Názory

Mala by byť Čína vylúčená zo Svetovej obchodnej organizácie? (Komentár)

Po desiatkach rokov porušovania pravidiel Svetovej obchodnej organizácie (WTO) a nepriateľských obchodných praktík – by mala byť komunistická Čína naďalej ponechaná vo WTO, aby zneužívala zvyšok sveta?

Prijatie Číny do WTO v roku 2001 bolo prelomovým momentom nielen pre svetový obchod, ale aj pre samotnú Čínu. Áno, zvyšok sveta získal lacné tovary, často vyrobené v podmienkach podobných otrockej práci, ale cena za to bola obrovská.

Ilúziou roku 2000 bolo, že prijatím Číny do WTO dôjde k uvoľneniu kontroly jej autoritárskej vlády jednej strany nad viac ako miliardou obyvateľov. Lekcia z námestia Nebeského pokoja, ktorú Čínska komunistická strana (ČKS) uštedrila svetu v roku 1989, bola dávno zabudnutá – alebo skôr ignorovaná.

Myslieť si, že integrácia komunistického režimu do systému obchodu založeného na pravidlách povedie k ekonomickým reformám a otvorenosti čínskeho trhu, bolo v najlepšom prípade veľmi naivné. A domnievať sa, že čínsky režim sa uvoľní a zapojí do globálnej spolupráce, bolo čírou fantáziou alebo jednoduchou ľahostajnosťou.

Realita je však krutá. Čínsky štátom riadený hospodársky model, spojený s neustálym porušovaním záväzkov voči WTO, viedol po desaťročia k nespočetným prípadom vykorisťovania a predátorských obchodných praktík po celom svete.

Od krádeží duševného vlastníctva až po masívnu obchodnú nerovnováhu. Svetová ekonomika teraz čelí dôsledkom, ktoré priamo vyplývajú z konania čínskeho režimu v rámci systému WTO. Celosvetové náklady na „integráciu“ tohto režimu do svetového systému sú naozaj ohromujúce.

ČKS sa do svetovej ekonomiky „integrovala“ rovnakým spôsobom, ako sa rakovina integruje do ľudského tela.

7 oblastí, v ktorých je svet na tom horšie

1. Obrovská obchodná nerovnováha

Podľa Rady pre zahraničné vzťahy vzrástol čínsky obchodný prebytok voči Spojeným štátom zo 100 miliárd dolárov v roku 2001 na viac ako 400 miliárd dolárov v roku 2023. Dôvodom sú politiky podporujúce export a zároveň obmedzujúce prístup zahraničných firiem na čínsky trh. Americkí a európski výrobcovia v konkurencii s lacnými dotovanými čínskymi tovarmi často prehrávajú. Hoci spotrebitelia profitujú z nižších cien, dlhodobým dôsledkom je hospodárska závislosť od čínskej výroby.

2. Strata miliónov pracovných miest

Prílev čínskych dovozov po vstupe do WTO viedol v západnom priemysle k masívnej strate pracovných miest. Len v Spojených štátoch bolo podľa Inštitútu hospodárskej politiky medzi rokmi 2001 a 2015 v prospech Číny stratených odhadom 3,4 milióna pracovných miest. Tým boli zničené americké priemyselné oblasti, predovšetkým v sektoroch textilnej výroby a elektroniky. Firmy sa totiž presťahovali za lacnejšou pracovnou silou alebo zanikli z ekonomických dôvodov.

3. Krádeže duševného vlastníctva

Čínske masové krádeže duševného vlastníctva sú veľmi dobre zdokumentované. Napriek záväzkom WTO čelia západné firmy čínskej štátom podporovanej špionáži, vrátane vynúteného odovzdávania technológií a kybernetických útokov. Úrad amerického obchodného zástupcu uvádza, že straty amerických firiem sa odhadujú na 225 až 600 miliárd dolárov ročne.

4. Ukradnuté továrne a vyprázdnenie priemyslu

Čínske dotácie a vynútené joint ventures so západnými spoločnosťami viedli k tomu, že firmy museli odovzdávať svoje know-how. Dôsledkom je, že čínske firmy ovládli kľúčové dodávateľské reťazce v elektronike a ťažkom strojárstve, čo oslabuje národnú bezpečnosť a ekonomickú odolnosť ostatných krajín.

