Svet » EÚ

Jedna firma, jedna digitálna identita pre celú EÚ. Brusel pripravuje európsku podnikovú peňaženku

Podnik, ktorý chce pôsobiť vo viacerých krajinách Európskej únie (EÚ), v súčasnosti často naráža na rozdielne administratívne systémy, dokumenty či spôsoby elektronickej komunikácie so štátnymi orgánmi. 

EÚ chce preto časť týchto bariér odstrániť prostredníctvom novej európskej podnikovej peňaženky (European Business Wallet), ktorá má firmám umožniť používať jednotnú digitálnu identitu a komunikovať s podnikmi aj verejnými úradmi naprieč členskými štátmi. Rada EÚ označuje projekt za súčasť plánu „Jedna Európa, jeden trh“.

Členské štáty sa v júni dohodli na svojej rokovacej pozícii k návrhu nariadenia. Znamená to, že Rada EÚ je pripravená začať rokovania s Európskym parlamentom, hneď ako europoslanci prijmú vlastnú pozíciu. Samotná legislatíva teda ešte nie je schválená.

Nie je to digitálne euro

Pojem „digitálna peňaženka“ môže ľahko vyvolať asociáciu s ďalším veľkým európskym projektom – digitálnym eurom. Tieto iniciatívy však spolu nesúvisia.

Digitálne euro má byť v prípade svojho zavedenia elektronickou formou peňazí Európskej centrálnej banky (ECB), ktorú by vydával Eurosystém a občania či firmy by ju mohli používať na platenie. ECB ho opisuje ako digitálny ekvivalent hotovosti, ktorý má hotovosť dopĺňať, nie nahradiť.

Európska podniková peňaženka naopak nie je platidlom, bankovým účtom ani novou menou. Má slúžiť na identifikáciu podniku, uchovávanie a výmenu dôveryhodných dokumentov, elektronické podpisovanie či vybavovanie administratívnych úkonov. 

Inými slovami, digitálne euro má riešiť spôsob platenia, zatiaľ čo podniková peňaženka má riešiť digitálnu identitu a administratívu firmy.

Čo si má firma predstaviť pod digitálnou peňaženkou?

Napriek pomenovaniu nepôjde o peňaženku určenú na uchovávanie peňazí. Európska podniková peňaženka má byť predovšetkým digitálnym nástrojom na preukazovanie identity firmy, prácu s dokumentmi a komunikáciu s úradmi či obchodnými partnermi. 

Návrh Európskej komisie vychádza z európskeho rámca elektronickej identity eIDAS2 a má vytvoriť harmonizované riešenie použiteľné cez hranice členských štátov.

Podľa Rady EÚ by firma prostredníctvom peňaženky mohla preukázať svoju identitu a overiť totožnosť obchodného partnera, vytvárať a uchovávať overené licencie, povolenia či certifikáty, elektronicky podpisovať a časovo označovať dokumenty alebo delegovať zákonné oprávnenia na svojich zástupcov.

Poradenská spoločnosť KPMG uviedla, že v peňaženke by mohli firmy pracovať aj s konkrétnymi údajmi, akými sú identifikačné číslo pre DPH, číslo EORI používané pri colných operáciách, identifikátor právnickej osoby LEI, údaje z formulárov A1, licencie, povolenia či registračné údaje spoločnosti. Peňaženka tak nemá byť iba digitálnym úložiskom dokumentov, ale systémom, prostredníctvom ktorého bude možné vykonávať právne relevantné digitálne úkony.

Peňaženka má zároveň vytvoriť bezpečný digitálny kanál pre komunikáciu medzi firmami navzájom aj medzi firmami a verejnými orgánmi. Podnikateľ pôsobiaci napríklad na Slovensku a v Rakúsku by tak v budúcnosti nemusel pre rovnaký typ úkonu používať úplne rozdielne systémy. 

Ako by to mohlo vyzerať v praxi, približuje KPMG na príklade vysielania pracovníkov do iného členského štátu. Návrh počíta s možnosťou využívať podnikovú peňaženku aj pri formulároch A1, ktorými sa preukazuje, v ktorom štáte pracovník podlieha systému sociálneho zabezpečenia. Firma by mohla príslušné údaje získať z registrov, uchovať ich ako overené digitálne potvrdenie a následne ich prostredníctvom peňaženky predložiť napríklad zahraničnej inštitúcii sociálneho zabezpečenia alebo inšpektorátu práce.

Cieľom je, aby sa digitálne doklady a úkony dali dôveryhodne používať naprieč jednotným trhom. Komisia označuje interoperabilitu za jednu zo základných vlastností pripravovaného systému.

Brusel sľubuje miliardové úspory

Projekt je súčasťou širšej snahy Európskej komisie znižovať administratívnu záťaž podnikov a zjednodušiť digitálne pravidlá. Komisia pri predstavení návrhu v novembri minulého roka odhadovala, že podnikové peňaženky by mohli firmám priniesť úspory približne 150 miliárd eur ročne. Na aktuálnej stránke projektu už uvádza potenciál najmenej 160 miliárd eur ročne. Ide však o odhady možných úspor po rozšírení systému, nie o garantovaný ekonomický prínos.

