Svet » EÚ

Leyenová prežila dve hlasovania o nedôvere v Európskom parlamente. Ako hlasovali slovenskí europoslanci?

Plenárne zasadnutie Európskeho parlamentu 9. októbra sa okrem iného zaoberalo dvoma návrhmi na vyslovenie nedôvery Európskej komisie na čele s predsedníčkou Ursulou von der Leyenovou (EPP). Oba návrhy boli zamietnuté.

Prvé hlasovanie iniciovali Patrioti pre Európu. V návrhu kritizujú zelenú politiku Komisie, nedostatočnú transparentnosť a finančné škandály. Poukazujú tiež na zlyhanie pri riadení nelegálnej migrácie do EÚ a ohrozenie slobody prejavu prostredníctvom cenzúry, ktoré podľa nich podkopávajú demokratické hodnoty a princípy. Dokument tiež upozorňuje na prekročenie právomocí Komisie pri podpisovaní obchodných dohôd s Latinskou Amerikou a USA.

Návrh predložený vlastencami podporilo 179 poslancov EP, 378 hlasovalo proti a 37 sa zdržalo hlasovania.

Zo slovenských europoslancov hlasovali za návrh europoslanci za Smer-SD, Hlas a Republika. Proti bola Miriam Lexmann (KDH) a všetci poslanci PS. Judita Laššáková (Smer-SD) sa na hlasovaní nezúčastnila.

Druhý návrh, ktorý predložila frakcia Ľavica, podporilo 133 európskych zákonodarcov, 383 hlasovalo proti a 78 sa zdržalo hlasovania.

Ľavica je proti dohode medzi EÚ a USA, ktorú považuje za „škodlivú pre európske záujmy“, a dohode medzi EÚ a Latinskou Amerikou (MERCOSUR), ktorá podľa nej „ohrozuje európskych poľnohospodárov a pracovníkov a podkopáva klimatické ciele Únie“. Okrem toho frakcia kritizuje Komisiu za údajnú nečinnosť v súvislosti s humanitárnou krízou v Gaze a neschopnosť riešiť prehlbujúcu sa sociálnu a klimatickú krízu v EÚ, zanedbávanie poľnohospodárov a oslabovanie klimatických pravidiel.

Aby návrhy prešli, museli by ich podporiť dve tretiny prítomných, čo sa nestalo. Európska komisia pod vedením predsedníčky Ursuly von der Leyenovej tak prežila hlasovanie.

Nešlo o prvé pokusy vyjadriť nedôveru Komisii

Leyenová sa ocitla v podobnej situácii v júli tohto roku, keď rumunský pravicový poslanec Gheorghe Piperea z Európskej konzervatívnej a reformnej strany (ECR) vyzval na jej odvolanie. Ako dôvod uviedol závažné porušenie povinností a nedostatok transparentnosti zo strany predsedníčky Komisie najmä v súvislosti so škandálom „Pfizergate“, ktorý sa týka jej komunikácie s generálnym riaditeľom spoločnosti Pfizer Albertom Bourlom počas pandémie covidu-19.

V tom čase návrh podporilo 175 poslancov EP, 360 bolo proti a 18 sa zdržalo hlasovania. Aby bol návrh na odvolanie celej 27-člennej Komisie prijatý, bolo potrebné získať hlasy dvoch tretín prítomných poslancov EP a väčšinu všetkých 720 členov Európskeho parlamentu.

Článok bol preložený z českej edície Epoch Times.

ZDIEĽAŤ ČLÁNOK