Streda 24. júla, 2024
Maďarský minister zahraničných vecí a obchodu Peter Szijjarto (vľavo) s čínskym ministrom zahraničných vecí Wang Yi pred otváracím ceremoniálom prvého stretnutia bilaterálnej pracovnej skupiny na tému „Jeden pás jedna cesta“ v Štátnom v Pekingu 30. novembra 2016. (Foto: JASON LEE/AFP via Getty Images)

Maďarská verejnoprávna televízia plánuje nové relácie v spolupráci s čínskymi partnermi

Maďarská delegácia verejnoprávneho média MTVA (maďarská štátna mediálna spoločnosť) rokovala v strede apríla v Pekingu a Šanghaji s poprednými čínskymi mediálnymi spoločnosťami. Témou diskusií bola programová a spravodajská výmena vrátane spoločnej maďarsko-čínskej obsahovej produkcie a ďalšej technologickej kooperácie.

Pod mediálnu spoločnosť MTVA spadajú verejnoprávne televízne a rozhlasové médiá ako Maďarské Rádio (Kossuth, Petőfi), Maďarská Televízia (M1, M2, M3, M4, M5), Televízia Duna a Maďarská tlačová agentúra.

Podľa jej generálneho riaditeľa Dániela Pappa ide o historicky významnú spoluprácu, ktorá má posunúť vzájomné vzťahy medzi krajinami na novú úroveň. 

Očakáva sa, že spolupráca medzi partnermi podporí nielen kultúrne a obsahové výmeny, ale aj výmenu skúseností medzi maďarskými a čínskymi umelcami, hercami a tvorcami obsahu. Realizovať sa majú aj spoločné televízne projekty.

Okrem mediálnej spolupráce investujú čínske spoločnosti svoje zdroje do Maďarska aj v oblasti elektomobility, letectva a výstavby železničnej infraštruktúry. Momentálne prebieha výstavba 350 kilometrovej železničnej trate medzi Belehradom a Budapešťou financovaná čínskou bankou.

Maďarský minister zahraničných vecí Péter Szijjártó, ktorý je momentálne na návšteve v Číne, očakáva, že sa vďaka prebiehajúcim čínskym investíciám v Maďarsku vytvorí 25 000 nových pracovných miest. Tie by mali podľa neho zabezpečiť živobytie pre maďarské rodiny a zároveň priniesť do krajiny najmodernejšie technológie.

Szijjártó tiež oznámil, že v lete by mala medzi Maďarskom a Čínou začať premávať ďalšia letecká linka. Počet letov medzi šiestimi veľkými čínskymi mestami a Budapešťou sa tak zvýši na 17 týždenne.

Investovanie Číny do infraštruktúry v cudzích krajinách je kritikmi označované ako „diplomacia dlhovej pasce“. Peking sa svojou taktikou nevýhodných pôžičiek má snažiť dostať menšiu krajinu pod tlak neudržateľnými dlhovými záväzkami. Neschopnosť splácať dlh vyúsťuje do ďalších úrokov a krajina sa postupne vzdáva práv na svoje pozemky a majetky a dostáva sa pod výrazný vplyv Číny. Príkladmi sú Srí Lanka alebo Čierna Hora.

Prečítajte si aj