Generálny štrajk v Grécku priviedol protestujúcich do ulíc Atén
Odbory zorganizovali masový štrajk s cieľom presadiť okamžité zvýšenie miezd a vyzvať vládu na riešenie krízy životných nákladov.
Verejní aj súkromní zamestnanci v Grécku prerušili v stredu (20. 11.) prácu kvôli 24-hodinovému generálnemu štrajku, ktorý zahŕňa masové pochody centrom Atén.
Služby po celom Stredomorí boli ochromené, v hlavnom meste bola na niekoľko hodín prerušená prevádzka verejnej dopravy a trajekty spájajúce grécke ostrovy s pevninou zostali v prístavoch. Lekári, zdravotné sestry, učitelia aj stavební robotníci protestujú proti rastúcim životným nákladom.
Novinári v celom Grécku zahájili v utorok 24-hodinový solidárny štrajk, počas ktorého prerušili vysielanie správ, aby mohli informovať o stredajšom generálnom štrajku.
Grécke odbory vyhlásili štrajk, aby presadili kolektívne mzdové dohody, ktoré boli počas finančnej krízy krajiny od roku 2009, obmedzené. Počas krízy, ktorá takmer vyviedla krajinu z eurozóny a znížila grécku ekonomiku o 25 %, boli platy a dôchodky miliónom Grékov znížené výmenou za medzinárodné záchranné balíčky v hodnote 280 miliárd eur.
Od roku 2018, kedy sa grécka ekonomika vydala pozitívnym smerom, zvýšil premiér Kyriakos Mitsotakis od svojho nástupu minimálnu hrubú mesačnú mzdu 4-krát (na 830 eur) a sľúbil ďalšie zvýšenie na 950 eur do roka 2027.
Odbory však tvrdia, že tieto zvýšenia nestačia, a že ich platy – ktoré stále zaostávajú za európskym priemerom – nevystačia na celý mesiac, zatiaľ čo náklady na energie, potraviny a bývanie rastú rýchlejšie. „Ceny a nájmy vystrelili nahor, zatiaľ čo mzdy sú na historickom minime,“ stálo na plagáte najväčšej gréckej odborovej organizácie súkromného sektora GSEE, ktorá požaduje výrazné a okamžité zvýšenie miezd, aby čelila tomu, čo označila za bezprecedentnú krízu životných nákladov.
GSEE – ktorá zastupuje približne 2,5 milióna gréckych pracovníkov – tiež vyzvala vládu k zásahu proti „oligopolom“, o ktorých tvrdí, že sa zapájajú do „koordinačných praktík“ zvyšujúcich ceny základného tovaru. Odbory tiež ostro kritizujú vládu za to, že nedokázala riešiť infláciu a ceny bývania, ktoré ďalej zaťažujú grécke domácnosti.
Finančná kríza vypukla po desaťročiach nekontrolovaného verejného míňania, ktoré odrezalo Grécko od medzinárodných dlhopisových trhov. Hoci má krajina teraz zdravý ekonomický rast a nedávno znovu získala investičný rating, stále má najvyšší pomer dlhu k HDP v Európskej únii.
Mitsotakis pripustil, že existuje priestor na zlepšenie miezd a HDP. Opäť tiež vyzval EÚ, aby pomohla riešiť rozdiely medzi cenami energií v Grécku a ostatných členských štátoch, čo podľa neho ďalej zhoršuje životnú úroveň.
Generálny štrajk bol vyhlásený v deň, keď vláda predložila svoj finálny návrh rozpočtu na budúci rok na schválenie v 300-člennom parlamente, ktorý o ňom bude hlasovať v decembri.
Návrh rozpočtu na rok 2025 predpokladá ekonomický rast vo výške 2,3 % a vyššie daňové príjmy vďaka rozšíreniu digitálnych platieb, rastúcim predajom nehnuteľností a značným príjmom z turizmu, uvádza Grécka fiškálna rada.
Za 9 mesiacov do septembra zaznamenala krajina deficit vo svojich medzinárodných finančných tokoch 7,66 miliardy eur, čo je nárast oproti 6,62 miliardy eur v rovnakom období minulého roka. To znamená, že z krajiny odteká viac peňazí, než do nej priteká, najmä pretože dovoz stále prevyšuje vývoz, ako ukazujú údaje centrálnej banky.
Pôvodný článok
Povedzte nám svoj názor! Vaša spätná väzba nám pomáha prinášať témy, ktoré vás zaujímajú.