Klimatickí aktivisti sa snažia znížiť CO2 výrubom stromov, vedci nesúhlasia
Zatiaľ čo Bill Gates investuje do plánu prerieďovať lesy a pochovávať stromy, aby sa zachytával uhlík, jeden ekológ to označuje za „mimoriadne zlý nápad“.
Výrub stromov na usmerňonvanie lesných požiarov nie je novinkou, hoci je stále predmetom vášnivých diskusií.
Prerezávky stromov sú sporným postupom, ktorý si v environmentálnej komunite vyslúžil tak kritiku, ako podporu. Mnohí vedci, výskumníci a ochrancovia prírody sú proti nemu a tvrdia, že prerieďovanie lesov môže dokonca zhoršiť lesné požiare.
Lesy v Spojených štátoch sa však už viac ako dve desaťročia prerezávajú z dôvodu protipožiarneho manažmentu. Teraz sa do diskusie o prerieďovaní stromov zapájajú klimatickí aktivisti s argumentom „zachytávania uhlíka“.
Aktivisti, ako napríklad spoluzakladateľ Microsoftu Bill Gates, podporili výrub stromov a ich pochovávanie, aby sa vyriešili obavy z emisií uhlíka.
Prostredníctvom nadácie Prelomové energetické podniky (Breakthrough Energy Ventures) je Gates súčasťou fondu investorov vo výške 6,6 milióna dolárov. Títo investori podporujú spoločnosť Kodama Systems v jej návrhu na odstránenie stromov v kalifornských lesoch ohrozených požiarmi a ich pochovanie v Nevade s cieľom zachytávať oxid uhličitý (CO2).
„Musíme výrazne urýchliť prerieďovanie lesov,“ uvádza firma so sídlom v Bostone na svojej webovej stránke. Kodama samu seba označuje za „technologickú službu obnovy lesov.“
B. Gates je známy svojimi metódami riešenia obáv o klímu, ktoré sa dostávajú na titulné stránky novín – od skupovania rozsiahlych plôch poľnohospodárskej pôdy v USA až po podporu experimentov, ako je solárne geoinžinierstvo. Najnovšie kritizuje výsadbu stromov ako vhodný prostriedok na zníženie emisií CO2.
Počas septembrového samitu o klíme sa miliardár neváhal podeliť o svoje názory na rolu výsadby stromov pri zmierňovaní klimatických problémov a označil ju za „úplný nezmysel“.
V rozhovore s reportérom New York Times reagoval na myšlienku, či vysádzanie väčšieho počtu stromov môže zvrátiť nepriaznivé klimatické vplyvy: „Je to úplný nezmysel… Sme vedci alebo sme idioti?“ spýtal sa Gates.
Kritici poukazujú na logické medzery v tvrdeniach o výhodách výrubu stromov a ich pochovávania.
„Je to úplne zlý a kontraproduktívny nápad,“ povedal pre The Epoch Times Chad Hanson, výskumný ekológ a spoluzakladateľ projektu John Muir Project.
Podľa neho sú existujúce stromy a lesy „najlepšími a najúčinnejšími prostriedkami“ na zníženie akéhokoľvek „nadbytočného uhlíka v našej atmosfére“.
Okrem toho selektívny výrub predstavuje riziko pre staré stromy, ktoré podľa výskumu zachytávajú oveľa viac uhlíka v atmosfére ako ich mladšie náprotivky.
Živé stromy ukladajú obrovské množstvo atmosférického uhlíka. Podľa jedného z odhadov sa v amerických lesoch a trávnatých plochách ukladá 866 miliónov ton CO2 ročne. Pre predstavu: rovná sa to ročným emisiám z 50 miliónov vozidiel s benzínovým alebo naftovým motorom.
Niektoré výskumy podporujú teóriu, že zakopávanie zvyškov z vyrúbaných stromov môže fungovať ako forma zachytávania uhlíka. Jedna štúdia z roku 2019 ukázala, že ukladanie drevnej biomasy môže ročne odstrániť miliardy ton uhlíka.
„Stromy s pribúdajúcim vekom naďalej pohlcujú a ukladajú čoraz viac uhlíka, a to bez ohľadu na to, ako sú staré,“ uviedol Ch. Hanson na margo tejto tézy. „Výrub existujúcich stromov a ich pochovávanie eliminuje ich schopnosť odčerpávať a znižovať atmosférický uhlík.“
Neexistuje žiadna hĺbková analýza proklamovaných prínosov či sekundárnych environmentálnych účinkov prerieďovania lesov a pochovávania drevnej hmoty.
„Výskum týkajúci sa udržateľnosti v oblasti sociálnych a environmentálnych vplyvov zachytávania uhlíka nebol dostatočne spracovaný a táto oblasť štúdií je stále nedostatočne preskúmaná,“ uvádza sa v štúdii uverejnenej v časopise Science Direct.
