Slovenský deficit klesol, dlh však rastie. EÚ sprísňuje dohľad nad krajinami eurozóny vo finančných problémoch
Čo sa stane, keď sa krajina platiaca eurom dostane do vážnych finančných problémov a potrebuje pomoc? Európsky parlament schválil úpravu pravidiel, podľa ktorých sa sleduje hospodárenie takýchto štátov aj ich schopnosť splácať prijaté pôžičky. Zmeny súvisia s reformou európskych rozpočtových pravidiel a majú význam aj pre Slovensko, ktoré čelí potrebe ozdravovať verejné financie.
Európsky parlament 6. októbra schválil svoju pozíciu k zmene pravidiel hospodárskeho a rozpočtového dohľadu nad členskými štátmi eurozóny, ktoré majú závažné ťažkosti s finančnou stabilitou alebo im takéto problémy hrozia.
Za legislatívny návrh hlasovalo 458 europoslancov, proti bolo 138 a ďalších 61 sa zdržalo. Za dokument hlasovala aj väčšina slovenských europoslancov. Proti sa vyslovili iba Milan Uhrík a Milan Mazurek (Republika/Európa suverénnych národov). Hlasovania sa zdržali Ľuboš Blaha, Katarína Roth Neveďalová (Smer-SD/nezaradení) a Branislav Ondruš (nezaradený). Ostatní slovenskí europoslanci návrh podporili.
Prijatá legislatíva určuje, ako majú európske inštitúcie postupovať, keď sa krajina používajúca euro dostane do finančných problémov, ako sa kontroluje plnenie dohodnutých opatrení a čo sa sleduje po skončení programu finančnej pomoci.
Nejde o vytvorenie nového záchranného fondu ani o automatické poskytovanie peňazí zadlženým štátom. Cieľom je zosúladiť existujúci systém dohľadu s reformovanými pravidlami hospodárskeho riadenia EÚ.
Podľa legislatívneho záznamu Parlament prijal pozíciu v prvom čítaní. Na dokončenie legislatívneho procesu je ešte potrebný ďalší postup na úrovni Rady EÚ.
Prečo EÚ kontroluje štáty vo finančných ťažkostiach?
Členské krajiny eurozóny používajú spoločnú menu a o veľkej časti svojich príjmov, výdavkov a zadlžovania rozhodujú samostatne.
Ak sa niektorá z nich dostane do vážnej finančnej krízy, následky sa nemusia obmedziť iba na jej územie. Problémy môžu ovplyvniť bankový sektor, finančné trhy či dôveru investorov aj v ostatných krajinách používajúcich euro.
EÚ po skúsenostiach s dlhovou krízou vytvorila osobitné mechanizmy dohľadu nad krajinami, ktorým hrozí strata finančnej stability alebo ktoré čerpajú finančnú pomoc.
Základom prerokovávanej legislatívy je nariadenie EÚ č. 472/2013, ktoré upravuje posilnený dohľad, programy makroekonomických úprav a dohľad po skončení programu finančnej pomoci.
Posilnený dohľad umožňuje európskym inštitúciám podrobnejšie sledovať hospodársku a finančnú situáciu ohrozeného štátu. Ak krajina potrebuje finančnú pomoc spojenú s programom makroekonomických úprav, musí plniť dohodnuté podmienky.
Kontrola sa však nemusí skončiť okamihom, keď štát prestane čerpať pomoc. Dôležité je aj to, či dokáže svoje záväzky splácať a či nehrozí návrat finančných problémov.
Čo europoslanci schválili?
Októbrové hlasovanie sa týkalo návrhu Európskej komisie z októbra minulého roka, ktorým sa upravuje existujúce nariadenie o dohľade nad finančne ohrozenými krajinami eurozóny.
Dôvodom je predovšetkým reforma európskeho hospodárskeho riadenia z roku 2024. Tá zmenila spôsob, akým EÚ sleduje rozpočtovú politiku členských štátov a hodnotí udržateľnosť ich verejných financií.
Podľa zhrnutia prijatej pozície Parlamentu má byť osobitný dohľad nad krajinami vo finančných ťažkostiach v súlade s novým rámcom. Dôležitou zmenou je presnejšie vymedzenie dohľadu po skončení programu finančnej pomoci.
Ten sa má sústrediť najmä na schopnosť štátu splácať prijatú pomoc. Pri hodnotení sa bude zohľadňovať jeho hospodárska, rozpočtová a finančná situácia. Sledovať sa má aj uskutočňovanie niektorých reforiem, pokiaľ už nie sú predmetom kontroly v rámci národného strednodobého fiškálno-štrukturálneho plánu.
Návrh pripravovali dvaja spravodajcovia
Hoci októbrovému hlasovaniu nepredchádzala samostatná rozsiahla plenárna rozprava o tejto téme, návrh sa v predchádzajúcich mesiacoch prerokúval vo Výbore Európskeho parlamentu pre hospodárske a menové veci.
Spravodajcami boli nemecký europoslanec Markus Ferber z Európskej ľudovej strany a portugalská europoslankyňa Carla Tavaresová z Progresívnej aliancie socialistov a demokratov.
Výbor prijal svoju správu 14. apríla 2026. Následne sa otvorili rokovania medzi Parlamentom a Radou EÚ. V júli výbor schválil dohodnuté znenie, ktoré sa neskôr dostalo na októbrové plenárne hlasovanie.
