Europarlament vyjadril hlboké znepokojenie nad právnym štátom na Slovensku a vyzval Komisiu na tvrdšie kroky
Európsky parlament (EP) v stredu (20. 5.) prijal uznesenie, v ktorom vyjadruje hlboké znepokojenie nad podľa neho zhoršujúcou sa situáciou v oblasti demokracie, právneho štátu a základných práv na Slovensku. Zároveň vyzýva Európsku komisiu, aby posúdila, či existuje riziko vážneho porušenia hodnôt Európskej únie (EÚ) podľa článku 2 Zmluvy o EÚ. Spolu 347 z 537 prítomných poslancov a poslankýň vyzvalo Európsku komisiu, aby voči Slovenskej republike konala.
Europoslanci zdôrazňujú, že dodržiavanie zásad právneho štátu a Charty základných práv EÚ musí byť základnou podmienkou čerpania eurofondov. Podľa uznesenia musia všetky programy a investície z fondov EÚ slúžiť verejnému záujmu, pričom systémové nedostatky v oblasti nezávislosti súdnictva a kontrolných mechanizmov môžu ohroziť ochranu finančných záujmov Únie.
Europoslanci vyjadrujú obavy z fungovania kontrolných mechanizmov pri využívaní európskych fondov vrátane poľnohospodárskych platieb a projektov rozvoja vidieka. Slovensko vyzývajú na posilnenie kontrolných systémov, lepšie odhaľovanie konfliktov záujmov a efektívnejšie vymáhanie neoprávnených platieb.
Europarlament zároveň vyzýva Európsku komisiu, aby využila všetky dostupné nástroje vrátane infringementov, auditov, pozastavenia platieb či mechanizmu podmienenosti právnym štátom. Deklaruje aj pripravenosť spolupracovať so slovenskými orgánmi pri ochrane právneho štátu a finančných záujmov EÚ.
Uznesenie tiež kritizuje viaceré legislatívne zmeny na Slovensku vrátane úprav Trestného zákona a Trestného poriadku, ktoré podľa europoslancov viedli k zníženiu trestov za korupciu a hospodársku kriminalitu, skráteniu premlčacích lehôt a zrušeniu špecializovaných protikorupčných orgánov. Parlament zároveň vyjadruje obavy z rozsiahlych právomocí generálneho prokurátora, ktoré môžu podľa textu umožniť zastavenie alebo spomalenie trestných konaní bez dostatočných záruk.
Europoslanci sa venujú aj pripravovaným zmenám ústavy, ktoré podľa nich vyvolávajú otázky o nadradenosti práva EÚ. Zdôrazňujú, že žiadne ústavné ustanovenie nemôže ospravedlniť nerešpektovanie rozhodnutí Súdneho dvora EÚ ani Európskeho súdu pre ľudské práva. Slovensko vyzývajú na zosúladenie ústavy s právom EÚ a medzinárodnými záväzkami v oblasti ľudských práv.
Uznesenie sa zaoberá aj ochranou oznamovateľov, občianskej spoločnosti a médií. Europarlament kritizuje snahy oslabiť ochranu whistleblowerov a upozorňuje na tlak na mimovládne organizácie či zásahy, ktoré môžu obmedzovať občiansky priestor.
Osobitnú časť venuje fungovaniu médií. Upozorňuje na politické zásahy do verejnoprávnych médií, tlak na novinárov a riziko koncentrácie vlastníctva médií. Zároveň pripomína potrebu dodržiavania európskeho aktu o slobode médií a ochrany redakčnej nezávislosti.
KDH: Za problémy s právnym štátom nesie zodpovednosť Ficova vláda, nie občania
Za zhoršujúci sa stav právneho štátu na Slovensku nesie podľa europoslankyne Kresťanskodemokratického hnutia (KDH) Miriam Lexmann zodpovednosť vláda premiéra Roberta Fica, nie opozícia či občania. Vyhlásila to pred stredajším hlasovaním Európskeho parlamentu o stave právneho štátu, základných právach a zneužívaní eurofondov na Slovensku.
Lexmann uviedla, že vláda oslabuje boj proti korupcii, ruší kontrolné mechanizmy a ohrozuje dôveru potrebnú na bezpečné čerpanie európskych zdrojov. Zároveň však odmieta, aby dôsledky prípadného obmedzenia eurofondov dopadli na samosprávy, regióny či občanov.
„Nebudem podporovať riešenia, ktoré by trestali slovenské rodiny, samosprávy a regióny tým, že prídu o peniaze na školy, cesty, nemocnice či pracovné miesta. Slovensko nemôže byť rukojemníkom ľudí, ktorí doma rozkladajú právny štát a v Bruseli sa potom tvária ako obete,“ uviedla europoslankyňa.
