Ilustrácie z Gulagu: zachytené hrôzy sovietskeho systému
Hrôzy sovietskeho systému Gulag boli dôkladne zdokumentované nezlomnými preživšími a pozornými historikmi. V čase, keď mnohí ich význam bagatelizovali alebo nepoznali, kniha Alexandra Solženicyna „Súostrovie Gulag“ (1973) podala správu o osobných zážitkoch významného disidenta v tamojších táboroch. Rovnako aj akademik Robert Conquest vo svojich dielach, ako napríklad „Veľký teror“ (1968), opísal rozsah a intenzitu sovietskych zločinov proti ľudskosti.
Tieto zverstvá, ktoré postihli desiatky miliónov ľudí, sú od nás vzdialené časom aj priestorom. Od smrti Josifa Stalina a najhorších zneužívaní sovietskeho systému uplynuli desaťročia. Z tisícov táborov roztrúsených po obrovských sibírskych a ďalších odľahlých územiach sa pre súčasnú verejnosť zachoval len jeden.
Dancik Sergejevič Baldajev, narodený v roku 1925 v sibírskom meste Ulan-Ude, mal jedinečnú príležitosť zaznamenať zlo páchane na miliónoch jeho spoluobčanov, označených ako „nepriatelia ľudu“.
V roku 1988 Baldaev skompletizoval svoje záznamy, ktoré sú dostupné v publikácii vydanej britským vydavateľstvom Fuel Publishing a venovanej disidentovi Solženicynovi. Baldajevov umelecký štýl je realisticky proporčný, s výraznými líniami a tieňmi, ktoré pripomínajú súčasný grafický román.
Kniha „Kresby z Gulagu“ obsahuje vyše sto obrázkov zobrazujúcich popravy, vraždy sekerou, kruté sexuálne mučenie a ďalšie činy extrémneho násilia spáchané komunistickým režimom. Baldajev dopĺňa svoje kresby popismi, ktoré dodávajú kontext a oživujú ako obete tak aj páchateľov. Brutalita gulagu je sprevádzaná stalinistickými heslami a propagandou, ktoré boli neustálou súčasťou života väzňov a správcov táborov.
Baldajevov otec, burjatský intelektuál, bol v roku 1938 popravený. V dôsledku toho Baldajev osirel a bol vychovávaný štátom, aby slúžil sovietskemu systému. Bojoval v druhej svetovej vojne a nakoniec vstúpil do systému Gulag – nie ako obeť, ale ako jeden z dozorcov. Jedna fotografia Baldajeva z tohto obdobia ho zachytáva ako prísneho ázijského strážcu v zimnej scenérii, s huskym po boku.
Ako strážca a policajt Baldajev detailne sledoval tamojší administratívny teror a jeho mechanizmy. Tajne si zaznamenával svoje pozorovania vo forme kryptických čiarových postavičiek, ktoré dokázal rozlúštiť iba on, a ukladal ich pre budúce spracovanie. Keď sa naskytla príležitosť, premenil svoje skice na plnohodnotné ilustrácie.
Na jednom obrázku muž vychudnutý na kosť stojí pred stenou s heslom „Vpred ku komunizmu!“. Ďalší zobrazuje nešťastného robotníka, ktorého sadistickí spoluväzni rozpíľujú na polovicu spoločne s kmeňom, na ktorý ho priviazali.
„Od najnižšie postaveného zeka (väzňa) až po najnásilnejšieho potetovaného vora (zlodeja) – praktiky a obyvatelia systému Gulag sú odhalení v neuveriteľných a šokujúcich detailoch,“ uvádza sa na webovej stránke vydavateľstva Fuel.
A šokujúce to skutočne je. Až do takej miery, že niekto by mohol spochybniť potrebu „pornografickej“ brutality Baldajevových ilustrácií. No vo svete, kde Sovietsky zväz opustil komunizmus bez toho, aby sa úplne vyrovnal s jeho zločinmi, a kde je Stalinovo vládnutie mnohými považované za efektívne či dokonca hrdinské, je Baldajevova necenzurovaná úroveň detailov (v inom kontexte nadbytočná) triezva a nevyhnutná.
Je nevyhnutná, pretože je aktuálna. Mučenie a mimoriadne zlé zaobchádzanie, ktoré Baldajev zobrazuje vo svojich kresbách, sa odohrali pred polstoročím, no pre milióny politických a náboženských väzňov, ktorých dnes zadržiavajú komunistické režimy v Číne a Severnej Kórei, sú gulagy stále živou realitou.
Odhaduje sa, že komunizmus zabil najmenej 100 miliónov ľudí, no jeho zločiny neboli plne zdokumentované a jeho ideológia stále pretrváva. Denník Epoch Times sa snaží odhaliť históriu a presvedčenia tohto hnutia, ktoré bolo od svojho vzniku zdrojom tyranie a deštrukcie.
Článok bol preložený z americkej edície Epoch Times.
Páčil sa vám tento článok? Napíšte nám svoj názor a prípadne zanechajte kontakt, ak chcete odpoveď.