Názory

Makroekonomická prognóza vývoja ekonomiky Slovenska (Komentár)

Komentár Ekonomického ústavu SAV, v. v. i., predstavuje jarnú makroekonomickú prognózu vývoja slovenskej ekonomiky na obdobie rokov 2025 až 2029. Je súčasťou pravidelných výstupov, ktoré majú poskytnúť širšej verejnosti očakávaný výhľad vývoja hlavných makroekonomických veličín slovenskej ekonomiky. Zároveň obsahuje aj prehľad prognóz vybratých inštitúcií, ktoré sa danej problematike venujú. Prognóza, ktorú vypracovali Miroslav Kľúčik a Tomáš Miklošovič z Ekonomického ústavu SAV, v. v. i., vznikla ako výstup z makroekonometrického modelu, ktorý bol pre tento účel na Ekonomickom ústave SAV vytvorený.

Hlavné zistenia

• Prognózovaný rast HDP v stálych cenách na roky 2025-2026 je výraznejšie nižší v porovnaní s predikciami ostatných relevantných inštitúcií.
• Rast HDP v rokoch 2025 a 2026 pravdepodobne nedosiahne úroveň 1,5 %.
• V rokoch 2025 a 2026 očakávame akceleráciu inflácie predovšetkým v dôsledku nastavenia prijatých konsolidačných opatrení.
• Vyšší rast HDP je do zásadnej miery podmienený čerpaním prostriedkov z EÚ. V krátkodobom horizonte hlavne z Plánu obnovy a odolnosti a v strednodobom z Programu Slovensko. Prípadné nečerpanie ohrozuje výšku rastu HDP.

Komentár autora

Rast HDP spomalí v roku 2025 na 1,3 % najmä vplyvom negatívneho vývoja v zahraničí v súvislosti so štrukturálnymi problémami priemyslu v Nemecku a neistotou spojenou s obchodnou vojnou USA. Keďže v čase tvorby projekcie neboli ešte ustálené výsledné výšky jednotlivých ciel, do prognózy vstupovali predovšetkým komunikované ciele s negatívnym výhľadom.

Voči roku 2024 menej prispeje k rastu HDP aj spotrebiteľský dopyt, ktorý je pod tlakom konsolidačných opatrení. Zároveň aj ohlasované ďalšie kolo konsolidačných opatrení (bez vedomia ich štruktúry), znižujú ochotu domácností zvyšovať svoju spotrebu a skôr tlačia na konzervatívnejší postoj k spotrebe. Na strane výdavkov čelia domácnosti vyššej sadzbe DPH a na strane príjmov obmedzením daňového bonusu na deti.

Okrem vyššej sadzby DPH rast inflácie potiahne k 4,0 % aj rast cien potravín a služieb. K rastu konečných cien prispievajú i zvýšené náklady firiem súvisiacich s konsolidačnou daňou z finančných transakcií či daňou z príjmov právnických osôb. V čase tvorby predikcie sa síce začínajú ozývať hlasy k úprave transakčnej dane, ale neboli predstavené žiadne zmeny, ktoré by mohli byť zapracované do prognózy.

Ekonomike pomôže v roku 2025 rozbeh investícií z Plánu obnovy a odolnosti, ktoré predpokladáme predovšetkým v druhej polovici roka. Trh práce negatívnemu vývoju odoláva, keďže zápasí s nedostatkom pracovnej sily. Miera nezamestnanosti ostane na historických minimách. Dynamický rast nominálnych miezd nad 5 % ťahá okrem napätého trhu práce i skutočná a očakávaná vyššia inflácia.

V roku 2026 ostane zahraničný dopyt v útlme, keďže časť taríf zotrvá v platnosti a medzinárodný obchod sa bude novému stavu prispôsobovať len postupne. Rast nášho exportu ostane už tretí rok len tesne nad nulou. V prognóze predpokladáme, že plošná pomoc s cenami energií pre domácnosti bude od roku 2026 postupne ustupovať, keďže vláda bude realizovať deklarovaný záväzok nahradiť plošnú pomoc adresnejšou.

Postupný návrat cien energií odvodených od trhových zvýši rast regulovaných cien, čo udrží infláciu v roku 2026 na 3,5 % a spotrebiteľom zrejme klesne miera úspor. Rast spotreby domácností mierne zosilnie, keďže sa obnoví rast disponibilných príjmov po odznení šoku z prvej vlny konsolidácie cez nižší daňový bonus či dočasný výpadok rodičovských dôchodkov. Trh práce opustí časť zamestnancov exportných firiem s chýbajúcimi zákazkami. Tých však čiastočne nahradí dopyt po zamestnancoch prameniaci z aktivít súvisiacich s vrcholom čerpania Plánu obnovy a odolnosti.

Pokles zamestnanosti ostane len mierny. Rast reálnych miezd očakávame mierne nad rastom reálnej produktivity, čím dobehnú stratu z časov vysokej inflácie z posledných rokov.

V rokoch 2027 až 2029 sa situácia v zahraničí ustáli a rastu exportu pomôže výraznejšie v priebehu roka 2027 nábeh novej výrobnej kapacity automobilového priemyslu (Volvo). Po výpadku prostriedkov čerpaných z Plánu obnovy a odolnosti v roku 2027 sa budú nahrádzať finančné zdroje z nového programového obdobia EÚ fondov. Od roku 2027 čakáme silnejšie negatívne vplyvy na zamestnanosť z dôvodu úbytku populácie v produktívnom veku, napriek stabilizácií domáceho a zahraničného dopytu.

Riziká prognózy

Eskalácia obchodnej vojny môže spôsobiť vyšší nárast ciel medzi USA a Čínou. Recipročné clá medzi EÚ a USA môžu obmedziť dodatočne obchod so zámorím a spôsobiť recesiu v medzinárodnom obchode. Pozitívnym rizikom na rok 2025 je naopak predzásobenie sa pred zavedením ciel či počas odkladu účinnosti ciel.

Nečerpanie niektorých programov v rámci Plánu obnovy a odolnosti môže spôsobiť výpadok investícií a trvalú stratu zdrojov s negatívnym vplyvom na rast ekonomiky, aj keď vláda už podnikla revíziu Plánu obnovy a odolnosti, aby sa tomu predišlo. Fiškálny stimul EÚ na vojenské zbrojenie, špecificky Nemecka (ako krajiny jednou s najväčšou zbrojárskou výrobou v EÚ), môže výraznejšie tlmiť negatívny sentiment šíriaci sa v Európe. Pre Slovensko sa ponúka využiť možnosť zvýšenia ekonomického rastu cez zvýšenú produkciu v zbrojárskom sektore.

Názory vyjadrené v tomto článku sú názormi autora a nemusia nutne odrážať stanovisko The Epoch Times.

ZDIEĽAŤ ČLÁNOK