Podnikové peňaženky sú súčasťou širšieho balíka digitálneho zjednodušovania. Komisia odhaduje, že tieto opatrenia by mohli do roku 2029 ušetriť firmám až päť miliárd eur na administratívnych nákladoch, pričom samotným podnikovým peňaženkám pripisuje ďalší, výrazne vyšší potenciál úspor.

EÚ argumentuje, že spoločná digitálna identita môže znížiť množstvo opakovane predkladaných dokumentov, urýchliť cezhraničné transakcie a zjednodušiť dodržiavanie regulačných povinností.

Európska komisia návrh predstavila práve ako nástroj na podporu konkurencieschopnosti a cezhraničného podnikania. Komisia tvrdí, že je to kľúčové pre všetky hospodárske subjekty, najmä pre malé a stredné podniky (MSP), ktoré tvoria 99 % podnikov v EÚ a ktoré venujú 30 až 50 % svojho času administratíve.

„Podniky by mali mať možnosť pôsobiť na celom jednotnom trhu rovnako bezproblémovo ako vo svojom vlastnom členskom štáte,“ uviedol cyperský minister pre výskum, inovácie a digitálnu politiku Nicodemos Damianou. 

Pravidlá ešte nie sú definitívne, Parlament navrhuje zmeny

Členské štáty v rokovacej pozícii zdôraznili, že európske podnikové peňaženky majú dopĺňať, nie nahrádzať existujúce vnútroštátne systémy používané pri komunikácii medzi podnikmi alebo medzi firmou a štátom (B2B a B2G). Rada EÚ zároveň spresnila pravidlá pre poskytovateľov peňaženiek a posilnila úlohu vnútroštátnych dozorných orgánov v prípade závažného alebo systémového porušovania povinností.

Konečná podoba pravidiel sa však ešte môže výrazne zmeniť počas rokovaní s Európskym parlamentom. Legislatívny návrh má v europarlamente na starosti Výbor pre priemysel, výskum a energetiku (ITRE) a spravodajcom je fínsky sociálny demokrat Eero Heinäluoma. Ten vo svojom návrhu správy z apríla tohto roka iniciatívu Komisie vo všeobecnosti podporil, navrhol však viacero zmien.

Jednou z nich je výnimka pre menšie samosprávy. Kým používanie podnikovej peňaženky má zostať pre firmy dobrovoľné, verejné orgány by ju podľa návrhu mali akceptovať. Heinäluoma však navrhuje výnimku pre obce s najviac 10-tisíc obyvateľmi, aby im zavedenie systému nespôsobilo neprimerané finančné náklady. Europoslanci predložili k návrhu stovky pozmeňujúcich návrhov a v súčasnosti hľadajú kompromisné znenie.

Dôležitou témou sa stáva aj takzvaná digitálna suverenita. Heinäluoma navrhuje, aby poskytovatelia podnikových peňaženiek, vybraných elektronických doručovacích služieb a cloudových služieb sídlili v EÚ a neboli pod kontrolou tretích krajín. Údaje používané v podnikových peňaženkách by sa podľa neho mali spracúvať a uchovávať výlučne na území EÚ.

Zavedenie systému však nebude bez nákladov. Samotná Komisia vo svojom hodnotení vplyvov počíta s výdavkami firiem a verejných orgánov na IT implementáciu, školenia, obstarávanie, licencie či následnú údržbu. Predpokladá síce, že výsledné úspory budú výrazne vyššie, avšak náklady na zavedenie systému môžu byť dôležitou otázkou najmä pre menšie podniky a samosprávy.

Jeden digitálny kľúč k jednotnému trhu?

O tom, či sa projekt stane užitočným nástrojom alebo ďalšou digitálnou vrstvou európskej administratívy môže rozhodnúť jeho cezhraničný rozmer. EÚ chce, aby podnik nemusel pri expanzii do ďalšieho členského štátu znovu dokazovať údaje, ktoré už verejné registre alebo dôveryhodné systémy poznajú.

KPMG však podotýka, že projekt je naďalej iba v ranej fáze legislatívneho procesu a jeho zavádzanie nebude okamžité. Najskôr bude potrebné pripraviť technické štandardy, následne sa budú môcť zapojiť poskytovatelia peňaženiek a až potom možno očakávať širšie využívanie systému verejnými orgánmi a podnikmi. Konečný harmonogram pritom zatiaľ stanovený nie je.

Ak sa podarí nájsť dohodu medzi Radou EÚ a Európskym parlamentom, európska podniková peňaženka môže premeniť jednotný trh z právneho konceptu na systém, ktorý bude fungovať  jednotnejšie aj pri každodennej administratíve. Otázkou zostáva, či firmám skutočne odstráni byrokraciu – alebo ju len presunie do nového digitálneho prostredia.

Trénujte si mozog s našimi hrami! Sudoku, šachové úlohy, hľadanie rozdielov, solitaire HRAŤ ▶ ZDIEĽAŤ ČLÁNOK