5. Ochudobnená stredná trieda a spoločenský úpadok na Západe

Úpadok výrobných odvetví v západných krajinách oslabil strednú triedu – priniesol vysokú nezamestnanosť, stagnáciu miezd a rastúcu nerovnosť. Členstvo Číny vo WTO je hlavnou príčinou, keďže jej lacný tovar vytlačil domácu výrobu. Spoločenské a politické dôsledky pociťujeme dodnes.

6. Extrémne zadlženie kvôli NHC

Čínska iniciatíva Nová hodvábna cesta (NHC) zaťažila rozvojové krajiny neudržateľným dlhom, ktorý v niektorých prípadoch presahuje 10 až 15 % ich HDP. Krajiny ako Srí Lanka a Pakistan museli po tom, čo neboli schopné splácať úvery, odstúpiť Číne strategické aktíva vrátane prístavov. Hoci je NHC prezentovaná ako pomoc v oblasti infraštruktúry, slúži predovšetkým geopolitickým záujmom čínskeho režimu – vytvára závislosť a oslabuje suverenitu chudobnejších štátov.

7. Čínska kontrola nad námornými uzlami a globálnym vplyvom

Vďaka NHC a strategickým investíciám získala Čína kontrolu nad kľúčovými námornými bodmi, ako je napríklad prístav Hambantota na Srí Lanke, a vplyv v oblasti Panamského prieplavu. Tieto „námorné brány“ posilňujú schopnosť Pekingu získavať moc a ovládať svetové obchodné trasy, čo vyvoláva obavy z vojenskej dominancie v kľúčových regiónoch.

Rozložiť komunistickú Čínu…

Čínsky režim od samého počiatku zneužíva pravidlá WTO a ostatné krajiny. Navyše, rozsiahle a systematické porušovanie týchto pravidiel, riadené ČKS, podkopáva dôveryhodnosť WTO.

Od roku 2001 podali Spojené štáty proti Číne 23 z celkového počtu 43 sťažností za rôzne porušenia pravidiel WTO, ale ich vymáhanie je stále veľmi slabé. Vylúčenie Číny by mohlo vytvoriť tlak na reformy a zaviesť spravodlivejšie podmienky. Minulosť však naznačuje, že k ničomu takému pravdepodobne nedôjde.

Cieľom colnej politiky administratívy Donalda Trumpa voči WTO je narušiť čínsku dominanciu vo výrobe a presunúť pracovné miesta späť do USA. Čína už pociťuje dôsledky: nižší dopyt, nižšie mzdy a rastúcu nezamestnanosť. Výsledkom je, že ČKS čelí rastúcemu vnútornému napätiu, možno až existenčnej hrozbe.

… alebo radšej rozložiť WTO?

Odporcovia tvrdia, že vylúčenie Číny by oslabilo WTO a svetový obchod. To je pravda. Ale iní už roky upozorňujú, že práve nepriateľské obchodné praktiky čínskeho režimu rozložia WTO zvnútra. Zneužívanie zo strany Pekingu deformovalo, ak nie priamo oslabilo, význam tejto inštitúcie.

Koniec koncov, na čo je WTO, ak vytvára ekonomickú nerovnováhu, ktorá ohrozuje prosperitu zvyšku sveta? Má WTO vytvárať ďalšie pravidlá, ktoré bude Peking opäť ignorovať?

Hrať rovnakú hru a dúfať, že sa Čína pod vedením ČKS zmení, nie je realistické. Niektorí sa obávajú, že vylúčenie Číny by ju mohlo prinútiť vytvoriť alternatívne obchodné bloky mimo WTO a ešte viac fragmentovať svetovú ekonomiku. To sa však už teraz deje.

Čínu je potrebné vylúčiť z WTO. Lepšie, spravodlivejšie a prospešnejšie by bolo, keby slobodné národy obchodovali medzi sebou – a dystopickí diktátori v Pekingu len s ďalšími sebe podobnými. Ako by to asi dopadlo?

O autorovi: James R. Gorrie je autorom knihy „The China Crisis“ (Wiley, 2013) a píše na svojom blogu TheBananaRepublican.com. Žije v južnej Kalifornii.

Názory vyjadrené v tomto článku sú názory autora a nemusia nevyhnutne odrážať stanoviská Epoch Times.

Pôvodný článok

ZDIEĽAŤ ČLÁNOK