Sobota 18. mája, 2024
Detail z obrazu „Rytierstvo", 1885, autor Frank Bernard Dicksee. Olej na plátne. Súkromná zbierka. (Public Domain)
»

Je rytierstvo skutočne mŕtve?

V roku 2018 vyšiel na webovej stránke The Conversation článok, v ktorom sa uvádza, že podľa prieskumov dokonca aj ženy označujúce sa za presvedčené feministky považujú rytierskych mužov za príťažlivých. Súčasný uznávaný psychologický žargón pre rytierstvo je „zhovievavý sexizmus“, ale ja dávam prednosť tradičnému termínu.

Moderní psychológovia si lámu hlavu, keď sa snažia vysvetliť, prečo ženy považujú rytierstvo za príťažlivé. Pôvodní tvorcovia pojmu „zhovievavý sexizmus“ sa domnievali, že „zhovievavý sexizmus nenápadne podkopáva rovnosť pohlaví“, pretože presvedčenie, že o ženy sa treba starať a chrániť ich, ako aj konanie v súlade s týmto presvedčením, vykresľuje ženy ako neschopné a odkázané na pomoc.

Systém viery

Samozrejme, pojem „rytierstvo“ pôvodne znamenal oveľa viac, než len spôsob, akým sa muži správajú k ženám. Predstavoval komplexný súbor predpokladov pre správanie jazdeckých bojovníkov vrátane etikety v boji. Termín pochádza z latinského „caballarius“, čo znamená jazdec, a je odvodený zo starofrancúzskeho slova „chevalier“(V angličtine sa na označenie rytierstva používa výraz chivalry, pozn. prekl.). Vo všeobecnosti išlo o pokus aplikovať kresťanské ideály v povolaní bojovníka a skultúrniť mužov, ktorí by sa bez takýchto vysokých ideálov, ale s rovnakým záujmom o vojnu a plienenie, inak mohli chovať brutálne. Stredoveký obrad pasovania bol takmer liturgickou slávnosťou a jeho súčasťou bola aj známa celonočná modlitebná vigília v kostole, ktorou sa rytier pripravoval na svoje nové povolanie.

Rytier sa mal správať cnostne a zdvorilo. Mal byť nesmierne lojálny voči svojmu panovníkovi, pretože rytierstvo súviselo aj s feudálnou spoločenskou štruktúrou a upevňovalo ju. Ako hovorí samotný Roland v „chanson de geste“ (v piesni o činoch) z 11. storočia s názvom „Pieseň o Rolandovi“: „Pre svojho pána by mal človek dokázať znášať veľké útrapy a mal by byť schopný znášať nadmerný chlad či horúčavy – áno, mal by byť pripravený stratiť svoju krv a svoje telo.“ Vzťah medzi pánom a vazalom sa vnímal ako zrkadlenie vzťahu medzi Bohom a jeho služobníkmi v nižšej rovine.

Jedným z kritérií, ktoré sa od rytiera očakávalo, bolo, že bude ctiť, rešpektovať a chrániť ženy, a práve tento prvok sa stal dominantným v modernom chápaní pojmu „rytierstvo“. Je však dôležité si uvedomiť, že úcta k ženám bola len jedným z prvkov väčšej predstavy, ktorá v konečnom dôsledku vychádzala z viery v Boha a oddanosti k nemu.

Ilustrácia modliacich sa rytierov pred bojom Tridsiatich, 1862, autor John Everett Millais z knihy Toma Taylora „Balady a piesne Bretónska“ (Public Domain)

V modernom ponímaní sa rytierstvo začalo spájať aj s dvornou láskou, čo je koncept, ktorý v období neskoršieho stredoveku rozvinuli a rozpracovali trubadúri. Títo básnici vo svojich piesňach a básňach navrhovali, aby si rytieri vybrali výnimočnú dámu urodzeného pôvodu, ktorú by milovali a ctili, a pre ktorú by s absolútnou oddanosťou konali veľké činy, aj keby sa s touto ženou nemali nikdy oženiť. V extrémnejších prejavoch to viedlo k úplnému zbožšteniu ženy, ktorá bola považovaná za vyššiu bytosť, bohyňu. V prípade, že si vybrali urodzenú a vznešenú dámu, ktorá bola už vydatá, mohlo sa to zvrhnúť aj na cudzoložstvo, ako to bolo v príbehoch o Lancelotovi a Guinevere.

Slávny stredoveký básnik Geoffrey Chaucer zdramatizoval túto zvrátenú podobu rytierstva v „Príbehu o rytierovi“ (súčasť Canterburských poviedok), v ktorom poukazuje na škodlivosť a absurdnosť prehnanej formy dvornej lásky, keď sa dvaja mladí muži pripravujú bojovať na život a na smrť o ženu, s ktorou ešte ani jeden z nich neprehovoril.

