Názory, Uncategorized

Európa je po vražde Charlieho Kirka ešte viac rozdelená (Komentár)

Najsilnejšie reakcie prišli zo strednej Európy, jednej z najkonzervatívnejších oblastí kontinentu, zatiaľ čo severná Európa zostala pokojná a zdržanlivá.

Vražda Charlieho Kirka, 31-ročnej prominentnej osobnosti amerického konzervativizmu, otriasla nielen Spojenými štátmi, ale aj celým svetom. Kým reakcie v USA boli predvídateľne a potvrdzovali rozdelenie – pocty z pravej strany a zdržanlivé reakcie z ľavej strany –, v Európe sa prejavili výrazné regionálne rozdiely.

Osobitná pozornosť sa venovala Európskemu parlamentu, kde návrh poslanca Charlieho Weimersa na minútu ticha bol zamietnutý z dôvodu formálneho postupu, hoci ten bol v minulosti prehliadaný – napríklad v roku 2020 po smrti Georgea Floyda.

Tieto rozdiely odhaľujú kľúčové politické, kultúrne a mediálne rozdiely v rámci Európy. V severských krajinách – Dánsku, Fínsku, Islande, Nórsku a Švédsku – boli reakcie na vraždu Kirka väčšinou utlmené. Zdôrazňovali skôr tragédiu násilia ako Kirkovo dedičstvo a udalosť vykresľovali ako vzdialený americký problém. Verejné osobnosti vyzývali skôr k pokoju ako k pobúreniu.

Správy hlavných médií, ako je švédsky Aftonbladet a nórsky VG, sa zameriavala na širšie dôsledky pre demokratickú diskusiu, bez emocionálnej mobilizácie, ktorú bolo možné pozorovať inde.

Bývalý dánsky premiér povedal, že je „hlboko šokovaný“, ale nevyjadril sa k širším politickým súvislostiam. V Nórsku, ktoré sa dodnes spamätáva z útoku neonacistu Andersa Breivika v roku 2011, pri ktorom zahynulo 77 ľudí, komentátori uprednostňovali upokojenie situácie pred rozdelením spoločnosti. Hoci vo Švédsku prebiehajúca online debata je živšia, v parlamente nedošlo k žiadnym väčším protestom ani gestám. Podobnú zmiešanú reakciu bolo vidieť vo Fínsku a na Islande – nebola tam takmer žiadna verejná reakcia.

Reakcia v iných častiach Európy však bola oveľa emotívnejšia. Vo Veľkej Británii, bašte novej vlny západoeurópskeho konzervativizmu na čele s Nigelom Farageom a jeho Reformnou stranou, odsúdil vraždu Boris Johnson aj Liz Trussová. Vo Francúzsku lídri konzervatívneho Národného združenia (RN) nazvali Kirka „mučeníkom za slobodu prejavu“ a prirovnali túto udalosť k útokom na redakciu Charlie Hebdo v roku 2015. V Paríži sa zhromaždilo približne 250 ľudí na spomienkovej slávnosti, kde hovorca RN vyhlásil: „Zasiahla ich tá istá guľka.“

Konzervatívne skupiny v južnej Európe tiež využili príležitosť na vyjadrenie svojich názorov. Talianska premiérka Giorgia Meloniová kritizovala svojich ľavicových oponentov za „bagatelizovanie“ vraždy a nazvala ju „hlbokou ranou pre demokraciu“.

V Španielsku usporiadala strana Vox v Madride spomienkovú akciu s videami a piesňami, na ktorej obvinila ľavicovú vládu z vytvárania „klímy nenávisti“. Líder rastúcej portugalskej strany Chega André Ventura varoval pred posunom „od konfliktu názorov“ k „nenávisti a vraždeniu“.

Najsilnejšie reakcie však prišli zo strednej Európy, jednej z najkonzervatívnejších oblastí kontinentu. Poľský Sejm si Kirka uctil minútou ticha a poslanci plánujú urobiť výstavu o jeho živote, zatiaľ čo opozícia žiada, aby bolo hnutie Antifa označené za teroristickú organizáciu. Maďarský premiér Viktor Orbán, jeden z mála európskych politikov, ktorí otvorene podporujú Donalda Trumpa, obvinil z vraždy „medzinárodnú kampaň nenávisti“ proti politickej pravici.

Tento kontrast medzi severskou zdržanlivosťou a kontinentálnym znepokojením je ľahko merateľný. V jednotlivých severských krajinách bolo v prvom týždni po atentáte opublikovaných v priemere menej ako desať významných článkov, zatiaľ čo v krajinách ako Taliansko a Spojené kráľovstvo ich boli stovky. Analýza sentimentu na sociálnych médiách ukazuje, že severské hashtagy ako #CharlieKirk mali malý dosah a neutrálny tón, zatiaľ čo #KirkMartyr zaznamenal nárast v južnej a strednej Európe.

Tento rozdiel sa dá vysvetliť niekoľkými dôvodmi.

Po prvé, politická situácia: Sociálnodemokratické strany vládnu v severskej politike dlhodobo, zatiaľ čo pravica je – najmä v elitných kruhoch, ktoré ovplyvňujú verejnú diskusiu – často marginalizovaná. Kirk bol preto vnímaný skôr ako kontroverzná postava než ako zástanca slobody prejavu.

Po druhé, mediálne prostredie: Severské médiá sú prevažne verejnoprávne a ľavicovo orientované, často kritické voči konzervatívnym hnutiam vrátane Donalda Trumpa a hnutiu MAGA.

Po tretie, historický kontext: V západnej, južnej a strednej Európe pravicová ideológia veľmi pripomína politický boj, ktorý viedol Kirk. Naopak, väčšina severských pravicových strán zostáva relatívne umiernená, a to aj v otázkach ako masová migrácia a jej socioekonomické dosahy.

Verejnosť v severských krajinách sa tak s Kirkom a jeho posolstvom stotožňovala menej ako ľudia v iných častiach Európy, kde táto udalosť prehĺbila politické rozdelenie. Dlhodobý vplyv na európsku politiku zostáva nejasný, ale môže zvýšiť napätie na celom kontinente.

Názory vyjadrené v tomto článku sú názormi autora a nemusia nevyhnutne odzrkadľovať názory Epoch Times.

Článok bol preložený z americkej edície Epoch Times.

ZDIEĽAŤ ČLÁNOK