Domov

Mimovládky varujú pred vážnymi dôsledkami zrušenia Úradu na ochranu oznamovateľov

Neziskové organizácie Nadácia Zastavme korupciu, Transparency International Slovensko a Via Iuris varujú pred vážnymi dopadmi zrušenia Úradu na ochranu oznamovateľov. Ako skonštatovali v spoločnom vyhlásení, o ochranu pred prepustením môže prísť zhruba stovka oznamovateľov korupcie. Podľa dnešného rozhodnutia vlády má byť po novom zriadený Úrad na ochranu obetí trestných činov a oznamovateľov protispoločenskej činnosti, pričom nového predsedu zvolí parlament na návrh vlády. Zároveň sa podľa mimovládok významne zúži okruh oznamovateľov trestnej činnosti, ktorí dnes môžu požiadať o ochranu.

„Zmeny výrazne demotivujú ľudí nahlasovať korupciu. Okrem obmedzenia ochrany dostane zároveň vládna moc nový úrad pod kontrolu,” uviedla šéfka Nadácie Zastavme korupciu Zuzana Petková. Transformáciou úradu podľa nej prídu o ochranu nielen policajti z tímu okolo Jána Čurillu, ale celkovo približne 104 osôb. Ak sa v súčasnosti človek pri svojej práci dozvie o možnej korupcii a podá trestné oznámenie, môže podľa mimovládok požiadať prokurátora, aby mu poskytol ochranu pred možným „šikanovaním“ zo strany zamestnávateľa. Ten ho potom nemôže prepustiť, preradiť alebo disciplinárne potrestať bez súhlasu Úradu na ochranu oznamovateľov. Po novom bude mať podľa mimovládok nárok na ochranu len ten, kto podal trestné oznámenie na svojho zamestnávateľa.

Rozpor s ústavnou zásadou zákazu retroaktivity

Neziskovky zároveň varujú, že návrh zákona je v rozpore s ústavou aj európskym právom. Spätné odoberanie už udelenej ochrany je podľa nich v rozpore s ústavnou zásadou zákazu retroaktivity. Zákon je tiež v rozpore so smernicou EÚ a Slovensko bude po jeho prijatí vystavené aj riziku pokút zo strany Európskej únie. „Ak návrh prejde, Slovensko sa spomedzi lídrov v systéme ochrany whistleblowerov prepadne medzi krajiny so systémom iba na papieri, ktorý nebude medzi oznamovateľmi budiť dôveru. Právna neistota prichádzajúca s návrhom naráža aj na európsku smernicu, ktorá vyžaduje účinnú ochranu pred odvetou za podané oznámenie,“ zdôraznil riaditeľ Transparency International Slovensko Michal Piško.

Mimovládky tiež vyvracajú argumentáciu vládnej koalície, podľa ktorej oznamovateľ, ktorého podanie nesúvisí priamo s činnosťou zamestnávateľa, nemá byť chránený pred výpoveďou alebo inými krokmi, lebo to obmedzuje práva zamestnávateľa. „Ani v súčasnej dobe zamestnávateľ nie je obmedzený na svojich právach a voči zamestnancovi, ktorý požíva ochranu, môže vykonať všetky pracovno právne úkony, len sa na to vyžaduje súhlas Úradu na ochranu oznamovateľov. Úrad súhlas udelí, ak posúdi, že zamestnávateľ nekoná voči zamestnancovi účelovo z dôvodu, že ten podal trestné oznámenie,” uviedla riaditeľka Via Iuris Katarína Batková.

Vláda 22. novembra na mimoriadnom rokovaní schválila návrh zákona o Úrade na ochranu obetí trestných činov a oznamovateľov protispoločenskej činnosti. Zo schváleného návrhu vyplýva, že doterajší Úrad na ochranu oznamovateľov sa ku dňu účinnosti zákona zrušuje a nový úrad sa stáva jeho právnym nástupcom, preberá všetky jeho práva a povinnosti. Ako na tlačovej konferencii po vláde ozrejmil predseda vlády Robert Fico (Smer-SD), vláda dnes rokovala z toho dôvodu, že na budúci týždeň cestuje do zahraničia, inak by bola vláda v pondelok (24. 11.). Zároveň sa na budúci týždeň začne rokovanie parlamentu. Ako uviedol, návrh zákona zriaďuje nový, nezávislý Úrad na ochranu obetí trestných činov a oznamovateľov protispoločenskej činnosti. Zároveň schválili aj návrh na skrátené legislatívne konanie o predmetnom návrhu.

ZDIEĽAŤ ČLÁNOK