Spoločnosť Kodama Systems na svojej internetovej stránke uvádza, že rámce na počítanie uhlíka sa vyvíjajú, ale neposkytla žiadne ďalšie podrobnosti.
Zástupcovia spoločnosti Kodama neodpovedali na žiadosť Epoch Times o komentár.
Argument, že dospelé lesy a husté koruny stromov by sa mali ponechať nedotknuté – výlučne na zachytávanie CO2 – má podporu špičkových vedeckých výskumníkov.
William Moomaw, zakladajúci riaditeľ Centra pre medzinárodnú politiku životného prostredia a zdrojov na Fletcherovej fakulte práva a diplomacie Tuftsovej univerzity patrí k takzvanej „zalesňovacej“ škole zaoberajúcej sa ukladaním atmosferického uhlíka.
Je horlivým zástancom výsadby stromov a obhajuje ponechanie starších a stredne starých lesov na pokoji, pretože majú lepšiu schopnosť ukladať uhlík.
„Najefektívnejšie, čo môžeme urobiť, je umožniť už vysadeným rastúcim stromom, aby pokračovali v raste a dosiahli svoj plný ekologický potenciál, ukladali uhlík a vytvárali les, ktorý má celú škálu environmentálnych služieb,“ povedal Moomaw v roku 2019.
„Nechať jestvujúce prírodné lesy rásť je zásadné pre každý náš klimatický cieľ.“
Výruby za účelom zmiernenia rizika požiaru
Prerezávky lesov majú tiež pochybné výsledky v oblasti usmerňovania požiarov, ale má čoraz viac priaznivcov vo verejnom aj súkromnom sektore.
Americká lesná správa zaradila selektívne prerezávky stromov medzi dôležité prvky svojho desaťročného plánu protipožiarneho manažmentu.
Úradníci dúfajú, že do roku 2030 sa táto metóda bude používať na miliónoch zalesnených akrov.
„Odhadujeme, že celkovo päťdesiat miliónov akrov lesov v Spojených štátoch potrebuje ošetrenie zdravotného stavu, aby sa vyriešila rastúca kríza spôsobená lesnými požiarmi,“ povedal pre Epoch Times hovorca Americkej lesnej správy John Winn.
Dodal, že dvadsať miliónov akrov sa nachádza v štátnych lesoch a na pasienkoch a tridsať miliónov akrov na ostatných pozemkoch.
„Takmer štvrtina priľahlého územia USA zostáva vystavená strednému až veľmi vysokému riziku vážnych lesných požiarov,“ uviedol Winn.
Niektoré štúdie podľa neho podporujú preriedenie stromov ako nástroj na zmiernenie lesných požiarov.
„Výskum Lesnej služby preukázal, že stromy sú stresované preľudnením, ktoré spôsobuje hromadenie vysoko horľavých plynov, ktoré sa stávajú doslova potravou pre rozsiahle lesné požiare,“ povedal.
„Preto je proces mechanických prerezávok pre zdravie lesa taký zásadný. Čiastočne je to práve prerieďovanie hustých porastov stromov, ktoré umožňuje divokej krajine lepšie odolávať požiarom.“
Winn tvrdí, že prerezávky stromov ako samostatný postup alebo v kombinácii s „predpísaným vypaľovaním“ môže zmeniť chovanie lesných požiarov a urobiť ich menej ničivými.
„Les, ktorý nie je odolný voči požiarom, nesie so sebou vyššie riziko straty uhlíka,“ povedal Winn.
Na druhej strane tejto debaty Hanson nešetril kritikou, keď bol požiadaný, aby sa podelil o svoj názor na využívanie prerezávok stromov pri zmierňovaní požiarov.
„Lesné požiare sú v drvivej väčšine spôsobené počasím, najmä horúcim, suchým a veterným počasím. Väčšina súčasných vedeckých poznatkov ukazuje, že husté lesné porasty vytvárajú štít proti extrémnemu letnému počasiu,“ povedal.
„Hustejšie lesy majú viac ochladzujúceho tieňa vďaka vyššiemu pokryvu korún a vyššia hustota stromov vytvára veternú clonu proti poryvom, ktoré počas lesného požiaru poháňajú plamene.“
Prerezávky lesov tento nárazník narúšajú, povedal.
Prerezávanie vytvára „teplejšie, suchšie a veternejšie podmienky, ktoré šíria plamene rýchlejšie a často intenzívnejšie,“ dodal. „Tieto závery potvrdzujú desiatky vedeckých zdrojov a stovky vedcov.“
Dlhotrvajúce sucho a nezvyčajné poveternostné podmienky ako časté a pretrvávajúce silné vetry vytvorili v amerických lesoch dokonalú rozbušku. Podľa štúdie uverejnenej v časopise International Journal of Wildland Fire výskum ukazuje, že požiare v západných štátoch USA sú od roku 1980 čoraz väčšie a intenzívnejšie.
