Sobota 27. júla, 2024
Gréckokatolícki veriaci z obce Krivé v okrese Bardejov slávia sviatky Kristovho Vzkriesenia - Paschy v drevenom chráme sv. apoštola Lukáša z roku 1826. Navštevujú ho počas celého roka. V nedeľu ráno sa tu po bohoslužbe - Utierni Vzkriesenia konalo tradičné požehnanie jedál a neskôr sv. liturgia. Krivé, 31. marca 2024. (FOTO TASR - Maroš Černý)

Kresťania na celom svete slávia pamiatku zmŕtvychvstania Ježiša Krista

Pamiatku zmŕtvychvstania Ježiša Krista, ktorá je základom kresťanskej viery, slávia v nedeľu kresťania na Slovensku i vo svete. Veľkonočná nedeľa nazývaná aj Veľkonočná nedeľa Pánovho zmŕtvychvstania je vyvrcholením najväčších kresťanských sviatkov cirkevného roka.

Počas slávnostných bohoslužieb sa veriaci spolu s biskupmi a kňazmi radujú z Kristovho víťazstva nad smrťou. Pripomínajú si víťazné zavŕšenie Ježišovej vykupiteľskej úlohy a nádej na večný život, ktorú priniesol ľudstvu.

V gréckokatolíckej cirkvi sa v Nedeľu paschy robia bohoslužby už od skorých ranných hodín, keď sa koná utiereň vzkriesenia s tradičným posvätením jedál.

Podobné obrady budú aj v chrámoch pravoslávnej cirkvi, ktorá Paschu – Veľkú noc slávi tento rok 5. mája. Dôvodom je výpočet podľa starobylých kánonov. Termín Paschy – Veľkej noci sa vypočítava podľa jarnej rovnodennosti, splnu mesiaca a židovského Pesachu.

Slávenie zmŕtvychvstania Ježiša Krista v kresťanských cirkvách pokračuje aj na Veľkonočný pondelok nazývaný aj ako Pondelok vo veľkonočnej oktáve (1. 4.).

Prečítajte si aj