dostávajú do ekonomickej výhody s vyššími cenami za jednotku produkcie. Výsledkom je, že za rovnaký zdravotnícky výkon môžu rôzni poskytovatelia získavať rozdielne platby. Systém tak neodmeňuje vyššiu produkciu, nemocnice dostávajú rovnaké financie bez ohľadu na výkony. 

NKÚ upozorňuje, že v roku 2023 sa produkcia nemocníc znížila až o 11 % (na necelých 889-tisíc prípadov) oproti roku 2019 (viac ako milión). Napriek tomu, že peniaze v tomto období do systému pribúdali významným tempom. V roku 2020 išlo do ústavnej zdravotnej starostlivosti 1,7 miliardy, v roku 2023 to bolo už 2,5 miliardy eur.

Pokles produkcie však nezasiahol všetky nemocnice rovnako. Najväčší pokles zaznamenali menšie všeobecné nemocnice 1. úrovne (o 24 %) a 2. úrovne (o 18 %). Produkcia rástla napríklad v ústavoch srdcových a cievnych chorôb, štátne onkologické ústavy si udržali úroveň spred pandémie.

„Paradoxom je však identifikované riziko, ktoré poukazuje na to, že niektoré malé nemocnice majú uhradenú vyššiu základnú sadzbu ako špecializované ústavy srdcovo-cievnych chorôb či onkologické ústavy so špičkovými lekármi,“ uviedol NKÚ.

V roku 2019 sa nemocnice 1. a 2. úrovne vyskytovali v rebríčku TOP 30 zdravotníckych zariadení s najvyššími uhradenými sadzbami len sporadicky. Iná situácia je v roku 2023, keď tento typ nemocníc tvorí polovicu tohto úhradového rebríčka. Napríklad súkromné zariadenie Novapharm malo podľa modelu DRG dostať na jeden prípad zo stanovenej základnej sadzby 2 160 eur, Dôvera ZP mu uhradila viac ako 11-tisíc a VšZP vyše 10-tisíc eur. Kysucká nemocnica s poliklinikou v Čadci mala zadefinovanú základnú sadzbu za vykonaný zdravotný výkon 2 160 eur, od ZP Union získala 4 527 eur a od ZP Dôvera 3 870 eur.

NKÚ zároveň upozorňuje aj na výrazný nárast poplatkov pacientov pri poskytovaní zdravotníckych služieb. „Poplatky za rôzne služby predchádzajúce vyšetreniu môžu výrazne obmedziť prístup pacienta k potrebnej zdravotnej starostlivosti. Viaceré poplatky nie sú zákonom upravené, sú vyberané bez legislatívnej podpory a zodpovedné štátne inštitúcie túto alarmujúcu situáciu prehliadajú. Cez skryté a „nezákonné“ poplatky sa do systému dostávajú ďalšie stovky miliónov, pričom príjem z týchto šedých poplatkov majú primárne neštátni poskytovatelia zdravotnej starostlivosti,“ uviedli kontrolóri.

Dlhodobá zadlženosť

Problematická je aj dlhodobá zadlženosť nemocníc, najmä univerzitných a fakultných, ktoré majú najvýraznejší podiel na tvorbe dlhu a nie sú schopné plniť záväzky voči rôznym dodávateľom tovarov a služieb, ako aj plniť záväzky v oblasti sociálneho poistenia a iných zákonných platieb. Neuhrádzaním záväzkov v lehote ich splatnosti nedodržiavajú tieto zdravotnícke zariadenia Obchodný zákonník ani zákon o sociálnom poistení. Okrem toho dochádza k porušovaniu európskej smernice o boji proti oneskoreným platbám, čo vyústilo do žaloby EÚ.

„Ak Slovensko neprijme potrebné opatrenia, hrozí nám finančná pokuta. Najvyšší objem záväzkov po lehote splatnosti na úrovni istiny v objeme 735,57 mil. eur vykazovali ku koncu roka 2023 zdravotnícke zariadenia v pôsobnosti rezortu zdravotníctva. Tie tvoria vysoké dlhy, pričom osobné náklady často dosahujú až 82 % príjmov z verejného zdravotného poistenia. Zvyšné financie vďaka neudržateľnému „mzdovému automatu“ nestačia ani na plnenie základných prevádzkových, obligatórnych záväzkov,“ skonštatovalo NKÚ.

Záväzky po lehote splatnosti predstavovali priemerne 71 % všetkých dlhov nemocníc. Jedna z nezaplatených faktúr siaha až do roku 1997. 

Cyklicky sa opakujúca zadlženosť koncových nemocníc je predovšetkým dôsledkom toho, že dostávajú menej peňazí od poisťovní, ako reálne potrebujú na vykrytie vykonaných výkonov. Trinásť najväčších štátnych nemocníc pritom poskytuje najširší rozsah odborne a finančne najnáročnejších medicínskych výkonov. Taktiež poskytujú výnimočný priestor pre prípravu nových lekárov.