Predseda KDH Milan Majerský doplnil, že vláda sa nemôže zbavovať zodpovednosti za stav krajiny a obviňovať z neho iných. „Za túto situáciu nenesú zodpovednosť občania, obce ani regióny, ale vláda, ktorá oslabuje kontrolu, kryje vlastné zlyhania a hazarduje s peniazmi pre Slovensko. KDH bude vždy chrániť eurofondy pre ľudí, ale zároveň jasne povie, kto Slovensko do tejto hanby dostal,“ zdôraznil Majerský.
Lexmann zároveň tvrdí, že Európsky parlament pristúpil ku komplexnej rezolúcii až po tom, čo slovenská vláda podľa nej nevyslala signál o ochote situáciu napraviť. Dodala, že ako členka frakcie Európskej ľudovej strany sa dlhodobo snažila presadzovať skôr tlak Európskej komisie než prijímanie parlamentnej rezolúcie.
Europoslankyňa tiež odmietla, aby sa do diskusie o právnom štáte a eurofondoch vkladali kultúrno-etické otázky, ako napríklad téma potratov. Podľa nej ide o oblasti, ktoré patria do výlučnej kompetencie členských štátov. Európska únia má podľa nej chrániť právny štát a verejné financie, nie vytvárať ideologický tlak.
Lexmann kritizovala aj niektorých slovenských europoslancov z frakcie Európa suverénnych národov. Tvrdí, že ich frakcia sa nezapojila do rokovaní o texte pripravovaného uznesenia. Podľa nej sa tak ukázalo, že ich deklarovaná obrana slovenských záujmov v Európskom parlamente nemá reálny výsledok.
PS: Hrozba zmrazenia eurofondov nikdy nebola reálnejšia
Hrozba zmrazenia eurofondov pre Slovensko nikdy nebola reálnejšia. Upozorňujú na to europoslanci za Progresívne Slovensko. Na konci konania môže byť podľa nich zmrazenie eurofondov, ktoré tvoria 80 percent verejných investícií na Slovensku. „Zlodejský apetít vlády Roberta Fica nemá konca. Trest zaň však nedostane premiér, ale Slováci a Slovenky, ktorým vďaka tejto vláde hrozí historická chudoba a prepad životnej úrovne,“ uviedlo Progresívne Slovensko.
Delegácia europoslancov PS upozornila, že vláda mala dostatok času aj varovaní, aby sa dnešnému scenáru vyhla – od zmien v trestných kódexoch, cez zrušenie NAKA a Úradu špeciálnej prokuratúry, útoky na slobodné médiá až po slayády. „Roberta Fica môžeme korunovať za protislovenského premiéra a ekonomického vlastizradcu,“ vyhlásil šéf delegácie PS a podpredseda Európskeho parlamentu Martin Hojsík.
Europoslankyňa Veronika Cifrová Ostrihoňová upozornila, že podobný vývoj predchádzal aj zmrazeniu eurofondov v Maďarsku. Podľa nej vláda ignoruje odporúčania a upozornenia Európskej únie a jej inštitúcií. „Vláda robí kroky, ktoré by – keby ich cieľom bolo rozkrádať verejné zdroje – nevyzerali inak. Ignorujú a zľahčujú upozornenia aj odporúčania EÚ a jej inštitúcii v duchu ich známeho: Neotravujte, tu sme pri žatve. My v PS nechceme, aby Slovensko prišlo o eurofondy. Chceme, aby za ne mali ľudia lepší život,“ uviedla.
PS zároveň tvrdí, že Slovensko už dnes negatívne pociťuje dôsledky konsolidačných opatrení ministra financií Ladislava Kamenického a vláda neprichádza s prorastovými riešeniami. Zmrazenie eurofondov by podľa hnutia znamenalo ďalší vážny zásah pre slovenskú ekonomiku. Europoslankyňa Lucia Yar uviedla, že delegácia PS sa hlasovania nezúčastnila, pretože nechce podporovať kroky vlády, no zároveň odmieta, aby dôsledky dopadli na občanov Slovenska.
„Eurofondy sú peniaze, za ktoré môžeme rekonštruovať nemocnice, rozširovať kapacity škôl a škôlok, stavať cesty, kanalizácie či mosty. Majú zlepšovať život občanov, nie Ficových oligarchov. Vyzývame preto premiéra a vládu, aby zmenili zákony a prestali ohrozovať vlastnú krajinu,“ uzavrela.
Váš názor nám pomôže tvoriť lepší obsah. Ako sa vám páčil tento článok?