Nedeľa 21. júla, 2024
Maďarský premiér Viktor Orbán v sídle EÚ v Bruseli. (Foto: JOHN THYS/AFP via Getty Images)
»

Maďarsko predstavuje sedembodový program pre predsedníctvo EÚ od júla

Maďarsko 1. júla prevezme rotujúce šesťmesačné predsedníctvo členských štátov EÚ. Program maďarského predsedníctva v Rade EÚ bol už dokončený.

János Bóka, maďarský minister zodpovedný za záležitosti EÚ, na tlačovej konferencii v Budapešti 18. júna vysvetlil, že Maďarsko prevezme rotujúce predsedníctvo EÚ vo „výnimočnej situácii“. „Vojna, globálna konkurencia, krehká bezpečnostná situácia, migrácia, zmena klímy a demografické výzvy budú výzvou pre celú Európu,“ povedal minister.

Načasovanie maďarského predsedníctva je výnimočné aj preto, že sa zhoduje s inštitucionálnou obnovou Európskeho parlamentu, Európskej komisie a Európskej rady. Maďarsko je zároveň posledným členom španielsko-belgicko-maďarského predsedníckeho tria. Po šiestich mesiacoch prevezme predsedníctvo od Maďarska poľsko-dánsko-cyperské trio. Orbánova vláda preto musí zvládnuť aj tento prechod.

V piatok (21. júna) predseda vlády Viktor Orbán odcestuje do Berlína, kde bude rokovať o programe s nemeckým kancelárom Olafom Scholzom.

Zameranie na krízové riadenie

„Počas nášho predsedníctva musíme predovšetkým zabezpečiť mier a bezpečnosť v Európe,“ vysvetlil minister Bóka prioritu maďarskej vlády.

Ako jedno z prvých podujatí nadchádzajúceho maďarského predsedníctva v Rade EÚ boli minulý týždeň do Budapešti pozvaní ministri zahraničných vecí a štátni tajomníci členských štátov. Diskutovali o spoločných výzvach v oblasti zahraničnej a bezpečnostnej politiky, ktoré ich čakajú v nasledujúcom funkčnom období.

Podrobnosti zo stretnutia neboli zverejnené pre tlač. Najdôležitejšie výzvy bezpečnostnej politiky však boli spomenuté už minulý mesiac.

Bóka zdôraznil, že rusko-ukrajinská vojna zostáva pretrvávajúcou výzvou bezpečnostnej politiky. Nestabilná zostáva aj situácia na Blízkom východe. Okrem toho sa Kaukaz stáva zdrojom konfliktov a na Ďalekom východe sa „kedykoľvek môže stať čokoľvek“.

„Nemôžeme sa pripraviť na neočakávané udalosti. Zdvojnásobili sme však počet zamestnancov Krízového centra Stáleho zastúpenia Maďarska v Bruseli, aby sme boli pripravení, ak by sme museli prejsť do krízového režimu,“ povedal Bóka pre podnikateľský portál Economx.hu.

Najdôležitejšie ciele

Maďarská vláda zhrnula najdôležitejšie ciele predsedníctva do siedmich bodov.

V súlade s nimi bude prijatá nová dohoda na podporu konkurencieschopnosti a hospodárskeho rastu EÚ. Maďarsko chce tiež podporiť posilnenie európskeho obranného priemyslu a inovácie, ako aj spoluprácu medzi členskými štátmi pri obstarávaní obranného vybavenia. Majú sa rozvíjať vonkajšie partnerstvá na ochranu vonkajších hraníc a boj proti príčinám migrácie.

Poľnohospodárska politika sa má zamerať na podporu poľnohospodárov s cieľom zabezpečiť potravinovú bezpečnosť v Európe. Maďarské predsedníctvo chce dosiahnuť pokrok aj v oblasti rozširovania EÚ. Maďarsko chce, aby sa politika rozširovania stala objektívnym a na výsledky orientovaným procesom. Bude iniciovať strategickú diskusiu o budúcnosti politiky súdržnosti a demografické otázky „sa dostanú na program rokovania vo všetkých formách a na všetkých fórach“, uviedlo.

Minister Bóka vo svojom vyhlásení z konca mája načrtol aj tri ciele, ktorými sa budú opatrenia Maďarska v tomto období riadiť. Prvou prioritou je načasovanie. To by malo zabezpečiť hladký inštitucionálny prechod. Druhým kľúčovým bodom je, aby predsedníctvo Rady bolo vnímané ako neutrálny, čestný sprostredkovateľ, ktorý je lojálny voči ostatným členským štátom a inštitúciám. Tretí bod sa sústreďuje na už spomínané „vlastné ciele“.

Viac diplomatického dialógu

Maďarská vláda zastáva názor, že v Bruseli je potrebné viesť viac diplomatického dialógu. Minister zahraničných vecí Péter Szijjártó ilustroval tento názor minulý týždeň konkrétnym príkladom. V súvislosti s prípravou predsedníctva v Rade EÚ počas návštevy Laosu oznámil, že Maďarsko bude spolupracovať aj s Laosom, ktorý v súčasnosti predsedá Združeniu krajín juhovýchodnej Ázie (ASEAN).

Počas maďarského predsedníctva sa má v Bruseli posilniť prístup zameraný na rokovania. Je to dôležité najmä pri riešení ozbrojených konfliktov, zdôraznil Szijjártó.

„Vzhľadom na vojnu na Ukrajine a ďalšie globálne konflikty je nevyhnutné, aby ASEAN a EÚ vyslali rovnaký signál: Riešenie neleží na bojisku, ale za rokovacím stolom,“ povedal minister zahraničných vecí.

Belgicko a Rakúsko chcú odobrať Maďarsku hlasovacie práva v EÚ

Belgická ministerka zahraničných vecí Hadja Lahbibová 3. júna vyhlásila, že EÚ by sa nemala vyhýbať tvrdým opatreniam vzhľadom na konanie Maďarska, ktoré porušuje zásady právneho štátu. Navrhla zrušiť možnosť Budapešti vetovať rozhodnutia v Bruseli. Denník „Politico“ o deň neskôr informoval, že Rakúsko podporilo belgický návrh na pozastavenie hlasovacích práv Maďarska v EÚ. Belgicko týmto krokom zvýrazňuje svoju frustráciu z Budapešti pred začiatkom jej šesťmesačného predsedníctva EÚ v júli.

Lahbibová konkrétne vyzvala EÚ, aby pokračovala v postupe podľa článku 7 proti Maďarsku. „Musíme mať odvahu prijať rozhodnutia: ísť až do konca článku 7, uplatňovať článok 7 v plnom rozsahu, čo znamená aj zrušenie veta,“ povedala pre Politico.

Európsky parlament inicioval tzv. postup podľa článku 7 o právnom štáte proti Maďarsku v roku 2018. Počas konania boli krajine zadržané finančné prostriedky v celkovej výške miliárd eur, keďže Brusel sa obával porušenia základných hodnôt EÚ. Konanie však zatiaľ nedospelo do kritickej druhej fázy.

Pôvodný článok

Prečítajte si aj