Domov

KDH kritizuje návrh SNS na znižovanie trestov za extrémizmus ako neuvážený a politicky motivovaný

Kresťanskodemokratické hnutie (KDH) ostro kritizuje návrh Slovenskej národnej strany (SNS) na znižovanie trestov za extrémizmus. Podľa stanoviska KDH ide o „politicky motivovaný, rýchly a neuvážený zásah do trestného práva, ktorý do spoločnosti prináša neistotu, chaos a postupnú eróziu hodnotového rámca, na ktorom stojí občianske spolužitie“.

„Trestné právo nemá byť nástrojom momentálnych politických záujmov ani prostriedkom na vybavovanie ideologických účtov, ale stabilným pilierom ochrany demokracie a základných práv,“ zdôrazňujú kresťanskí demokrati. Podľa hnutia by akejkoľvek zmene trestov za extrémizmus mala predchádzať široká, odborná aj celospoločenská diskusia.

KDH pripúšťa, že niektoré trestné sadzby môžu byť v konkrétnych prípadoch neprimerane prísne a zaslúžia si racionálne prehodnotenie, avšak takáto debata musí byť vedená transparentne, na základe dát a odborných argumentov, nie urýchlenými politickými rozhodnutiami.

Hnutie varuje, že oslabovanie postihov za extrémizmus v súčasnej podobe vysiela nebezpečný signál, že štát rezignuje na aktívnu obranu pred ideológiami, ktoré otvorene spochybňujú demokratické zriadenie a ľudskú dôstojnosť. V čase hlbokej spoločenskej polarizácie je podľa KDH takéto konanie priamo v rozpore so štátnym záujmom Slovenskej republiky a bezpečím jej občanov.

„Demokracia sa neoslabuje len násilím, ale aj postupným zľahčovaním hrozieb, ktoré ju zvnútra rozkladajú. A práve tomu by sa zodpovedná politická moc mala vyhýbať,“ uzatvára KDH vo svojom stanovisku.

Poslanci SNS navrhujú, aby sa od 1. júla vypustili z Trestného zákona trestné činy výroby, rozširovania a prechovávania extrémistického materiálu. Zároveň predkladatelia novely navrhujú zníženie trestných sadzieb za porušenie paragrafu týkajúceho sa založenia, podpory a propagácie hnutia smerujúceho k potlačeniu základných práv a slobôd, ako aj za porušenie paragrafu týkajúceho sa prejavu sympatie k hnutiu smerujúcemu k potlačeniu základných práv a slobôd, paragrafu o hanobení národa, rasy a presvedčenia, a tiež paragrafu týkajúceho sa podnecovania k národnostnej, rasovej a etnickej nenávisti.

Podľa navrhovateľov je cieľom novely zosúladiť trestnoprávnu represiu so zásadami moderného trestného práva, ako sú primeranosť trestu, individualizácia postihu, právna istota a zásada ultima ratio. Osobitná pozornosť je podľa nich venovaná odstráneniu právne neurčitých ustanovení, ktoré oslabujú predvídateľnosť a právnu istotu, a duplicitných skutkových podstát, čím sa zjednoduší a spriehľadní trestnoprávna úprava bez oslabenia ochrany práv a slobôd.

Dôležitým prvkom je jasné odlíšenie prejavových deliktov od konaní spojených s reálnym násilím alebo bezprostredným ohrozením práv. Trestnoprávny postih zostáva pri konaniach vedúcich k násilným zásahom, zatiaľ čo pri prejavoch bez materiálneho rozmeru sa represia obmedzuje na nevyhnutný rozsah.

ZDIEĽAŤ ČLÁNOK