Ako vyplýva z aprílovej správy hospodárskeho a menového výboru, hlavným zámerom bolo zabezpečiť súlad osobitného dohľadu nad finančne ohrozenými krajinami s novým európskym rozpočtovým rámcom.
Slovensko znížilo deficit, verejný dlh však vlani vzrástol
Téma rozpočtového dohľadu má význam aj pre Slovensko, ktoré používa euro od roku 2009 a podlieha spoločným európskym pravidlám hospodárskeho a rozpočtového riadenia.
Podľa najnovších údajov Eurostatu z 21. októbra 2026 dosiahol deficit slovenských verejných financií v roku 2025 úroveň 4,4 percenta HDP, čo predstavovalo približne 6,15 miliardy eur. Oproti roku 2024, keď deficit dosiahol 5,4 percenta HDP, sa tak schodok znížil o jeden percentuálny bod.
Napriek zlepšeniu zostalo Slovensko nad referenčnou hranicou troch percent HDP, ktorú stanovujú európske rozpočtové pravidlá.
Verejný dlh sa však vyvíjal opačným smerom. Podľa tej istej ročnej správy Eurostatu vzrástol zo 77,73 miliardy eur na konci roka 2024 na takmer 83,96 miliardy eur na konci roka 2025. V pomere k HDP sa zvýšil z 58,9 na 60,5 percenta.
Najnovšie štvrťročné údaje však ukazujú, že zadlženie Slovenska sa v druhom štvrťroku 2026 mierne znížilo. Podľa Eurostatu dosiahol slovenský verejný dlh na konci druhého štvrťroka 2026 približne 86,42 miliardy eur, teda 60,6 percenta HDP. Oproti prvému štvrťroku klesol o 361 miliónov eur a jeho podiel na HDP sa znížil o jeden percentuálny bod.
Slovensko patrilo medzi šesť krajín Únie s najvýraznejším medzikvartálnym poklesom pomeru verejného dlhu k HDP. V medziročnom porovnaní však jeho dlh zostal takmer o tri miliardy eur vyšší.
Zlepšil sa aj štvrťročný výsledok hospodárenia. Podľa sezónne očistených údajov Eurostatu dosiahol slovenský deficit v druhom štvrťroku 2026 úroveň 2,6 percenta HDP, zatiaľ čo v prvom štvrťroku predstavoval tri percentá. V rovnakom období predchádzajúceho roka bol na úrovni 3,1 percenta HDP.
Tieto štvrťročné hodnoty však nemožno priamo zamieňať s ročným deficitom používaným pri posudzovaní plnenia európskych rozpočtových pravidiel.
Vyšší deficit zároveň automaticky neznamená, že krajina potrebuje medzinárodnú finančnú pomoc alebo že sa na ňu začne uplatňovať osobitný posilnený dohľad podľa nariadenia č. 472/2013.
Eurozóna sa naďalej vyrovnáva s vysokým dlhom
Najnovšie údaje Eurostatu ukazujú, že verejné financie zostávajú výzvou aj pre eurozónu ako celok.
Podľa štvrťročnej správy o deficite dosiahol schodok verejných financií eurozóny v druhom štvrťroku 2026 po sezónnom očistení 3,3 percenta HDP. Oproti prvému štvrťroku, keď predstavoval 3,2 percenta, sa mierne zvýšil. V celej Európskej únii vzrástol z 3,1 na 3,5 percenta HDP.
Verejný dlh eurozóny podľa ďalšej októbrovej správy Eurostatu dosiahol na konci druhého štvrťroka 2026 úroveň 88,8 percenta HDP, zatiaľ čo o rok skôr predstavoval 87,3 percenta. V celej EÚ sa medziročne zvýšil z 81,4 na 82,9 percenta HDP.
Aktualizované ročné údaje za rok 2025 zároveň ukazujú, že deficit eurozóny zostal na úrovni troch percent HDP a v celej EÚ dosiahol 3,1 percenta.
Samotná výška deficitu alebo verejného dlhu však automaticky neznamená, že krajine hrozí finančná kríza. Dôležitá je aj schopnosť financovať svoje záväzky, vývoj hospodárstva, náklady na obsluhu dlhu či dôvera investorov.
Práve preto európske pravidlá rozlišujú medzi všeobecným sledovaním verejných financií a osobitným dohľadom nad krajinami, ktorých finančná stabilita je vážne ohrozená.
Nové pravidlá ešte čakajú na dokončenie legislatívneho procesu
Európsky parlament 6. októbra schválil svoju pozíciu v prvom čítaní. Podľa aktuálneho legislatívneho prehľadu sa ešte čaká na ďalší formálny krok Rady EÚ.
Nové pravidlá preto nemožno zamieňať s opatreniami, ktoré už automaticky nadobudli účinnosť.
Ich hlavnou úlohou je spresniť a zjednodušiť systém, ktorý má Únii pomôcť včas reagovať na finančné problémy krajín používajúcich euro a kontrolovať schopnosť štátov splácať prijatú pomoc.
Pre Slovensko aj ostatné krajiny eurozóny ide o súčasť širšieho úsilia zabrániť tomu, aby sa vážne finančné problémy jedného štátu preniesli na celú menovú úniu.
Trénujte si mozog s našimi hrami! Sudoku, šachové úlohy, hľadanie rozdielov, solitaire HRAŤ ▶Diskusia
Komentáre sú verejné. Zverejňujeme príspevky, ktoré dodržiavajú pravidlá diskusie.
Na pridanie komentára sa alebo si .