Podľa Hansona je na boj proti týmto problémom potrebných viac stromov, nie menej.
Zástancovia prerezávok stromov oponujú tvrdením, že je potrebné odstrániť viac drevnej hmoty, pretože lesy už desaťročia vysychajú v dôsledku sucha. Aj to je však v rozpore s vedeckými poznatkami.
Stromy znižujú odtok vody a prostredníctvom svojho koreňového systému pomáhajú vyrovnávať a zadržiavať dôležitú podzemnú vodu v pôde. Podľa Štokholmského medzinárodného vodohospodárskeho inštitútu existujú dôkazy, že stromy podporujú dopĺňanie podzemných vôd v určitých typoch lesov, napríklad v tropických suchých oblastiach.
Tieto dôkazy naznačujú, že menej stromov by mohlo znamenať ešte menej vody v lesoch, ktoré už teraz bojujú so suchom.
„Pokiaľ les preriedite, privediete doň slnečné svetlo a vietor, čo spôsobuje vysychanie. Ak nemáte druhy stromov prispôsobené relatívne častým prízemným požiarom nízkej intenzity, môžete sa stať, že les bude horľavejší,“ povedal pre Epoch Times Erik Molvar, výkonný riaditeľ Western Watersheds Project.
Ako biológ a publikujúci výskumník sa Molvar vášnivo zasadzuje za zachovanie amerických lesov. Povedal, že nie všetky stromy sú si rovné, pokiaľ ide o odolnosť voči ohňu.
„Najčastejšie sa hovorí o borovici žltej. V Kalifornii existujú duby Live Oaks a Valley Oaks, ktoré môžu byť do určitej miery prispôsobené týmto typom prízemných požiarov s nízkou intenzitou a vysokou frekvenciou. Nefunguje to u smrekov a jedlí, borovice pokrútenej, jedľovca Mertensovho alebo iných typov uzavretých korunových systémov. Je to teda veľmi špecifické pre jednotlivé stromy,“ vysvetlil.
Molvar medzitým poznamenal, že výskumy v lesoch borovice žltej v severnej Arizone naznačujú, že niektoré druhy borovíc sa už prispôsobili častému vypaľovaniu s nízkou intenzitou. To sa však podľa neho „zle chápe“ v odvetviach, ktoré profitujú z odstraňovania stromov, najmä z ťažby dreva.
Nemyslí si, že veľkosť a intenzita lesných požiarov je spôsobená „nadbytkom plynov“, ktoré má oheň k dispozícii.
Záchrana domov a životov
Prerezávky stromov sa už roky nasadzujú ako súčasť stratégie zvládania lesných požiarov so spornými výsledkami. Hanson predložil zoznam požiarov v USA, pri ktorých podľa neho prerezávky stromov tieto ničivé požiare výrazne zhoršili.
„Bohužiaľ, existuje mnoho prípadov, kedy boli prerezávky stromov spojené s požiarmi, ktoré sa rýchlo rozšírili smerom k mestám a nakoniec ich zničili,“ povedal. Konkrétne zmieňuje požiare v Kalifornii vrátane Paradise v roku 2018, Greenville a Grizzly Flats v roku 2021 a Berry Creek a Feather Falls v roku 2020.
„Mnohé iných miest bolo zničených, keď požiare rýchlo a intenzívne zasiahli rozsiahle oblasti, kde sa predtým vykonávali prerezávky stromov, ktoré mali slúžiť ako protipožiarna bariéra a zachrániť mesto,“ povedal.
„Prerezávky stromov nezastavia požiare, ale naopak ich urýchlia, často smerom k domom.“
Molvar súhlasil a ako ďalší príklad uviedol tragicky ničivý požiar Jasper v oblasti Black Hills v Južnej Dakote v roku 2000.
„Požiar Jasper… horel výlučne v oblasti, ktorú predtým lesnícka služba intenzívne preriedila. A bola to borovica žltá, takže išlo o druh dreviny, pri ktorej sa zo strany drevospracujúceho priemyslu očakávalo, a možno oprávnene, že prerezávkami sa zníži riziko vzniku požiaru,“ vysvetlil.
Hanson a Molvar sa zhodujú, že existujú lepšie spôsoby, ako zmierniť škody spôsobené lesnými požiarmi, než sú výruby ďalších stromov.
„Namiesto toho by sme mali zamerať našu pozornosť na pomoc obciam, aby sa stali bezpečnými voči požiaru, a to prostredníctvom spevňovania domov a ochranného strihania vegetácie v okruhu tridsiatich metrov od domov,“ povedal Hanson. „Vedecké poznatky jasne ukazujú, že tieto opatrenia sú veľmi účinné pri záchrane domov a životov.“
Pôvodný článok
ZDIEĽAŤ ČLÁNOK