„Nesplácanie záväzkov v stanovených zákonných lehotách rieši štát nesystémovým oddlžovaním. Od roku 2003 ho použil už päťkrát v celkovej sume cca 2,2 miliardy eur, problémy však pretrvávajú a dlh sa opäť šplhá k dvom miliardám. Závažným rizikom, ktorému sa musí venovať vláda SR, je skupovanie nemocničných dlhov súkromnými firmami,“ uviedlo NKÚ.

Najväčším veriteľom z dodávateľských vzťahov je spoločnosť BFF Central Europe s.r.o., ktorá sa špecializuje na skupovanie a kapitalizáciu verejných pohľadávok. V čase posledného oddlžovania (2018 – 2023) mala vo svojom portfóliu objem pohľadávok v hodnote približne 140 miliónov, čo spolu s odhadom príslušenstva vo výške 80 mil. eur predstavuje riziko pre nemocnice a pre odčerpanie zdrojov verejného zdravotného poistenia na iné účely, ako sú primárne určené.

Za obdobie viac ako 20 rokov ministerstvo zdravotníctva neprijalo také systémové opatrenia, ktoré by trend zadlžovania nemocníc, poskytovateľov ústavnej zdravotnej starostlivosti zastavili. Rezort sa podľa NKÚ dlhodobo stavia do pozície štatistu či monitorovacieho orgánu. „Vyššia efektívnosť a účinnosť zdravotníctva sa nedá riešiť len čiastkovými zmenami. Musí dôjsť k zásadnej revízii výdavkov v zdravotníctve. Súvisí to hlavne s prerozdeľovaním verejných zdrojov, ktoré do systému platí občan prostredníctvom zdravotného poistenia a nad prerozdeľovaním ktorých musí mať dominantnú kontrolu práve rezort zdravotníctva,“ dodal Andrassy.

Kontrolný úrad upozorňuje, že súčasný stav je dôsledkom nedostatočne riadenej politiky verejného zdravia. Ministerstvo zdravotníctva ako hlavný orgán musí prijať systémové riešenia a využiť svoje kompetencie na zmenu.

Reakcia vedúcich zamestnancov Penta Hospitals

Andrassy 5. mája pre spravodajský portál Aktuality uviedol spoločnosť Penta Hospitals Slovensko ako príklad poskytovateľa, ktorý profituje z neefektívneho a netransparentného systému prerozdelenia finančných prostriedkov verejného zdravotného poistenia.

Sieť Penta Hospitals tvorí 17 nemocníc a 10 polikliník s viac ako 10 000 pracovníkmi. Nesúhlas s tvrdeniami šéfa NKÚ pre Denník Plus JEDEN DEŇ vyjadrilo 350 vedúcich zamestnancov spoločnosti Penta Hospitals. Penta Hospitals a denník Plus JEDEN DEŇ patria do portfólia spoločnosti Penta Investments.

Podľa vedúcich zamestnancov Penty Hospitals je obvinenie, že ich nemocnice dosahujú zisk na úkor systému neodôvodnené a nespravodlivé. „Pripomíname, že nemocnice Penta Hospitals nikdy nevyplácali zisk vo forme dividend svojmu akcionárovi, ale naopak, tento reinvestujeme späť do rozvoja zdravotníckej infraštruktúry našich zariadení. Z vlastných zdrojov sme vybudovali dve moderné nemocnice novej generácie – v Bratislave (Bory) a v Michalovciach,“ uviedli.

Odvolávajú sa na údaje Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou zo správy za rok 2023 a za prvé tri štvrťroky 2024, podľa ktorých mala byť „priemerná základná sadzba nemocníc Penta Hospitals v tomto období výrazne nižšia než sadzby veľkých štátnych nemocníc a nižšia aj v porovnaní s inými neštátnymi či súkromnými poskytovateľmi“.

Zároveň zdôrazňujú, že nemocnice Penta Hospitals sú výkonnostne nad priemerom porovnateľných poskytovateľov. Aj pri nižších prepočítaných sadzbách dokážu produkovať väčší objem starostlivosti, než je bežné v iných nemocniciach rovnakého typu.

„Súhlasíme, že financovanie nemocníc by malo byť viazané na výkonnosť. Zároveň však pripomíname, že súčasný systém financovania bol zavedený štátom a v čase pandémie mal pôsobiť ako stabilizačný mechanizmus pre celý sektor. Naopak, opomínate skutočné príčiny zadlženia štátnych nemocníc, ktoré nie je možné odvodiť iba z analýzy úhradového mechanizmu. Veľa svetla do tohto kľúčového problému priniesla práve posledná revízia výdavkov štátnych nemocníc z dielne Útvaru hodnoty za peniaze,“ uviedli zamestnanci Penty.

Predsedu NKÚ Andrássyho vyzývajú, aby vo svojej verejnej komunikácii prezentoval presné dáta a overené fakty a uvádzal závery aj od ďalších relevantných autorít ako sú napríklad Úrad pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou a Útvar hodnoty za peniaze. Tiež apelujú na to, aby verejnosť začala rozlišovať medzi jednotlivými typmi poskytovateľov, aby nevznikal dojem, že každé súkromné zariadenie je automaticky príčinou systémových problémov.

ZDIEĽAŤ ČLÁNOK