V pôvodnom ponímaní rytierskeho kódexu si mal muž ctiť ženu nie preto, že by bola dokonalejšou bytosťou, ale preto, že bola cnostná, cudná, skromná, krásna vo svojej podstate, fyzicky slabšia ako muži, ochrankyňa a tvorkyňa života a kultúrnosti, srdce domova, a teda aj srdce civilizácie, a tiež preto, že Boh si vybral ženu, aby prostredníctvom nej prišiel na svet. Dvorná láska vo svojej najlepšej podobe inšpirovala mužov k veľkým činom, pretože ich vyvolená od nich očakávala veľké veci. Muži a ženy sa tak navzájom podporovali v snahe o získanie cnosti, a následne aj v snahe o hľadanie Boha.

V diele „Idyly Kráľovské“ vložil Tennyson kráľovi Artušovi do úst nasledujúce slová, ktoré podľa môjho názoru veľmi dobre vyjadrujú skutočného ducha tohto aspektu rytierstva:

Poznal som. 

Niet jemnejšieho majstra pod nebom

Ako je spanilá túžba k dvornej panne,

Nielen preto, aby v mužovi udržala pokoru, 

Ale aby naučila vznešeným myšlienkam a čestným slovám.

A dvornosti i túžbe po sláve,

A láske k pravde, a všetkému, čo robí človeka človekom.

Každý muž, ktorý bol zamilovaný do skutočne dobrej a ušľachtilej ženy, pozná pravdivosť týchto slov.

Stredoveká báseň „Sir Gawain a zelený rytier“ môže prehĺbiť naše chápanie rytierstva a jeho neoddeliteľného spojenia s cnosťou. V tomto príbehu anonymného básnika zo 14. storočia strávi Sir Gawain časť výpravy na hrade lorda Bertilaka a jeho manželky Lady Bertilakovej. V tejto epizóde básnik stavia do protikladu dve základné zásady rytierskeho kódexu: zdvorilosť voči dámam na jednej strane a čestnosť na strane druhej. Sir Gawain je vystavený ťažkej skúške, keď mu Lady Bertilaková robí návrhy, ktoré by mohli ohroziť jeho bezúhonnosť a zdržanlivosť, ako aj jeho priateľstvo s lordom. Zároveň by úplným odmietnutím jej ponuky porušil svoje záväzky dvornosti a normy dvornej lásky.

„La Belle Dame sans Merci“ („Krásna dáma bez milosti“), 1893, autor John William Waterhouse. Olej na plátne. Hesenské štátne múzeum Darmstadt, Nemecko. (Public Domain)

Ak chcete zistiť, ako sir Gawain vyriešil túto ťažkú dilemu, budete si musieť prečítať báseň. No pointa je asi taká, že sir Gawain, ktorý je prezentovaný ako ideál galantného rytiera, verí, že jeho rytierstvo je založené predovšetkým na krehkej rovnováhe cností, ako sú sebaovládanie, priateľstvo a láska. Ide tu o oveľa viac než len o gesto podržania dverí ženám. (Hoci pravý rytier by určite nikdy neprehliadol ani takýto obyčajný, no predsa dôležitý čin.)

Vetva odrezaná z vlastného stromu

Táto otázka zaznieva často: Je rytierstvo už mŕtve? Má v modernom svete ešte nejaký význam? Množstvo rôznych názorov na otázku týkajúcu sa gesta podržania dverí, s ktorými som sa stretol, je priam závratné. Domnievam sa, že nakoniec môžeme tejto otázke skutočne porozumieť jedine vtedy, ak rytierstvo uvedieme do správneho kontextu. A ak ho budeme chápať ako ucelený kódex správania, ktorý ďaleko presahuje samotný vzťah medzi mužom a ženou, keďže ide o akýsi múr v rámci väčšej štruktúry (hradu, ak chcete), teda o súčasť širšieho svetonázoru.

„God Speed (Boh ochraňuj), 1900, autor Edmund Leighton. Olej na plátne. Súkromná zbierka. (Public Domain)

Zároveň si musíme uvedomiť, že rytiersky duch – napriek tomu, že našiel svoje vyjadrenie najmä v jednej konkrétnej dobe, na jednom konkrétnom mieste a v jednej konkrétnej kultúre – má v sebe univerzálne princípy, ktoré sú rovnako platné dnes ako aj vtedy, hoci dnes môžu v praxi vyzerať inak.

Prečo feministky považujú rytierskych mužov za príťažlivých? Dovolím si tvrdiť, že muži aj ženy sú tak jednoducho uspôsobení a že majú základné pochopenie pre vzájomné dopĺňanie sa, ale aj pre rozdielne úlohy pohlaví v spoločnosti. Ženy vedia, že muži majú ochraňovať, a rovnako to vedia aj muži. Vyplýva to z našej prirodzenej povahy.

Na to, aby sme plne pochopili a rozvinuli tieto prirodzené dispozície, je však potrebný širší ucelený pohľad na svet. Ak ich odrežeme od celého stromu tradičného západného a kresťanského vnímania spoločnosti a ľudskej prirodzenosti, izolované rytierske činy sú len vädnúcimi vetvami. A z našej kultúry sa veľmi rýchlo vytrácajú.

Pôvodný článok

Prečítajte si aj